Preskočiť na obsah
  |  

Americký Senát začal vypočúvania nominantov Donalda Trumpa do vládnych funkcií

Pete Hegseth, navrhovaný na post ministra obrany, čelil veľkej kritike senátorov pre nedostatok skúseností a znepokojujúcu minulosť.

„Hlavnú úlohu, ktorú mi prezident Trump dal, keď si ma vybral na túto pozíciu, bolo vrátiť na ministerstvo obrany kultúru bojovníkov," uviedol Pete Hegseth na úvod vypočúvania.

Bývalý moderátor televízie Fox News je jednou z najkontroverznejších navrhovaných osôb. V minulosti nesúhlasil s podporou rovnosti a inklúzie v americkej armáde s odôvodnením, že to znižuje jej efektívnosť.

„Pán Hegseth, nemyslím si, že ste kvalifikovaný na to, aby ste splnili obrovské požiadavky na túto prácu," povedal demokratický senátor Jack Reed.

„Musíme brať do úvahy znepokojujúce správy proti vašej osobe. Rôzne zdroje – vrátane vašich vlastných slov – vás usvedčujú z nerešpektovania vojenských zákonov, zlého finančného hospodárenia, rasistických a sexistických poznámok o mužoch a ženách v uniforme, zneužívania alkoholu, sexuálneho napadnutia a obťažovania a ďalších znepokojujúcich vecí," uviedol. 

Demokratická senátorka Kirsten Gillibrandová kritizovala Hegsethove výroky o ženách v americkej armáde, ktoré v nej tvoria 18 percent. „Máme stovky žien, ktoré slúžia v pechote ako smrtiace príslušníčky našej armády, ale vy ich ponižujete," povedala v Senáte.

Podľa Hegsetha proti nemu opozícia vedie „koordinovanú ohováračskú kampaň", hoci si je vedomý svojich nedokonalostí. Aj keby proti jeho nominácii hlasovali všetci demokrati a ďalší traja republikáni, bude mať dosť hlasov v Senáte na oficiálne potvrdenie vo funkcii.

Medzi ďalších Trumpových kontroverzných nominantov patrí Tulsi Gabbardová ako riaditeľka národnej spravodajskej služby. Senátori spochybňujú jej skúsenosti a kvalifikáciu na túto funkciu. Silný tlak sa očakáva aj na nominanta na post ministra zdravotníctva Roberta F. Kennedyho mladšieho či Kasha Patela, nominanta na post šéfa FBI. Oboch čakajú vypočutia v nasledujúcich týždňoch.

Bezproblémové potvrdenie sa očakáva ako u jedného z mála v prípade Marca Rubia do funkcie ministra zahraničných vecí. Vypočutie absolvuje v stredu spolu s ďalšími kandidátmi.

(tasr)

  |  

Poslanci okolo Migaľa podporujú rekonštrukciu vlády. Malatinec chce odchod Šimkovičovej

Premiér Robert Fico nedávno predstavil tri možné riešenia súčasnej koaličnej krízy: predčasné voľby, rekonštrukciu vlády alebo otvorenie koaličnej zmluvy.

Zatiaľ čo väčšina koaličných partnerov tvrdí, že problém sa vyrieši bez zásadných zmien, štyria poslanci Hlasu vrátane Samuela Migaľa vyjadrili silnú podporu rekonštrukcii vlády.

Rokovania o zmene vlády sa však koncentrujú na konkrétnych osobách. Poslanec Roman Malatinec, ktorý kritizuje výkon ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, žiada jej odchod. Podľa Malatinca sa jej pôsobenie spája s neefektívnym fungovaním verejnoprávnych fondov, problémami s kultúrnymi inštitúciami a personálnymi čistkami.

V prípade hlasovania o vyslovení dôvery v parlamente ju údajne on sám nepodporí. Okrem toho vyjadril nespokojnosť aj s ďalšími krokmi rezortu kultúry, napríklad v oblasti obnovy hradov.

Zmeny v koalícii by sa však mohli dotknúť aj ďalších ministerstiev. Naopak, podľa niektorých členov Hlasu nie je rekonštrukcia nevyhnutná, a situácia sa dá vyriešiť aj bez zásadných zmien v kabinetu. V tejto chvíli je však otázne, ako sa situácia vyvinie, a to najmä v súvislosti s plánovanou schôdzou parlamentu, ktorá sa začne v februári.

(lup)

  |  

Danko obvinil Poľsko z klamstva ohľadne riešenia preletu vládneho špeciálu do Moskvy

Poľské veľvyslanectvo v SR v pondelok uviedlo, že je prekvapené Dankovým vyhlásením o neudelení súhlasu s preletom delegácie NR SR do Moskvy.

