Preskočiť na obsah
  |  

Nemeckú ministerku zahraničných vecí neprijatie podania ruky v Sýrii neprekvapilo

Annalena Baerbocková označila odmietnutie podania ruky zo strany sýrskeho lídra počas jej návštevy Damasku tento týždeň za očakávané.

„Už pred cestou som vedela, že nebude možné očakávať bežné podanie rúk,“ vyjadrila sa Baerbocková, ktorú cituje nemecký denník Bild.

„Bolo však jasné, že ani ja, ani francúzsky minister zahraničných vecí s týmto postojom nesúhlasíme,“ dodala.

Baerbocková a francúzsky minister Jean-Noëlom Barrot sú prvými ministrami EÚ, ktorí navštívili Sýriu po zosadení dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

Po príchode do Damasku ich privítal nový de facto líder Sýrie, Ahmed Hussein al-Shar’a, známy aj pod menom Abu Mohammed al-Džawlání. Al-Shar’a podal ruku Barrotovi, ale nie Baerbockovej.

Zábery incidentu, ktoré sa objavili na internete, ukazujú Barrota, ktorý najskôr naznačuje, že podá ruku, ale napokon to neurobí. Al-Shar’a sa následne otočí a vedie oboch ministrov ďalej.

Ahmed Hussein al-Shar’a, líder skupiny Hayat Tahrir al-Sham (HTS), je bývalým členom al-Káidy a jeho skupina je na zozname teroristických organizácií v USA a Spojenom kráľovstve. Nástup HTS k moci vyvolal obavy o ochranu práv žien a menšín v Sýrii. Práve tieto otázky boli ústrednou témou návštevy európskych diplomatov.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vo vyhlásení na platforme X uviedol, že dostali „uistenia od nových sýrskych autorít o širokej účasti – najmä žien – v politickom prechode“.

(mm)

  |  

Avions Legendaires: Prvé francúzske stíhačky Mirage 2000 dostanú Ukrajinci už v januári

Ukrajinské letectvo získa prvé tri francúzske stíhačky Dassault Aviation Mirage 2000−5F už v januári.

S odvolaním sa na ukrajinské médiá to napísal letecký server Avions Legendaires, podľa ktorého je pravdepodobné, že prvé tri lietadlá budú dodané do 20. januára 2025.

Niektoré zdroje dokonca naznačujú, že sú už prítomné na Ukrajine, no v súčasnosti sa používajú len na cvičné lety.

Dosluhujúce stíhačky francúzskych vzdušných a vesmírnych síl boli zásadne upravené tak, aby oveľa viac vyhovovali podmienkam boja na Ukrajine. Celkovo by mal Kyjev dostať približne desať lietadiel tohto typu.

Dodávka lietadiel je výsledkom dlhých rokovaní medzi prezidentmi Emmanuelom Macronom a Volodymyrom Zelenským. Francúzsky a ukrajinský prezident urobili z Mirage 2000-5F jeden zo symbolov vojenskej pomoci Ukrajine, podobne ako predtým húfnice Caesar alebo kolesové tanky AMX-10RC. Výcvik ukrajinských pilotov trval šesť mesiacov.

„Začneme novú spoluprácu a oznámime presun stíhačiek Mirage 2000-5,“ vyrobených francúzskym výrobcom Dassault na Ukrajinu, a vyškolíme ich ukrajinských pilotov vo Francúzsku, povedal v lete minulého roka Macron francúzskej televízii. Lietadlá Mirage 2000-5 majú ísť do piatich rokov do výslužby z francúzskeho letectva.

Francúzsko prispôsobilo stíhačky Mirage 2000-5F okrem iného tak, aby mohli niesť a odpaľovať riadené francúzsko-britské strely dlhého doletu SCALP-EG alebo Storm Shadow. Ukrajina má obe verzie týchto striel.

Podľa ukrajinského leteckého experta a analytika Kosťantyna Kryvolapa tieto stíhačky poskytnú ukrajinským pilotom širšie spektrum schopností oproti Su-24, ktoré teraz tieto rakety odpaľujú. Dassault Aviation Mirage 2000-5F bude po amerických stíhačkách General Dynamics F-16AM/BM Fighting Falcon druhým západným bojovým lietadlom dodaným Ukrajincom.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

  |  

Prezidentskú medailu slobody Biden udelí Messimu, Bonovi i Sorosovi

Prezidentská medaila slobody je v USA najvyššie občianske vyznamenanie.

