Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ obviňuje USA zo snahy destabilizovať južný Kaukaz

"USA nikdy nezohrávali na južnom Kaukaze stabilizačnú úlohu, skôr naopak," vyhlásil Dmotrij Peskov, ktorý obvinil Washington zo snahy presvedčiť ďalšie štáty sveta o podpore svojej agendy.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok obvinil Spojené štáty zo snahy o destabilizáciu pomerov na južnom Kaukaze. Reagoval tak na zámer Arménska podpísať dohodu o strategickom partnerstve s USA

V strategickom dokumente, ktorý oba štáty podpíšu v utorok večer, USA prisľúbia Arménsku pomoc pri hospodárskych a vojenských reformách. Jerevan sa zároveň zaviaže pokračovať v demokratizácii svojich inštitúcií. USA v dokumente taktiež ubezpečujú Arménsko o svojej podpore pri zachovaní jeho suverenity a nedotknuteľnosti hraníc.

Agentúra DPA pripomína, že podpora územnej integrity zo strany USA je pre Jerevan mimoriadne dôležitá vzhľadom na pretrvávajúci konflikt s Azerbajdžanom. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa Arménsku opakovane vyhráža použitím vojenskej sily a vznáša územné nároky. Alijev nedávno vyhlásil, že Arménsko predstavuje "fašistickú" hrozbu, ktorú treba zničiť.

Peskov na margo spolupráce Arménska s USA zdôraznil, že arménska vláda má právo diverzifikovať svoju zahraničnú politiku a že Moskva má napriek tomu aj naďalej záujem o dobré vzťahy.

Arménsko, ktoré je členom Ruskom vedenej vojenskej aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), sa v uplynulých rokoch snaží o čiastočnú zmenu orientácie svojej bezpečnostnej a zahraničnej politiky.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan zmrazil členstvo Arménska v OZKB a v septembri minulého roka ju označil za hrozbu "pre budúcu existenciu Arménska, jeho bezpečnosť a suverenitu".

Odklon Arménska od bezpečnostnej politiky orientovanej na Rusko sa začal po prehre s Azerbajdžanom v druhej vojne o Náhorný Karabach v roku 2020 a následnom úplnom dobytí tohto dovtedy Arménmi obývaného separatistického územia v Azerbajdžane.

Podľa arménskej vlády Moskva neurobila dostatok na podporu svojho spojenca v konflikte a nereagovala ani na výpady Azerbajdžanu, ktorý doteraz okupuje malé časti suverénneho arménskeho územia. Jerevan sa preto začal viac orientovať na bezpečnostnú spoluprácu s Francúzskom, USA alebo Indiou.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Gašpar a Danko rokovali s Lavrovom o vojne na Ukrajine a energetike

Podpredseda NR SR Andrej Danko upozornil, že kým sa nepomenujú príčiny konfliktu na Ukrajine, nie je možné ho ani vyriešiť.

Rusko po porušení viacerých predchádzajúcich zmlúv zo strany Západu nevidí dôveryhodného partnera, s ktorým by mohlo uzavrieť dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine, tvrdí poslanec Národnej rady Tibor Gašpar.

Ako pokračoval, Lavrov sprostredkoval pohľad Ruska, prečo sa rozhodlo situáciu na Ukrajine riešiť vojensky. Medzi príčinami, ktoré na stretnutí ruský minister uviedol, bolo poškodzovanie práv ruskej menšiny na východe Ukrajiny vrátane úradných zákazov používania rodného jazyka.

Rusi sú však podľa Gašpara ochotní rokovať o skončení konfliktu na Ukrajine. „Len tu musí byť niekto, kto ich chce počúvať, prečo sa rozhodli riešiť túto situáciu tak, ako sa rozhodli," povedal s tým, že Rusko podľa Lavrova zistilo, že niektoré dohody z minulosti akoby prestali platiť.

Týka sa to napríklad minských dohôd o konflikte v Donbase, istanbulských rokovaní krátko po začiatku ruskej invázie v roku 2022, ale aj dohôd z čias rozpadu Sovietskeho zväzu.

„Nemajú dôveryhodného partnera, s ktorým by mohli takúto dohodu uzavrieť," tlmočil Gašpar Lavrovove postoje.

Podľa Danka Lavrov na stretnutí hovoril o problematike energetických tokov do Európy a tiež o tom, čo predtým v tejto súvislosti vyhlásil na tlačovej konferencii. Na nej obvinil Spojené štáty z pokusu poškodiť plynovod TurkStream spájajúci európsku časť Turecka a ruský Krasnodarský kraj cez Čierne more.

