Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľské mestečko pozýva Elona Muska, aby si kúpil hrad z 13. storočia

Starosta mesta Glogowek však neoznámil žiadnu predajnú cenu a ani Musk dosiaľ na ponuku nereagoval.

Starosta poľského sídla Piotr Bujak v utorok povedal, že hrad Muskovi ponúkol na jeho sociálnej sieti X a poslal tiež listy jeho spoločnostiam. Bujak pre agentúru AP konštatoval, že čítal správy o tom, že americký technologický miliardár si hľadá európske sídlo, napríklad hrad v Taliansku.

„Necítime sa horšie ako Toskánsko. Máme perfektnú klímu a toto je najlepšie miesto na Zemi," povedal Bujak.

Mestečko Glogowek leží v Sliezsku južne od mesta Opole neďaleko českých hraníc a môže sa pochváliť bohatou históriou. V 17. storočí krátko slúžilo aj ako hlavné mesto Poľska. Hostilo aj Ludwiga van Beethovena, ktorý tam skladal hudbu.

„Hrad má veľmi dobrú atmosféru a je ideálnym miestom pre skvelé veci," povedal Bujak. Oblasť má tiež dlhoročnú vinársku tradíciu.

Glogowek je v dojazdovej vzdialenosti od európskych metropol Berlín, Praha, Viedeň, Bratislava a Varšava, má tiež priestor pre pristávaciu plochu pre helikoptéru.

Renesančný zámok patrí mestu a vyžaduje si dôkladnú rekonštrukciu. Na to potrebuje súkromného investora, ktorý tam získa obrovské priestory na bývanie a podnikanie.

(tasr)

Minúta  |  

Béla Bugár mieri na obrazovky TA3 s novou diskusnou reláciou

Spolu s moderátorom Marošom Košíkom bude viesť diskusnú reláciu s názvom O tom po tom.

Bývalý politik a dlhoročný predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa stane novou tvárou televízie TA3. Program sa bude pravidelne vysielať každý piatok o 12:30 hodine, pričom nahradí reláciu Král na ťahu.

„Už čoskoro ho uvidíte na TA3. Politické turbulencie riešil vetou: O tom po tom. Áno, presne tak. Béla Bugár mieri k nám,“ oznámil Košík počas vysielania.

Bugár, ktorý počas svojej kariéry viackrát zastával post podpredsedu parlamentu a kandidoval na prezidenta, sa v posledných mesiacoch objavoval ako hosť v diskusných reláciách TA3.

(lup)

Minúta  |  

Trump vytvorí novú Externú daňovú službu na vyberanie príjmov zo zahraničia

Federálny úrad bude vyberať „clá, poplatky a všetky príjmy" zo zahraničných zdrojov.

Trump vyhlásil, že nové oddelenie založí 20. januára, v deň jeho inaugurácie na druhé funkčné obdobie. „Prostredníctvom mäkkých a žalostne slabých obchodných dohôd americké hospodárstvo prinieslo svetu rast a prosperitu, pričom sme sami seba zdanili.

„Je čas, aby sa to zmenilo," uviedol republikán v príspevku na sociálnej sieti Truth Social, ktorú vlastní. „Začneme spoplatňovať tých, ktorí na nás vďaka obchodu zarábajú, a oni začnú konečne platiť svoj spravodlivý podiel," dodal Trump.

Trump sa zaviazal, že zavedie veľké clá pre troch najväčších obchodných partnerov Spojených štátov - Kanadu, Mexiko a Čínu - vrátane 25 percentného cla na dovoz z Kanady a Mexika, pokiaľ nezačnú tvrdšie bojovať proti pašovaniu drog, najmä fentanylu, a migrantom, ktorí nelegálne prekračujú hranicu s USA.

Prisľúbil takisto zaviesť clá vo výške 10 percent na globálny dovoz do Spojených štátov spolu so 60-percentným clom na čínsky tovar.

Trumpov prechodový tím na žiadosť o poskytnutie bližších údajov o fungovaní novej agentúrybezprostredne nereagoval. Jej názov je slovnou hračkou odkazujúcou na Federálnu daňovú službu, úrad spadajúci pod americké ministerstvo financií, ktorý zodpovedá za správu a výber daní v USA.