Končiaci americký prezident Joe Biden ju udelí 19 osobnostiam z oblasti politiky, diplomacie, športu i kultúry. Medzi nimi je i futbalová hviezda Lionel Messi, aktivista a spevák skupiny U2 Bono Vox či miliardár George Soros.

Biden, ktorého 20. januára vo funkcii nahradí republikán Donald Trump, ocení aj legendu basketbalu Earvina „Magica" Johnsona, dlhoročnú módnu redaktorku Annu Wintourovú, módneho návrhára Ralpha Laurena, ako aj hercov Denzela Washingtona a Michaela J. Foxa.

Vyznamenaní „sú skvelí lídri, pretože sú to dobrí ľudia, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju svojej krajiny a sveta", píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.

Prezidentskú medailu slobody si tento rok prevezme aj šéfkuchár a zakladateľ mimovládnej organizácie World Central Kitchen José Andrés i výskumníčka primátov Jane Goodallová.

Niektorí z ocenených, ktorých si Biden vybral, sú verejne známe osobnosti s výrazným politickým vplyvom. Ide napríklad o Georgea Sorosa, ktorý je podľa AFP akýmsi postrachom pre republikánov, či bývalú prvú dámu, senátorku a ministerku zahraničných vecí USA Hillary Clintonovú, ktorá neúspešne kandidovala proti Trumpovi v prezidentských voľbách v roku 2016.

Soros podľa Bieleho domu medailu získa za „podporu organizácií a projektov na celom svete, ktoré posilňujú demokraciu, ľudské práva, vzdelávanie a sociálnu spravodlivosť".

Clintonová sa zase „počas desaťročí verejnej služby mnohokrát zapísala do histórie," uviedol Biely dom.

AFP pripomenula, že Clintonová bola prvou ženou, ktorú jedna z hlavných politických strán nominovala do prezidentských volieb v USA.

Biden sa takisto rozhodol posmrtne vyznamenať Roberta F. Kennedyho (RFK), brata niekdajšieho amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. RFK sa v roku 1968 sa stal obeťou atentátu počas kampane za získanie prezidentskej nominácie Demokratickej strany.

„Jeho odkaz naďalej inšpiruje tých, ktorí sa zasadzujú za spravodlivosť, rovnosť a verejnú službu," uviedol Biden.

Prezidentská medaila slobody sa udeľuje jednotlivcom za ich záslužný prínos pre bezpečnosť USA, svetový mier a kultúrne počiny. Ocenenie zaviedli v roku 1963, keď nahradilo Medailu slobody.

Biden už vo štvrtok udelil 20 osobám druhé najvyššie civilné vyznamenanie, Prezidentskú občiansku medailu. Medzi ocenenými sú aj bývalá republikánska poslankyňa Liz Cheneyová a kongresman zo štátu Mississippi Bennie Thompson, ktorí v Kongrese viedli výbor vyšetrujúci útok na Kapitol zo 6. januára 2021.

V záverečnej správe kongresového výboru sa tvrdí, že Trump sa dopustil „trestného činu sprisahania pozostávajúceho z viacerých častí" s cieľom zvrátiť výsledky volieb v roku 2020, v ktorých zvíťazil Biden, a nezakročil, aby zabránil svojim stúpencom v útoku na Kapitol. Thompson napísal, že Trump "rozdúchal tento požiar".

Budúci prezident USA v piatok nad týmto krokom Bidena vyjadril rozhorčenie. V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social označil Cheneyovú, dcéru bývalého amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho, za „totálne skorumpovanú" a tvrdil, že ju Biden ocenil len preto, že nenávidela „TRUMPA".

Cheneyová sa po útoku na Kapitol od Trumpa dištancovala, v dôsledku čoho prišla aj o kreslo v Kongrese. V predvolebnej kampani vlani podporila demokratku Kamalu Harrisovú.

(tasr, afp)

  |  

Z Gruzínska vyhostili 25 cudzincov, ktorí sa zúčastnili na protivládnych akciách

Ministerstvo vnútra dodalo, že niektorí z týchto cudzincov odišli z Gruzínska dobrovoľne, iní boli vyhostení z úradnej moci.

