Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bidenova administratíva odkladá zákaz zlúčenia Nippon Steel a U.S. Steel

Tento krok poskytuje obom stranám čas na právnu výzvu voči rozhodnutiu a možnosť pokúsiť sa transakciu oživiť.

Odchádzajúci americký prezident Joe Biden zakázal akvizíciu 3. januára z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť.

„Sme radi, že CFIUS predĺžil termín na ukončenie transakcie do 18. júna 2025. Veríme, že táto dohoda predstavuje najlepšiu budúcnosť pre americký oceliarsky priemysel a všetkých našich zainteresovaných partnerov,“ uviedli spoločnosti v spoločnom vyhlásení. 

Pôvodne mali firmy len 30 dní na ukončenie transakcie, no nový termín umožňuje pokračovanie právneho sporu, ktorým sa snažia získať ďalšiu šancu na uzavretie fúzie, referuje agentúra Reuters.

Rozhodnutie blokovať dohodu prišlo v čase, keď prezident Joe Biden a jeho nástupca Donald Trump, ktorý vyhral novembrové voľby, prejavili nesúhlas s prevzatím americkej oceliarne japonskou spoločnosťou.

Firmy Nippon Steel a U.S. Steel vo svojej žalobe tvrdia, že analýza výboru pre zahraničné investície v USA (CFIUS) bola zaujatá Bidenovým dlhodobým odporom voči dohode. Žiadajú federálny odvolací súd, aby zrušil prezidentovo rozhodnutie a umožnilo novú, férovú analýzu transakcie.

U.S. Steel a Nippon Steel podali žaloby proti Bielemu domu za blokovanie fúzie

Mohlo by Vás zaujímať U.S. Steel a Nippon Steel podali žaloby proti Bielemu domu za blokovanie fúzie

Japonský minister zahraničných vecí Takeši Iwaya označil Bidenovo rozhodnutie zakázať akvizícu za poľutovaniahodné a zdôraznil význam udržiavania silných vzťahov medzi Japonskom a USA. „Japonsko je najväčším investorom v Spojených štátoch, a preto je potrebné riešiť tento problém tak, aby nepoškodil vzťahy,“ uviedol Iwaya.

(mm)

Minúta  |  

NHL: Washington zvíťazil v Nashville 4:1, Fehérváry asistoval pri víťaznom góle

Martin Pospíšil nastúpil v drese Calgary v prvom útoku a zaznamenal výhru 2:1 nad Los Angeles.

Zo Slovákov sa v noci na nedeľu tešil z triumfu aj Tomáš Tatar, ktorého New Jersey zdolalo Tampu Bay v zostave aj s Erikom Černákom 3:2 po predĺžení. Montreal aj s Jurajom Slafkovským v prvom útoku podľahol doma Dallasu 1:2 po nájazdoch.

Martin Fehérváry asistoval pri víťaznom góle na 2:1, o ktorý sa postaral v 49. minúte Ethen Frank. Washington vedie Východnú konferenciu a na konte má 61 bodov, rovnako ako najlepší tím západu Winnipeg. Odohral však o zápas menej.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident Jun sa nezúčastní na pojednávaní o jeho odvolaní

Suspendovaný juhokórejský prezident Jun Sok-jol sa nezúčastní na prvom pojednávaní ústavného súdu, ktorý sa v pondelok začne zaoberať návrhom parlamentu na jeho odvolanie z funkcie.

V noci na nedeľu o tom informoval jeho právnik, pričom prezidentovu neúčasť odôvodnil obavami o bezpečnosť. TASR informáciu prevzala z agentúr AFP a Jonhap.

"Vznikli obavy o bezpečnosť a zvýšilo sa aj riziko bezpečnostných incidentov. Preto sa prezident nebude môcť zúčastniť na súdnom konaní 14. januára," uviedol Junov právnik Jun Kab-kun vo vyhlásení zaslanom agentúre AFP. "Prezident je ochotný vystúpiť kedykoľvek, ak sa vyrieši otázka jeho bezpečností," uvádza advokát.

Pojednávanie o odvolaní prezidenta sa na ústavnom súde začne v utorok. Do 4. februára sú naplánované celkovo štyri zasadnutia. Následne plénum ústavného súdu rozhodne o tom, či Juna z funkcie odvolá.

Prokuratúra i vyšetrovací tím v decembri spustili vyšetrovanie Juna a ďalších predstaviteľov na základe podozrenia, že sa vyhlásením stanného práva dopustili vzbury, zneužitia právomoci a iných trestných činov, čo môže mať za následok doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Od prekvapivého vyhlásenia stanného práva v decembri a následnom rozhodnutí parlamentu o začatí procesu odvolania hlavy štátu sa však prezident Jun ukrýva vo svojej oficiálnej rezidencii, kde je strážený prezidentskou ochrankou.

Jun sa opakovane odmietol dostaviť výsluch a orgány činné v trestnom konaní naňho preto vydali zatykač. Suspendovaného prezidenta sa policajné orgány pokúsili zadržať v čom im však zabránila ochranka.

Polícia sa v najbližších dňoch o zadržanie prezidenta pokúsi druhýkrát. Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) už pre tento účel požiadal o nasadenie tisícky policajných príslušníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin ocenil vojaka, ktorý vo virálnom videu zabil Ukrajinca v súboji zblízka

Ruský prezident Vladimir Putin udelil desiatnikovi Andrejovi Grigorievovi medailu Hrdina Ruskej federácie za „odvahu a hrdinstvo", uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Ruskí vojenskí blogeri tento mesiac zverejnili video natočené kamerou na prilbe ukrajinského vojaka. Podľa správ ruských a ukrajinských médií však tento záznam pochádza ešte z minulého roka.

