Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Česku schválili zákon Lex Ukrajina. Dotkne sa Ukrajincov i Rusov v krajine

Českí poslanci v stredu schválili siedmu verziu zákona Lex Ukrajina, ktorá umožní ďalšie predlžovanie dočasnej ochrany ukrajinským utečencom a zavádza tiež špeciálny dlhodobý pobyt.

Okrem predĺženia pobytu utečencom z Ukrajiny zákon sprísňuje možnosť získať české občianstvo pre občanov Ruska, a na základe prijatého zákona by mal vzniknúť nový trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc.

V Česku sa v súčasnosti nachádza približne 380-tisíc Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Ak by sa rozhodli v ČR zostať, majú prácu a dočasnú ochranu nepotrebujú, môžu požiadať o špeciálny dlhodobý pobyt.

Po piatich rokoch by mohli žiadať o trvalý. Snemovňa vládnu verziu novely doplnila o pozmeňovacie návrhy, ktoré opozícia kritizovala. Jeden z nich zavádza pravidlo, podľa ktorého sa Rusi musia vzdať občianstva, ak budú chcieť získať české.

Podľa predkladateľov by to malo prispieť k zamedzeniu ruského vplyvu v Česku. Opozícia to považuje za diskriminačné a za uplatňovanie princípu kolektívnej viny.

Otvorená diskriminácia? V Česku navrhli zákon namierený iba proti Rusom

Mohlo by Vás zaujímať Otvorená diskriminácia? V Česku navrhli zákon namierený iba proti Rusom

Druhý návrh zavádza trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc a umožní postihovať aktivitu v prospech cudzieho štátu s úmyslom poškodiť či ohroziť dôležité záujmy Česka.

Ide napríklad o vyzvedanie citlivých, i keď nie utajovaných informácií či sledovanie osôb spravodajskými prostriedkami. Aj to opozícia kritizovala. Podľa Andreja Babiša (ANO) je formulácia trestného činu nejasná, čo dáva priestor na zneužitie.

Novela by mala byť účinná od začiatku februára budúceho roka, pôvodne to malo byť od 1. januára 2025. Poslanci však o novele rokovali mnoho hodín a počas rozpravy sa sporili o jej podobe a najmä o pozmeňovacích návrhoch.

Poslanci opozičných hnutí ANO a SPD ich označili za nesúvisiace prílepky. Pripomenuli nedávne stanovisko Ústavného súdu, ktorý sa proti nesúvisiacim prílepkom k zákonom vymedzil. Podľa koalície však tieto návrhy v obsahom novely vecne súvisia.

(tasr)

Minúta  |  

Republikánski kongresmani vyzvali na vyšetrovanie Liz Cheneyovej

Bývalá kongresmanka je podozrivá z „trestného ovplyvňovania svedkov“ v súvislosti s vypočutím bývalej pracovníčky Bieleho domu Cassidy Hutchinsonovej na zasadnutí Vybraného výboru pre vyšetrovanie útoku na Kapitol 6. januára 2021 (J6).

Podvýbor pre dohľad administratívneho výboru dolnej komory Kongresu vydal v utorok predbežnú správu, v ktorej žiada ministerstvo spravodlivosti o začatie vyšetrovania Liz Cheneyovej, ktorá od roku 2021 pôsobila ako podpredsedníčka výboru J6.

Podľa podvýboru komunikovala s Hutchinsonovou cez šifrovanú aplikáciu Signal pred jej – v súčasnosti vyvráteným – svedectvom v júni 2022.

Týmto konaním mohla Cheneyová, dcéra bývalého viceprezidenta Dicka Cheneyho, spáchať trestný čin ovplyvňovania svedkov.

Výbor J6 je v súčasnosti rozpustený, vo svojej záverečnej správe konštatoval, že zvolený prezident Donald Trump sa snažil nezákonne napadnúť výsledky prezidentských volieb v roku 2020 a motivoval protesty pred Kapitolom.

„Dôkazy odhalené podvýborom odhalili, že bývalá kongresmanka Liz Cheneyová manipulovala s najmenej jedným svedkom, Cassidy Hutchinsonovou, tým, že tajne komunikovala s Hutchinsonovou bez vedomia jej advokáta,“ uvádza sa v správe predsedu podvýboru Barryho Loudermilka, kongresmana zo štátu Georgia.

„Táto tajná komunikácia so svedkom je nevhodná a pravdepodobne porušuje 18 U. S. C. 1512,“ teda zákon o manipulácii so svedkom.

„Takéto konanie je mimo riadneho fungovania legislatívneho procesu, a preto nie je chránené klauzulou Speech and Debate,“ dodal Loudermilk.