Vyhostenia sa však dočkali aj cudzinci bez akéhokoľvek vzťahu k protestom. Medzi celkovo 91 osobami deportovanými z Gruzínska v posledných dvoch mesiacoch roku 2024 sú občania Iránu, Alžírska, Indie, Maroka, Srí Lanky, Egypta, Pakistanu, Nigérie, Iraku, Turecka, Azerbajdžanu, Ruska, Turkménska a ďalších krajín, uvádza sa v oznámení rezortu vnútra.

Aktuálnym oznámením sa počet cudzincov vyhostených z Gruzínska v roku 2024 zvýšil na 430; je to o 126 percent viac ako v roku 2023, dodalo ministerstvo vnútra.

Od novembra sa v Gruzínsku konala séria demonštrácií proti rozhodnutiu vlády v Tbilisi prerušiť rokovania o vstupe Gruzínska do EÚ. Demonštranti žiadali aj opakovanie októbrových parlamentných volieb, ktoré opozícia považuje za zmanipulované.

(tasr, echo kaukazu)

  |  

Drucker avizuje elektronické maturity, čoskoro sa budú týkať všetkých stredných škôl

Od roku 2026 by sa mala na každej škole v nejakom rozsahu vykonať namiesto písomnej externej maturitnej skúšky elektronická.

"Je však možné, že nie úplne každý maturant bude od začiatku testovaný výhradne elektronicky," uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) s tým, že na Slovensku plánuje postupné zavádzanie elektronického testovania.

Minister je zástancom overovacích cyklov tak, aby sa pri veľkých zmenách dva alebo tri roky systém dolaďoval. Žiaci sa potrebujú adaptovať na proces elektronického testovania. "Je dôležité to najskôr vyskúšať, overiť a čo nefunguje, zlepšiť, aby sme sa nepustili do niečoho, čo by mohlo zlyhať," podotkol minister.

Napríklad v Holandsku podľa neho zaznamenali nezrovnalosti pri elektronickom testovaní maturantov. "Keď zaviedli elektronické testovanie, zistili, že rovnaké testy v písomnej a elektronickej podobe vykazovali rozdielne výsledky v istej skupine detí," priblížil.

Elektronická maturitná skúška sa bude týkať externej časti, ktorú dnes študenti vypisujú ručne na odpovedné hárky. Po novom budú sedieť za počítačom a vypĺňať odpovede tam. Obsah i štruktúra maturitných otázok sa nezmenia. Ústna a písomná (slohová) časť internej maturitnej skúšky zostane zachovaná.

(tasr)

  |  

Ruská obrana zostrelila osem rakiet ATACMS americkej výroby, tvrdí Moskva

Vo vyhlásení rezort obrany nespresnil, či došlo k nejakým obetiam alebo materiálnym škodám.

Rakety ATACMS, ktoré USA v polovici novembra dovolili Ukrajine používať pri útokoch vo vnútrozemí Ruska, majú podľa verejne dostupných informácií maximálny dolet 300 kilometrov.

Predpokladá sa, že ukrajinské ozbrojené sily prvýkrát zaútočili na ruskú pohraničnú oblasť raketami ATACMS 19. novembra. Ruské ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že cieľom útoku bol vojenský objekt v Brianskej oblasti.

Rusko zareagovalo na prvý útok raketami ATACMS nasadením údajne novej hypersonickej rakety stredného doletu, ktorá môže byť vybavená jadrovými hlavicami. Zároveň pohrozilo, že použitie týchto rakiet americkej výroby dodaných Ukrajine by mohlo vyvolať úder hypersonickou strelou na centrum Kyjeva.

Ruská armáda v noci na sobotu vyslala do útokov na Ukrajinu 81 bezpilotných lietadiel. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 34 z týchto dronov, zvyšných 47 sa stratilo z radarov, uviedlo ukrajinské letectvo.

V sobotu sa podľa stanice BBC zvýšil aj počet obetí ruského piatkového útoku dronmi na Kyjev na dve. Mladé dievča, ktoré počas neho utrpelo zranenia, zomrelo v nemocnici. Predtým sa uvádzalo, že v dôsledku útoku zomrel jeden muž. Ďalšie dve zranené osoby sú v nemocnici.

(tasr, afp)