Preskočiť na obsah
  |  

Taliansko podporí Slovensko v obnovení tranzitu plynu cez Ukrajinu

Ministerka hospodárstva Denisa Saková zdôraznila, že Slovensko má veľmi významného partnera v podobe talianskej vlády a jej predsedníčky vo svojej snahe zabezpečiť pre štáty EÚ dostatok plynu, a tak uchrániť jej konkurencieschopnosť.

„Aj to je výsledkom našich dnešných rokovaní, ktoré sme mali s prezidentom Slovenskej republiky Petrom Pellegrinim a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou," priblížila ministerka hospodárstva.

Taliansko rovnako ako Slovensko podľa Sakovej presadzuje riešenia založené na faktoch, a nie na pocitoch.

„Ak do Európy prúdi plyn plynovodmi cez južnú trasu a rovnako vo veľkom sa dováža aj plyn cez LNG terminály, neexistuje podľa nás žiadny rozumný dôvod, aby sa nedovážal aj potrubím cez Ukrajinu a Slovensko do krajín strednej Európy," podčiarkla Saková.

„Verím, že rokovania, ktoré na pôde EÚ štartujú v týchto dňoch, budú aj vďaka podpore Talianska konštruktívne a povedú k riešeniam výhodným nielen pre Slovensko a Taliansko, ale pre celú Európu," dodala ministerka hospodárstva.

„S predsedníčkou vlády sme diskutovali o konkrétnej aktuálnej situácii aj vo vzťahu k ukončeniu tranzitu plynu z Ukrajiny smerom na východ Európy, smerom k nám na Slovensko. Talianska premiérka osobne prisľúbila, že urobí všetky kroky, ktoré by mohli viesť k riešeniu tejto situácie, či už cez pomoc samotného Talianska s prípadnými alternatívnymi dodávkami plynu, ale aj prípadným rokovaním so zúčastnenými stranami tak, aby sa možno podarilo nejakým spôsobom obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu," povedal prezident Peter Pellegrini.

Pellegrini prísľub Meloniovej vyzdvihol. „Je v intenzívnom kontakte aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a môže sa svojím diplomatickým úsilím pokúsiť nám v tomto pomôcť, ale, samozrejme, nikto negarantuje možný výsledok," poznamenal.

Ide podľa jeho slov o iniciatívu Meloniovej. „Premiérka sa sama ponúkla, že vzhľadom na svoje kontakty sa môže pokúsiť v tejto veci intervenovať, ale nebola špecifickejšia a presnejšia, kde a kedy tak chce urobiť," doplnil.

V rámci rokovania riešili aj geopolitickú situáciu vrátane vojny na Ukrajine. Obaja podľa slov slovenského prezidenta veria, že po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta sa bude vyvíjať úsilie o začatie rokovaní o nastolení mierového stavu.

„Hovorili sme aj o možnosti dodať talianskemu ministerstvu obrany a armáde muníciu, ale nielen muníciu vyrobiť a predať, ale zároveň prostredníctvom našich spoločností aj preniesť časť technológií a výroby do Talianska," informoval Pellegrini.

Slovenská hlava štátu absolvovala aj rokovanie s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom. Diskutovali napríklad o migrácii a o vzájomných vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskom a Talianskom. Pellegrini označil rokovania za bezproblémové. Hovoril o dobrých vzťahoch a spojenectve medzi oboma krajinami.

(tasr)

  |  

Ukrajina dronmi masívne zaútočila na ruské územie

V noci na 14. januára uskutočnili ukrajinské obranné sily rozsiahly útok na ruské vojenské objekty v hĺbke až 1 100 kilometrov.

Ciele boli zasiahnuté v Brianskej, Saratovskej, Tulskej oblasti a v Tatárskej republike.

Medzi hlavné objekty útoku patrila podľa ukrajinských zdrojov základňa na skladovanie ropy Kombinat Kristall v meste Engels, ktorá bola napadnutá opakovane.

Ďalším cieľom bol Brianský chemický závod v Selce, kde sa vyrába munícia a komponentov pre rakety. Po útoku na závod bola pozorovaná sekundárna detonácia, ktorá pokračovala niekoľko hodín. Okrem toho boli zničené dva protilietadlové raketové systémy – Tor a Buk, informujú ukrajinské zdroje

Okrem toho Ukrajinci zasiahli aj strategické objekty ruského vojensko-priemyselného komplexu, ako sú ropná rafinéria v Saratove a závod Kazanorgsintez, kde vypukli požiare.

Generálny štáb Ukrajiny oznámil, že tieto cielené operácie budú pokračovať, aby sa zničili zariadenia, ktoré podporujú vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine.

Ruské orgány na druhej strane informovali, že bolo zasiahnutých dvanásť ruských regiónov a protivzdušná obrana údajne zostrelila viac ako sto dronov. Po útoku na Engels sa spustil ďalší požiar v skladoch paliva pre ruské bombardéry TU-160.