Obsah hlasových správ nie je známy, ale v jednej správe Hutchinsonová poskytla Cheneyovej snímku obrazovky, na ktorom jej vtedajší advokát Stefan Passantino navrhol, aby nespolupracovala s výborom J6.

Obe ženy komunikovali najneskôr 6. júna 2022, teda 22 dní pred Hutchinsonovej medializovanou výpoveďou, dodal denník New York Post.

Viaceré časti jej výpovede neskôr spochybnili ďalší svedkovia – predovšetkým jej svedectvo z druhej ruky, podľa ktorého chcel Trump presvedčiť vodiča svojho auta, aby sa vrátil pred Kapitol, a následne sa sám „vrhol“ na volant.

„Najškandalóznejším tvrdeniam Cassidy Hutchinsonovej chýbali akékoľvek dôkazy a vybraný výbor vedel, že jej tvrdenia sú nepravdivé, keď ju verejne podporoval,“ uviedol Loudermilk v tlačovej správe.

„Prezident Trump 6. januára [2021, pozn. red.] v žiadnom prípade nenapadol svoju jednotku tajnej služby. Prezident Trump nemal 6. januára ráno k dispozícii spravodajské informácie naznačujúce násilie. Cassidy Hutchinsonová nepravdivo tvrdila, že 6. januára vypracovala pre prezidenta Trumpa vlastnoručne napísanú správu,“ pokračoval kongresman v správe.

„Bývalá kongresmanka Liz Cheneyová by mala byť na základe nových informácií o jej komunikácii vyšetrovaná za potenciálne trestné ovplyvňovanie svedkov,“ navrhol na záver Loudermilk.

Cheneyová v utorok popoludní obvinila Loudermilka zo „lží a ohováračských tvrdení“.

Exkongresmanka v roku 2022 prišla o svoj post, keď Trump vyjadril podporu jej protikandidátke, republikánke Harriett Hagermanovej. Cheneyová spolu s otcom za to podporili v prezidentskej predvolebnej kampani viceprezidentku Kamalu Harrisovú.

(sab)

Minúta  |  

Vojaci budú na Slovensku zabezpečovať ochranu kritickej infraštruktúry

Príslušníci Ozbrojených síl (OS) SR budú monitorovať viac ako 80 objektov pozdĺž ropovodu a plynovodu.

Na operácii Iron Stream sa budú podieľať vojaci s desiatkami kusov kolesovej techniky, dronmi aj vrtuľníkmi Black Hawk. TASR o tom v stredu informoval hovorca Ozbrojených síl (OS) SR Štefan Zemanovič.

"Naším cieľom je zabezpečenie ochrany vybraných kritických prvkov energetickej infraštruktúry tak, aby bola v najvyššej možnej miere zachovaná bezpečnosť prepravy energonosičov, a tým aj energetická bezpečnosť našich spoluobčanov," uviedol náčelník Generálneho štábu SR generál Daniel Zmeko.

V prípade potreby je podľa neho armáda pripravená aktivovať ďalšiu fázu plánu a nasadiť v prípade hrozby "signifikantné sily a prostriedky" na priamu ochranu objektov. Zemanovič upozornil, že po zmene zákona má armáda právomoc zakázať vstup verejnosti do daného priestoru.

Obyvateľov požiadal, aby vo vybraných priestoroch pozdĺž ropovodu aj plynovodu rešpektovali usmernenia vojakov. Ozbrojené sily podľa neho v krátkom čase nadviažu súčinnosť so zainteresovanými zložkami štátnej správy a samosprávy k zabezpečeniu hladkého priebehu operácie.

Nedostatok policajtov majú riešiť žandári. Pre civilov v zálohe zavedú tisícové odmeny

Mohlo by Vás zaujímať Nedostatok policajtov majú riešiť žandári. Pre civilov v zálohe zavedú tisícové odmeny

Generál Zmeko vníma aktivitu aj ako výcvikovú príležitosť, aj ako priestor pre komunikáciu so samosprávami či s verejnosťou.

"V neposlednom rade je to aj istý signál, že štátne orgány sú schopné pružne reagovať na aktuálne hrozby," myslí si.

(tasr)

Minúta  |  

Prímerie na Ukrajine na Vianoce nebude, podľa Szijjártóa za to môže Kyjev

Napriek úsiliu maďarskej mierovej misie sa vianočné prímerie presadzované premiérom Viktorom Orbánom na Ukrajine nezrealizuje, povedal v stredajšom videu na Facebooku maďarský minister zahraničia.

