Preskočiť na obsah
  |  

Rumunský súd vrátil prípad bratov Tateovcov prokuratúre

Rumunský súd v polovici novembra zistil nezrovnalosti v obžalobe a nariadil prokurátorom, aby ich napravili.

Rumunský súd vo štvrtok vyhovel odvolaniu influencera Andrewa Tatea a jeho prípad vrátil späť prokuratúre. Spolu s bratom Tristanom sú obvinení z vytvorenia siete organizovaného zločinu a vykorisťovania ľudí.

Podľa prokuratúry Andrew Tate (38), jeho brat Tristan (36) a dve ženy založili zločineckú organizáciu a sexuálne vykorisťovali niekoľko obetí.

„Uvrhli ma do väzenia, zobrali mi peniaze, autá a každý kúsok mojej slobody. Urobili zo mňa najväčšieho nepriateľa na uliciach, pošpinili moje meno obvineniami z tých najnižších a najodpornejších činov," povedal Andrew Tate v prvej reakcii.

Jeho brat Tristan sa vyjadril, že „rozhodnutie o zamietnutí prípadu prokuratúry podčiarkuje základné chyby v predložených dôkazoch".

Bratia až do skončenia súdu nesmú opustiť Rumunsko. Následne sa očakáva ich vydanie do Veľkej Británie. Tam čelia obvineniam zo znásilnenia a napadnutia v samostatných prípadoch a boli obvinení aj z daňových únikov.

(tasr, afp)

  |  

Biden sa chce zúčastniť inaugurácie Trumpa

Donald Trump sa nezúčastnil na skladaní prísahy demokrata Bidena ako 46. prezidenta Spojených štátov 20. januára 2021.

Americký prezident Joe Biden oznámil, že sa určite zúčastní na inaugurácii novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa v januári budúceho roka.

„Určite áno," odpovedal Biden v rozhovore pre televíznu stanicu Meidas Touch na otázku, či sa plánuje zúčastniť na odovzdávaní moci 20. januára.

„Jediný prezident, ktorý sa kedy vyhol inaugurácii, je ten, ktorý má byť inaugurovaný," doplnil v rozhovore zverejnenom vo štvrtok.

Politickú tradíciu, ktorá sa považuje za potvrdenie pokojného odovzdávania moci v USA, Trump porušil ako jediný prezident za posledných 150 rokov. Svoju vtedajšiu porážku nikdy neuznal a pokračoval v tvrdeniach o volebných podvodoch.

(tasr, reuters)

  |  

Bidenova ekonomická poradkyňa varuje pred rizikami ciel, ktoré zvažuje Trump

Počas predvolebnej kampane Trump sľúbil, že zavedie rozsiahle clá vo výške najmenej 10 percent na všetok tovar dovážaný do USA, v prípade tovaru z Číny, Kanady a Mexika hrozí ešte vyššími sadzbami.

Zavedenie dodatočných ciel ,o ktorých uvažuje novozvolený americký prezident Donald Trump, by mohlo spôsobiť "masívne" zvýšenie nákladov na výrobu tovarov každodennej spotreby, povedala vo štvrtok hlavná ekonomická poradkyňa odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

Americkí výrobcovia sa pri svojich kľúčových vstupoch čiastočne spoliehajú na dovoz zo zahraničia a nové plošné clá by mohli viesť k „masívnej zmene v ich nákladovej štruktúre, ktorá by viedla k masívnemu zvýšeniu ich cien", informovala riaditeľka Národnej ekonomickej rady Bieleho domu Lael Brainardová.

„A to sa, samozrejme, prenesie na spotrebiteľov," dodala bývalá podpredsedníčka Federálneho rezervného systému, podľa ktorej by clá pravdepodobne ovplyvnili aj ceny potravín, napríklad kávy a čokolády.

Trump naďalej trvá na tom, že správne použité clá by mali na americkú ekonomiku pozitívny vplyv. „Vďaka clám naša krajina zbohatne," vyhlásil začiatkom tohto týždňa.

(tasr, reuters)

  |  

Desiatky detí zahynuli v islamskej škole počas rozdávania jedla

V súvislosti s nešťastím zadržali osem osôb vrátane riaditeľa školy, doplnil hovorca štátnej polície.