(lup)

  |  

Srbský prezident vyzýva na referendum o jeho zotrvaní vo funkcii

Aleksandar Vučič reagoval na nekončiace protesty po tragédii v Novom Sade. kde vlani 1. novembra tam zomrelo 15 ľudí po zrútení prístrešku na zrekonštruovanej železničnej stanici a verejnosť požaduje vyvodenie zodpovednosti.

Vučič adresoval výzvu opozícii krátko po zverejnení prieskumu verejnej mienky Centra pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť. V ňom až 61 percent respondentov uviedlo, že súčasné protesty podporuje. Podporu vyjadril aj každý desiaty volič vládnych strán a štvrtina voličov, ktorá čerpá informácie z médií blízkych vláde.

Srbský prezident vo výzve na vypísanie referenda uviedol, že „legitimita je najdôležitejšia vec v politike a že suverenita vyplýva z vôle ľudu." Vučič zdôraznil, že bez podpory vo funkcii nechce ostať ani jeden deň navyše.

Opozičných poslancov vyzval, aby na vyhlásenie referenda poskytli 67 podpisov a jeho Srbská pokroková strana pridá ďalších 100.

Srbská prokuratúra už obvinila v súvislosti so zrútením prístreška koncom decembra 13 ľudí vrátane bývalého ministra výstavby a dopravy Gorana Vesiča, ktorý odstúpil niekoľko dní po tragédii. Študenti napriek tomu pokračujú v protestoch a tvrdia, že stále nebola vyvodená primeraná zodpovednosť.

Budovu železničnej stanice rekonštruovalo konzorcium dvoch čínskych, jednej maďarskej a jednej francúzskej spoločnosti, samotného prístrešku sa však renovácia netýkala.

Vučič študentské protesty považuje za skutočný politický tlak, ktorým sa niekto snaží uchopiť moc násilím a nie voľbami. Prezident tvrdí, že je tlačený k tomu, aby odstúpil, nechal sa zatknúť a moc prenechal tým, ktorí chcú „vrátiť krajinu do minulosti".

(tasr)

  |  

Gašpar v Moskve: Očakáva sa posun k mieru na Ukrajine

Podpredseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) zdôraznil, že aj Európska únia sa bude musieť neskôr vrátiť k obnoveniu vzťahov s Ruskom.

Líder národniarov sa v pondelok v Moskve dozvedel od predsedníčky hornej komory ruského parlamentu - Rady federácie Valentiny Matvijenkovej, podrobné stanoviská Ruska ku konfliktu na Ukrajine. Nasledovnom brífingu to uviedli podpredsedovia NR SR Andrej Danko (SNS) a Tibor Gašpar (Smer).

Podľa Gašpara Rusko očakáva, že by tento rok mohlo dôjsť k posunom smerom k obnoveniu mieru na Ukrajine.

Na Slovensku je podľa Gašpara zakázané zamýšľať sa, či bol konflikt na Ukrajine vyprovokovaný alebo nie. Vypočuť si priamo stanoviská ruskej strany odporučil Gašpar aj lídrom väčších európskych krajín – „ak majú reálne záujem o to, aby sa obnovil mier."

Danko je presvedčený, že vzťahy s Ruskom bude napokon obnovovať aj Európska únia. Poukázal na to, že Rusko je veľký štát, ktorý nemožno ignorovať. Ocenil, že do Moskvy išli spolu zástupcovia SNS aj strany Smer.

„Ja som považoval za svoju povinnosť po období 2020 - 2023 zanechať tu odkaz aj v mene ľudí, ktorí našu koalíciu volili, že sú aj iné názory na Slovensku, ako zaznievajú z úst opozičných lídrov," uviedol Danko. Podľa neho by z politikov mal každý chodiť tam, kde dokáže pre Slovensko dosiahnuť čo najviac.

„Nech každý pre SR robí najlepšie, ako dokáže, a nech každý cestuje tam, kde má kontakty a priateľov," povedal Danko.

Podľa vlastných slov je presvedčený, že táto cesta bude aj v prospech obchodných vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom.

(tasr)

  |  

Alžbeta II. netušila o špionážnej minulosti svojho poradcu Blunta, ukazujú nové dokumenty

Tiež vyšli najavo detaily o ďalších členoch slávnej Cambridgeskej päťky, vrátane Kima Philbyho.

Z dokumentov spravodajskej služby MI5, ktoré v utorok zverejnil britský Národný archív, vyplýva, že kráľovná Alžbeta II. nepoznala podrobnosti o dvojitom živote svojho dlhoročného poradcu Anthonyho Blunta, ktorý bol sovietskym špiónom.

Ako ďalej agentúra AP uvádza, dokumenty rozširujú poznanie o „Cambridgeskej päťke", ktorej členovia v prospech Sovietskeho zväzu získavali informácie priamo v centre britskej spravodajskej služby. Jej súčasťou bol aj kráľovský historik umenia Anthony Blunt, ktorý pre Buckinghamský palác pracoval od roku 1945 až do odchodu na penziu v roku 1972.