USA podľa Lavrova napomáhali Ukrajine pri pondelkovom dronovom útoku na infraštruktúru plynovodu.

(tasr)

Minúta  |  

Fico navrhuje mimoriadne rokovanie o odvolaní vlády na 21. januára

Navrhovaný termín rokovania vysvetlil tým, že v pondelok (20. 1.) sa chystá na oficiálnu návštevu Turecka.

Na sociálnej sieti prisľúbil, že sa na tomto rokovaní zúčastní, pričom bude odporúčať poslancom vládnej koalície, aby zabezpečili uznášaniaschopnosť parlamentu. „Ako povedal jeden slávny maršal pred vojenskou bitkou: A budet bordel," dodal premiér.

V utorok podvečer už cestuje na Svetové ekonomické fórum do Davosu, odkiaľ sa na Slovensko vráti až vo štvrtok. „Za týchto okolností je preto najvhodnejším termínom mimoriadnej schôdze parlamentu o vyslovení nedôvery vláde, ktorú chce iniciovať opozícia, utorok 21. januára. Za predpokladu, že takto rozhodne podpredseda NR SR s právomocami predsedu NR SR Peter Žiga," dodal Fico.

Opozícia chce vysloviť nedôveru vláde, začína zbierať podpisy. Fico sa na odvolávaní zúčastní

Mohlo by Vás zaujímať Opozícia chce vysloviť nedôveru vláde, začína zbierať podpisy. Fico sa na odvolávaní zúčastní

Na opozičný návrh reagovala aj strana Smer. Zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie vlády považuje za legitímne právo opozície a plne ho rešpektuje. „Nielen strana Smer, ale celá koalícia stojí za predsedom vlády," dodala.

Opoziční poslanci NR SR z PS, SaS, KDH a z poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ podajú v najbližších dňoch návrh na vyslovenie nedôvery vláde Roberta Fica. V utorok o tom informovali lídri opozičných strán na tlačovej konferencii.

Premiér podľa nich zlyháva vo vládnutí, poukázali na problémy v zdravotníctve, zdražovaní či najnovšie na katastri. Zároveň hovoria o spochybnení zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansko podporí Slovensko v obnovení tranzitu plynu cez Ukrajinu

Ministerka hospodárstva Denisa Saková zdôraznila, že Slovensko má veľmi významného partnera v podobe talianskej vlády a jej predsedníčky vo svojej snahe zabezpečiť pre štáty EÚ dostatok plynu, a tak uchrániť jej konkurencieschopnosť.

„Aj to je výsledkom našich dnešných rokovaní, ktoré sme mali s prezidentom Slovenskej republiky Petrom Pellegrinim a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou," priblížila ministerka hospodárstva.

Taliansko rovnako ako Slovensko podľa Sakovej presadzuje riešenia založené na faktoch, a nie na pocitoch.

„Ak do Európy prúdi plyn plynovodmi cez južnú trasu a rovnako vo veľkom sa dováža aj plyn cez LNG terminály, neexistuje podľa nás žiadny rozumný dôvod, aby sa nedovážal aj potrubím cez Ukrajinu a Slovensko do krajín strednej Európy," podčiarkla Saková.

„Verím, že rokovania, ktoré na pôde EÚ štartujú v týchto dňoch, budú aj vďaka podpore Talianska konštruktívne a povedú k riešeniam výhodným nielen pre Slovensko a Taliansko, ale pre celú Európu," dodala ministerka hospodárstva.

„S predsedníčkou vlády sme diskutovali o konkrétnej aktuálnej situácii aj vo vzťahu k ukončeniu tranzitu plynu z Ukrajiny smerom na východ Európy, smerom k nám na Slovensko. Talianska premiérka osobne prisľúbila, že urobí všetky kroky, ktoré by mohli viesť k riešeniu tejto situácie, či už cez pomoc samotného Talianska s prípadnými alternatívnymi dodávkami plynu, ale aj prípadným rokovaním so zúčastnenými stranami tak, aby sa možno podarilo nejakým spôsobom obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu," povedal prezident Peter Pellegrini.

Pellegrini prísľub Meloniovej vyzdvihol. „Je v intenzívnom kontakte aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a môže sa svojím diplomatickým úsilím pokúsiť nám v tomto pomôcť, ale, samozrejme, nikto negarantuje možný výsledok," poznamenal.

Ide podľa jeho slov o iniciatívu Meloniovej. „Premiérka sa sama ponúkla, že vzhľadom na svoje kontakty sa môže pokúsiť v tejto veci intervenovať, ale nebola špecifickejšia a presnejšia, kde a kedy tak chce urobiť," doplnil.