Na videu ukrajinský vojak kráča k domu. Následne sa začne prestrelka a Ukrajinec hodí do budovy ručný granát. Po výbuchu z domu vyjde Grigoriev. Obaja muži následne začnú bojovať holými rukami a pomocou nožov.

Prevahu nakoniec získa ruský vojak, ktorý Ukrajinca usmrtí. Ešte pred smrťou však Ukrajinec požiada svojho protivníka, aby ho nechal v pokoji zomrieť a povie „zbohom mama".

Prokremeľské médiá identifikovali ruského vojaka ako Grigorieva z ďalekovýchodnej Jakutskej republiky, v ktorej väčšinu tvorí turkická etnická skupina Jakuti. Ukrajinské médiá identifikovali zabitého vojaka ako Dmytra Maslovského z Odeskej oblasti.

Hlava Jakutskej republiky Ajsen Nikolajev na Telegrame potvrdil, že sa v sobotu osobne stretol s Grigorjevom, pričom vyzdvihol jeho konanie a označil ho za „veľmi skromného". Ako poďakovanie mu podaroval tradičný jakutský nôž. „Ľudia ako on posilňujú naše veľké Rusko," vyhlásil Nikolajev.

AFP pripomína, že ruská vláda sa zamerala na najodľahlejšie a etnicky najrozmanitejšie regióny, kde verbuje vojakov do vojny na Ukrajine. V chudobných ďalekovýchodných oblastiach miestnych mužov motivuje najmä vysokými platmi.

„Nechaj ma v pokoji zomrieť.“ Video z Ukrajiny ukázalo brutálny boj dvoch vojakov o holý život

Mohlo by Vás zaujímať „Nechaj ma v pokoji zomrieť.“ Video z Ukrajiny ukázalo brutálny boj dvoch vojakov o holý život

(tasr, afp)

Minúta  |  

Počet obetí požiarov v Kalifornii stúpol na 16

Súdny lekár okresu Los Angeles zverejnil zoznam obetí bez uvedenia podrobností o ich totožnosti.

Informovali o tom miestne úrady, na ktoré sa odvolávajú agentúry AFP a AP, píše TASR.

V dokumente sa uvádza, že päť mŕtvych bolo nájdených v intenzívne zasiahnutej štvrti mesta Los Angeles Pacific Palisades a 11 v oblasti Pasadena.

Požiar v oblasti Palisades sa napriek intenzívnemu úsiliu hasičov v priebehu soboty nepodarilo zastaviť a oheň postupuje ďalej na východ smerom k husto obývanému údoliu San Fernando.

V dôsledku rozsiahlych požiarov už muselo svoje domovy opustiť viac než 180.000 ľudí vrátane mnohých hollywoodskych hviezd a iných celebrít. Najväčší požiar pohltil v štvrti Pacific Palisades okolo 9500 hektárov územia. Ďalší lesný požiar zničil v meste Altadena ležiacom severne od Los Angeles plochu presahujúcu 5500 hektárov.

Podľa agentúry AP niektoré štvrte Los Angeles pripomínajú scény z vojnových filmov. Veľké časti viacerých z nich boli takmer úplne zničené a domy zrovnané so zemou. Podľa oficiálnych odhadov už požiare zničili 12.000 budov a prístreškov.

Národná meteorologická služba USA uviedla, že ideálne poveternostné podmienky pre vznik požiarov potrvajú minimálne do začiatku budúceho týždňa. "To môže viesť k rozšíreniu prebiehajúcich požiarov, ako aj k vzniku nových," uviedli meteorológovia.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan by mohol opäť kandidovať na prezidenta

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu na straníckom zjazde v provincii Sanliurfa naznačil, že by mohol opätovne kandidovať v prezidentských voľbách.

Ďalšiu kandidatúru pritom v minulosti vylúčil. Najbližšie voľby hlavy štátu by sa mali konať v roku 2028. TASR informuje podľa agentúr TASS a Anadolu.

Na straníckom podujatí Erdogan vystúpil spolu so spevákom Ibrahimom Tatlisesom. Po tom, čo si spoločne zaspievali pieseň sa hudobník prezidenta spýtal, či je pripravený opätovne kandidovať. "S tebou som pripravený," odpovedal mu Erdogan.

Niektoré miestne médiá tento výrok interpretovali ako signál, že prezident má záujem uchádzať sa o ďalšie funkčné obdobie, hoci 70-ročný Erdogan v minulosti uviedol, že plánuje odovzdať vedenie krajiny novej generácii.

O ďalší mandát sa Erdogan uchádzať môže iba v prípade, že by poslanci zmenili ústavu a zrušili limit dvoch funkčných období. Opätovne by sa taktiež o funkciu mohol uchádzať v prípade, ak by ho parlament z funkcie predčasne odvolal.

Erdoganova vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja avizovala, že má v úmysle vypracovať novú ústavu a predložiť ju občanom na schválenie v referende. Vládnuca koalícia ale v parlamente nemá trojpätinovú väčšinu potrebnú na odvolanie prezidenta alebo zmenu ústavy.

Erdogan vládne Turecku už viac ako 20 rokov. V roku 2003 sa stal premiérom a prezidentom je od roku 2014. Po zmene ústavy v roku 2017 sa turecký politický systém zmenil z parlamentného na prezidentský a Erdogan sa tak opätovne stal šéfom vlády.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.