„Blížiace sa Vianoce by boli výbornou príležitosťou na uzavretie prímeria, na to, aby sa zbrane na niekoľko dní odmlčali, čím by sa zachránili ľudské životy. Je nám ľúto, že napriek úsiliu maďarskej mierovej misie túto možnosť prímeria, ktorá je stále na stole, Ukrajina a ukrajinské vedenie nateraz odmietli,“ povedal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Orbán nemá vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina, a že Kyjev nepotrebuje Orbánovo sprostredkovanie ani vo vzťahu s USA.

(tasr)

Minúta  |  

Samosprávne kraje Slovenska sa obávajú ohrozenia financovania kultúry v regiónoch

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) vyzýva členov Rady Fondu na podporu umenia (FPU), aby nepodporili nový štatút, ktorý podľa nich obmedzuje podporu kultúry v jednotlivých župách.

Návrh štatútu, ktorý predkladá Rada FPU pod vedením nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS), vylučuje viaceré dôležité podprogramy vrátane podpory kultúrnych centier, festivalov, múzeí, galérií a knižníc.

"Združenie Samosprávne kraje Slovenska vyjadruje vážne obavy nad zmenami, ktoré majú byť prijaté v novom štatúte Fondu na podporu umenia. Podľa dostupných informácií tieto zmeny ohrozujú financovanie podstatnej časti kultúry, ktorá je podporovaná FPU od jeho vzniku. Týka sa to nielen nezriaďovanej kultúry, ale aj kultúrnych inštitúcií, ktoré zriaďujú samosprávne kraje," uviedlo SK8.

Šimkovičová vraj pripravuje najväčšiu zmenu v inštitúciách od vzniku republiky

Mohlo by Vás zaujímať Šimkovičová vraj pripravuje najväčšiu zmenu v inštitúciách od vzniku republiky

Zároveň doplnilo, že pre samosprávy, ktoré už teraz bojujú s nedostatkom financií, budú tieto zmeny likvidačné.

"V roku 2023 bolo v rámci podpory FPU realizovaných 601 projektov v celkovej hodnote takmer 4,2 milióna eur. Tieto financie smerujú na rozširovanie knižníc, zbierok múzeí a galérií, reštaurovanie vzácnych zbierkových predmetov, tvorbu divadelných inscenácií či vzdelávacie aktivity," zhrnulo SK8 s tým, že zásadné obmedzenie tejto podpory bude mať devastačný dosah na celú kultúrnu infraštruktúru Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Manželka španielskeho premiéra vypovedala v kauze sprenevery

Begoña Gómezová sa v stredu postavila pred súd, aby vypovedala v rámci vyšetrovania obvinení zo sprenevery, ktoré vzniesla ultrakatolícka organizácia Hazte Oir, píše agentúra AFP.

Manželku premiéra Pedra Sáncheza predvolal sudca Juan Carlos Peinado po tom, čo v októbri rozhodol, že sa bude obvineniami zaoberať.

Gómezová bola ochotná odpovedať na otázky svojho právnika, ktoré sa týkajú obvinenia, že si nezákonne privlastnila softvér financovaný súkromnými spoločnosťami pôvodne určený pre madridskú univerzitu Complutense, kde pôsobila od roku 2020 do začiatku akademického roka 2024/25, hoci nemá oficiálny akademický titul.

Peinado začal vyšetrovanie Gómezovej už v apríli 2024 na základe obvinení z korupcie a ovplyvňovania podaných niekoľkými organizáciami vrátane pravicového združenia Manos Limpias (Čisté ruky). Tie tvrdili, že Gómezová podpísala niekoľko odporúčacích listov pre spoločnosti, ktoré nakoniec dostali štátnu pomoc alebo zákazky.

Policajná jednotka UCO zaoberajúca sa korupčnými trestnými činmi však nenašla žiadne dôkazy o tom, že by ona alebo jej manžel intervenovali v prospech týchto spoločností, no niektorí považovali jej správanie za eticky pochybné.

Sudca Peinado si predvolal Gómezovú už 19. júla. vtedy však uplatnila svoje právo nevypovedať.

Begoña Gómezová je odborníčka na marketing a na verejnosti sa s výnimkou charitatívnych podujatí a módnych prehliadok objavuje len zriedka. Do roku 2018, keď sa jej manžel stal premiérom, bola konzultantkou vo firme Grupo Inmark. Potom do roku 2022 pôsobila ako výkonná riaditeľka Afrického centra na Instituto de Empresa v Madride.

Sánchez opakovane vyhlasuje, že jeho manželka je nevinná a obvinenia voči nej sú súčasťou očierňovacej kampane konzervatívnej a „krajne pravicovej“ opozície.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.