V rámci rokovania riešili aj geopolitickú situáciu vrátane vojny na Ukrajine. Obaja podľa slov slovenského prezidenta veria, že po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta sa bude vyvíjať úsilie o začatie rokovaní o nastolení mierového stavu.

„Hovorili sme aj o možnosti dodať talianskemu ministerstvu obrany a armáde muníciu, ale nielen muníciu vyrobiť a predať, ale zároveň prostredníctvom našich spoločností aj preniesť časť technológií a výroby do Talianska," informoval Pellegrini.

Slovenská hlava štátu absolvovala aj rokovanie s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom. Diskutovali napríklad o migrácii a o vzájomných vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskom a Talianskom. Pellegrini označil rokovania za bezproblémové. Hovoril o dobrých vzťahoch a spojenectve medzi oboma krajinami.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina dronmi masívne zaútočila na ruské územie

V noci na 14. januára uskutočnili ukrajinské obranné sily rozsiahly útok na ruské vojenské objekty v hĺbke až 1 100 kilometrov.

Ciele boli zasiahnuté v Brianskej, Saratovskej, Tulskej oblasti a v Tatárskej republike.

Medzi hlavné objekty útoku patrila podľa ukrajinských zdrojov základňa na skladovanie ropy Kombinat Kristall v meste Engels, ktorá bola napadnutá opakovane.

Ďalším cieľom bol Brianský chemický závod v Selce, kde sa vyrába munícia a komponentov pre rakety. Po útoku na závod bola pozorovaná sekundárna detonácia, ktorá pokračovala niekoľko hodín. Okrem toho boli zničené dva protilietadlové raketové systémy – Tor a Buk, informujú ukrajinské zdroje

Okrem toho Ukrajinci zasiahli aj strategické objekty ruského vojensko-priemyselného komplexu, ako sú ropná rafinéria v Saratove a závod Kazanorgsintez, kde vypukli požiare.

Generálny štáb Ukrajiny oznámil, že tieto cielené operácie budú pokračovať, aby sa zničili zariadenia, ktoré podporujú vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine.

Ruské orgány na druhej strane informovali, že bolo zasiahnutých dvanásť ruských regiónov a protivzdušná obrana údajne zostrelila viac ako sto dronov. Po útoku na Engels sa spustil ďalší požiar v skladoch paliva pre ruské bombardéry TU-160.

(lup)

Minúta  |  

Srbský prezident vyzýva na referendum o jeho zotrvaní vo funkcii

Aleksandar Vučič reagoval na nekončiace protesty po tragédii v Novom Sade. kde vlani 1. novembra tam zomrelo 15 ľudí po zrútení prístrešku na zrekonštruovanej železničnej stanici a verejnosť požaduje vyvodenie zodpovednosti.

Vučič adresoval výzvu opozícii krátko po zverejnení prieskumu verejnej mienky Centra pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť. V ňom až 61 percent respondentov uviedlo, že súčasné protesty podporuje. Podporu vyjadril aj každý desiaty volič vládnych strán a štvrtina voličov, ktorá čerpá informácie z médií blízkych vláde.

Srbský prezident vo výzve na vypísanie referenda uviedol, že „legitimita je najdôležitejšia vec v politike a že suverenita vyplýva z vôle ľudu." Vučič zdôraznil, že bez podpory vo funkcii nechce ostať ani jeden deň navyše.

Opozičných poslancov vyzval, aby na vyhlásenie referenda poskytli 67 podpisov a jeho Srbská pokroková strana pridá ďalších 100.

Srbská prokuratúra už obvinila v súvislosti so zrútením prístreška koncom decembra 13 ľudí vrátane bývalého ministra výstavby a dopravy Gorana Vesiča, ktorý odstúpil niekoľko dní po tragédii. Študenti napriek tomu pokračujú v protestoch a tvrdia, že stále nebola vyvodená primeraná zodpovednosť.

Budovu železničnej stanice rekonštruovalo konzorcium dvoch čínskych, jednej maďarskej a jednej francúzskej spoločnosti, samotného prístrešku sa však renovácia netýkala.

Vučič študentské protesty považuje za skutočný politický tlak, ktorým sa niekto snaží uchopiť moc násilím a nie voľbami. Prezident tvrdí, že je tlačený k tomu, aby odstúpil, nechal sa zatknúť a moc prenechal tým, ktorí chcú „vrátiť krajinu do minulosti".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.