(tasr)

Minúta  |  

Biden plánuje podporu rozvoja umelej inteligencie a energetických potrieb

Dosluhujúci americký prezident podpísal dekrét, ktorý umožňuje prenájom vládnej pôdy na výstavbu ďalších dátových centier a energetickej infraštruktúry na ich napájanie s dôrazom na zelené technológie, oznámil v utorok Biely dom.

Cieľom nariadenia je urýchliť tempo budovania infraštruktúry umelej inteligencie spôsobom, ktorý podporí konkurencieschopnosť, národnú bezpečnosť a čistú energiu, uviedol prezident Joe Biden vo vyhlásení.

Podľa poskytnutých informácií bude federálna pôda dostupná na prenájom tým spoločnostiam, ktoré sa zaviažu, že v dátových centrách nasadia primeraný podiel počítačových čipov vyrobených v USA. Príslušné kvóty by sa určovali individuálne pre každý konkrétny projekt.

Programy založené na umelej inteligencii si vyžadujú oveľa väčší výpočtový výkon, a teda aj viac energie ako bežný softvér. Vďaka víťaznému ťaženiu tejto technológie sa po celom svete vo veľkom budujú dátové centrá a súvisiaca energetická infraštruktúra.

Len traja najväčší poskytovatelia cloudových služieb, Amazon Web Services, Microsoft a Google, plánujú v tomto roku investovať do ich rozvoja desiatky miliárd dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Emmanuel Macron odcestuje na návštevu Libanonu

Francúzsky prezident sa stane druhou hlavou štátu, ktorá navštívi Libanon po minulotýždňovom zvolení nového prezidenta krajiny Džúzífa Awna.

Macronova kancelária uviedla, že svojou návštevou vyjadrí „neochvejný záväzok Francúzska podporovať Libanon, jeho suverenitu a jednotu."

Francúzsky prezident sa stretne s novozvoleným prezidentom Awnom. Prezidenta zvolil parlament až po dvoch rokoch, počas ktorých bola funkcia hlavy štátu neobsadená. Na zvolenie nového prezidenta tlačilo viacero krajín vrátane Francúzska, ktoré Libanon ovládalo medzi rokmi 1920 až 1944 v rámci mandátnej správy Spoločnosti národov.

Macron v pondelok vyzdvihol vymenovanie doterajšieho predsedu Medzinárodného súdneho tribunálu Nawáfa Saláma za nového premiéra. Prezident vyjadril nádej, že Salámova vláda bude silná a zároveň bude „reprezentovať rozmanitosť libanonského ľudu."

Súčasný francúzsky prezident už krajinu navštívil v roku 2020 po mohutnom výbuchu v bejrútskom prístave, ktorý zabil viac ako 220 ľudí a zdecimoval veľkú časť mesta. Jeho druhá návšteva sa uskutoční po novembrovom uzavretí prímeria medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh.

Na dohliadanie dodržiavania podmienok prímeria bol zriadený výbor zložený izraelských, libanonských, francúzskych a amerických delegátov spolu so zástupcom Dočasných síl OSN v Libanone.

„Táto cesta bude tiež príležitosťou zapracovať na dodržiavaní prímeria a na opätovnom potvrdení záväzku Francúzska voči misii UNIFIL," uviedla Macronova kancelária.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd potvrdil legitímnosť rozhodnutia o pozbavení služby čurillovcov

Legitímnosť a zákonnosť rozhodnutia pozbaviť výkonu služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov sa opäť potvrdili. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) to skonštatoval v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Najvyšší súd sa zaoberá dovolaniami advokáta Petra Kubinu, ktoré sa týkajú zamietnutia návrhov na vydanie neodkladných opatrení vo veci takzvaných čurillovcov krajskými súdmi. "V pondelok (13. januára) bolo ministerstvu vnútra doručené prvé rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým dovolanie odmietol," uviedol minister vnútra.

"V záujme zachovania právnej istoty je dôvodné predpokladať, že Najvyšší súd bude rozhodovať jednotne a dovolania vyhodnotí obdobne aj v ostatných konaniach o dovolaní," dodal Šutaj Eštok.

Minister vnútra po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane takzvaných čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.