Najmenej 35 detí zahynulo v tlačenici počas školskej oslavy v západoafrickej Nigérii. Pri hromadnej panike utrpelo ťažké zranenia šesť ďalších dievčat a chlapcov. Informoval predstaviteľ miestnej polície.

Tragická udalosť sa odohrala v stredu na islamskej strednej škole pri meste Ibadan v štáte Oyo na juhozápade Nigérie. Na predvianočnej školskej akcii sa tam podľa polície zišli tisíce ľudí.

V najľudnatejšej africkej krajine s 220 miliónmi obyvateľov už v minulosti došlo k tlačeniciam počas bezplatného rozdávania jedla, to sa zrejme stalo osudným aj zosnulým deťom.

Nigéria je napriek ropnému bohatstvu v najhoršej hospodárskej kríze za viac ako dve desaťročia. Inflácia spôsobila rýchly nárast cien a pre mnohých Nigérijčanov sa základné potreby vrátane jedla stali ťažko dostupné.

(tasr,dpa)

  |  

Ukrajinskí náboroví pracovníci s políciou striekali vodičovi do auta plyn a pokúsili sa ho zapáliť

Na videu, ktoré sa objavilo na sociálnych sieťach, je vidieť, ako sa náboroví príslušníci snažia otvoriť okno auta, zatiaľ čo policajt vyťahuje malý plynový kanister a vpúšťa jeho obsah do auta, pričom neskôr sa pokúsili auto podpáliť.

Ministerstvo obrany v reakcii informovalo, že kategoricky odsudzuje akékoľvek konanie, ktoré je v rozpore so zákonom a zásadami služby v Ozbrojených silách Ukrajiny.

Incident sa odohral vo Vyšhorode v bližšie nešpecifikovaný čas a kompetentní momentálne pracujú na identifikácii zodpovedných osôb.

(mja)

  |  

Odhad rastu inflácie podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť poklesol

V budúcom roku by zároveň mali byť hlavným ťahúňom rastu investície vytvorené primárne plánom obnovy a fondmi Európskej únie.

Odhad rastu inflácie v budúcom roku poklesol na aktuálnu hodnotu 4,3 percenta v porovnaní s októbrovou päťpercentnou prognózou. Ekonomika by mala v roku 2025 rásť na 1,7 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje v porovnaní s minulým mesiacom zníženie z odhadovaného dvojpercentného rastu domáceho hospodárstva. Informovala o tom vo štvrtok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktualizácii svojej makroprognózy.

„Ekonomický rast je tak ovplyvnený nielen nárastom domáceho dopytu v dôsledku poskytovania plošných energodotácií (prírastok vyše 0,2 percentuálneho bodu), ale najmä negatívnymi trendmi vývoja v zahraničí (pokles o vyše 0,4 percentuálneho bodu)," priblížili odborníci.

Na základe vyhodnotenia RRZ sa opatrenie zastropovania cien plynu a tepla pre domácnosti premietne do zvýšenia deficitu rozpočtu verejnej správy v budúcom roku o 292 miliónov eur. Poskytnutie plošných energodotácií v takomto objeme sa však odzrkadlí aj v makroekonomických ukazovateľoch, napríklad vo zvýšenej spotrebe domácností, ktorá prispeje k rastu ekonomiky, doplnili odborníci.

Ešte výraznejší vplyv na vývoj však bude podľa nich mať zhoršenie predpokladov o vývoji európskej ekonomiky v budúcich rokoch. Ide najmä o prehlbujúce sa ekonomické a politické problémy v eurozóne, predovšetkým v Nemecku, kde dochádza k stagnácii a znižovaniu konkurencieschopnosti priemyslu, dlhodobým problémom v automobilovom a energetickom sektore, politickej kríze a predčasným voľbám, špecifikovala RRZ.

„Znižovaním očakávaných ekonomických rastov našich susedov, aj v nadväznosti na slabý výkon nemeckej ekonomiky, sa tak výraznejšie oživenie zahraničia odsúva až na rok 2026," doplnila rada.

(tasr)