K špionáži sa MI5 priznal v roku 1964 výmenou za imunitu pred trestným stíhaním. V jednom z novozverejnených dokumentov dôstojník MI5 poznamenáva, že Blunt pocítil „hlbokú úľavu". Ako protihodnotu si tiež mohol ponechať prácu, rytiersky titul a spoločenské postavenie.

Súkromný tajomník kráľovnej Martin Charteris v roku 1972 šéfovi MI5 Michaelovi Hanleymu povedal, že o špiónovi „kráľovná nevedela a nevidel žiadnu výhodu v tom, že by jej o tom teraz povedal; len by to zvýšilo jej starosti a nedalo sa s ním nič urobiť".

Panovníčku o tom informovali až v roku 1973. Bývalý špión mal rakovinu a existovali obavy, že po jeho smrti budú médiá bez obáv z obvinení za urážku na cti písať o jeho špionáži a práci pre kráľovskú rodinu.

„Spomenula si, že bol podozrievaný (zo špionáže) už dávno" začiatkom 50. rokov, povedal Charteris, a „to všetko zobrala veľmi pokojne a bez prekvapenia".

Blunta v novembri 1979 ako sovietskeho špióna verejne odhalila premiérka Margaret Thatcherová v Dolnej snemovni. Zbavili ho rytierskeho titulu, v roku 1983 zomrel vo veku 75 rokov.

Novozverejnené súbory obsahujú informácie aj o ďalších členoch Cambridgeskej päťky. z nich mediálne asi najznámejší bol Kim Philby. Pre podozrenia zo špionáže v prospech nepriateľa ho v januári 1963 konfrontoval v Bejrúte jeho priateľ a kolega z MI6 Nicholas Elliott. Odtajnené súbory obsahujú prepis ich rozhovoru a Philbyho priznanie.

Podľa neho vyzradil dôstojníka KGB Konstantina Volkova, ktorý sa v roku 1945 pokúsil utiecť na Západ. Volkova s manželkou sovietski agenti uniesli z Istanbulu späť do Moskvy, kde ich a pravdepodobne aj ich príbuzných popravili.

„Skutočne som cítil obrovskú lojalitu k MI6. Zaobchádzali so mnou veľmi, veľmi dobre a našiel som si tam naozaj úžasných priateľov," povedal Philby podľa prepisu.

„Ale hlavnou inšpiráciou bola druhá strana," priblížil s tým, že ak by mal žiť svoj život odznova, správal by sa rovnako.

Niektoré z novozverejnených dokumentov sa objavia na výstave v britskom Národnom archíve „MI5: Oficiálne tajomstvá" neskôr v tomto roku.

(tasr)

  |  

Kórea: Vojenská jednotka umožní vyšetrovateľom vstup do prezidentovej rezidencie

Juhokórejské úrady sa pripravujú na druhý pokus o zadržanie suspendovaného prezidenta Jun Sok-Jola, ktorému hrozí obvinenie zo vzbury a zneužitia právomoci.

Vojenská jednotka strážiaca suspendovaného juhokórejského prezidenta Jun Sok-Jola v utorok vyhlásila, že povolí vstup do prezidentskej rezidencie policajtom a príslušníkom Úradu pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO).

Na prezidenta Juna je vydaný zatykač pre decembrové vyhlásenie stanného práva, uvádza agentúra Jonhap.

Vojaci zodpovedajú za bezpečnosť v okolí rezidencie prezidenta a najnovší krok pomôže policajtom, ktorí sa v stredu po druhýkrát pokúsia zatknúť Juna.

Prezidentova ochranka v reakcii uviedla, že vojenská jednotka nemá žiadnu právomoc udeľovať oficiálne povolenie na vstup do komplexu. Názor ochranky zdieľa aj ministerstvo obrany, ktoré uviedlo, že povolenie musí udeliť prezidentská stráž.

Prokuratúra a vyšetrovací tím od decembra vyšetrujú Juna a ďalších predstaviteľov, že vyhlásením stanného práva sa dopustili vzbury, zneužitia právomoci a iných trestných činov. Za to im hrozí doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Po neúspešnom pokuse o vyhlásenie stanného práva v decembri parlament začal proces odvolania hlavy štátu (impeachment). Prezident Jun sa odvtedy ukrýva v oficiálnej rezidencii, kde ho chráni prezidentská ochranka.

Jun sa opakovane odmietol dostaviť na výsluch a orgány činné v trestnom konaní naňho vydali zatykač. Policajné orgány sa ho už pokúsili zadržať v rezidencii, ale zabránila im v tom jeho ochranka.

V utorok sa začalo na ústavnom súde prvé pojednávanie v súvislosti s odvolaním prezidenta Juna z funkcie, ktorý sa však nedostavil pre obavy o svoju bezpečnosť. Ďalšie pojednávanie sa uskutoční vo štvrtok bez ohľadu na prezidentovu prítomnosť. Pri vynesení rozsudku musí s odvolaním prezidenta hlasovať šesť s ôsmich sudcov ústavného súdu.

(tasr)