„Veľmi ma mrzí, na aké klamstvo sa doslova uchýlila poľská strana. Pretože určite my na palube lietadla si neurčujeme trasu a asi by sme si svoj let nepredlžovali o hodinu, ak by bolo možné letieť priamo," povedal podpredseda Národnej rady Andrej Danko.

Očakáva, že k situácii zaujme stanovisko aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. „Pretože nechápem, ako si členský štát Európskej únie vo vzťahu k štátnemu lietadlu SR toto dovolil, a verím, že sa nám ospravedlnia," vyhlásil podpredseda slovenského parlamentu v Moskve.

Delegácia NR SR pod vedením podpredsedov Danka a Tibora Gašpara v nedeľu neletela kratšou cestou do Moskvy, ale okľukou cez Českú republiku a Nemecko. Danko to pred odletom odôvodnil zákazom preletu nad územím Poľska.

Poľské veľvyslanectvo vo vyhlásení v pondelok informovalo, že poľská strana dostala zo Slovenska žiadosť o súhlas s preletom, no z dôvodu nekompletnosti dokumentácie požiadala o jej doplnenie vrátane zaslania štandardnej nóty. Slovenská strana podľa veľvyslanectva však ešte pred posúdením žiadosti informovala, že trasu letu zmení.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosniak-Kamysz v tejto súvislosti podľa denníka Rzeczpospolita vyhlásil, že vzťahy medzi Poľskom a Slovenskom sú dobré a pozýva na lety do Varšavy, nie do Moskvy.

Návrat parlamentnej delegácie z Ruska je naplánovaný na stredu 15. januára.

(tasr)

  |  

Pellegrini rešpektuje odmietnutie ruky študenta. Mrzí ho však zatienenie udalosti

Vyplýva to z vyjadrenia prezidenta pre novinárov počas jeho zahraničnej pracovnej cesty v Taliansku.

Prezident SR Peter Pellegrini rešpektuje gesto študenta, ktorý mu pri pondelkovom oceňovaní v Prezidentskom paláci odmietol podať ruku. Išlo podľa neho o individuálny akt mladého chlapca. Mrzí ho však, že tým zatienil udalosť, ktorá si mala uctiť slovenských špičkových žiakov a pedagógov.

„Ja nemôžem nič iné urobiť, len to rešpektovať. Na druhej strane poviem toľko, že mňa vychovali tak, že som zatiaľ vo svojej politickej kariére podal ruku každému jednému, aj môjmu politickému oponentovi, s ktorým som v politických súbojoch možno nikdy nesúhlasil a nikdy súhlasiť nebudem. Slušnosť a výchova ma nútia sa vždy k aj mojim politickým oponentom sa správať slušne," povedal.

Pellegrini si myslí, že študent chcel na seba upriamiť pozornosť a prejavil svoj politický postoj. „Mrzí ma, že tým zatienil tú krásnu udalosť, ktorou sú vďaka, úcta a vyzdvihnutie našich špičkových žiakov a pedagógov, ktorí dosahujú medzinárodné úspechy," povedal.

Zdôraznil, že oceňovanie bolo apolitické. Chcel ním vyzdvihnúť a podporiť všetkých študentov reprezentujúcich SR na medzinárodných olympiádach a vzdať takúto úctu aj pedagógom, ktorí ich pripravujú.

Hlava štátu s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas) v pondelok odovzdali ocenenia študentom, ktorí zvíťazili v medzinárodných olympiádach.

(tasr)

  |  

Kremeľ obviňuje USA zo snahy destabilizovať južný Kaukaz

"USA nikdy nezohrávali na južnom Kaukaze stabilizačnú úlohu, skôr naopak," vyhlásil Dmotrij Peskov, ktorý obvinil Washington zo snahy presvedčiť ďalšie štáty sveta o podpore svojej agendy.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok obvinil Spojené štáty zo snahy o destabilizáciu pomerov na južnom Kaukaze. Reagoval tak na zámer Arménska podpísať dohodu o strategickom partnerstve s USA

V strategickom dokumente, ktorý oba štáty podpíšu v utorok večer, USA prisľúbia Arménsku pomoc pri hospodárskych a vojenských reformách. Jerevan sa zároveň zaviaže pokračovať v demokratizácii svojich inštitúcií. USA v dokumente taktiež ubezpečujú Arménsko o svojej podpore pri zachovaní jeho suverenity a nedotknuteľnosti hraníc.

Agentúra DPA pripomína, že podpora územnej integrity zo strany USA je pre Jerevan mimoriadne dôležitá vzhľadom na pretrvávajúci konflikt s Azerbajdžanom. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa Arménsku opakovane vyhráža použitím vojenskej sily a vznáša územné nároky. Alijev nedávno vyhlásil, že Arménsko predstavuje "fašistickú" hrozbu, ktorú treba zničiť.

Peskov na margo spolupráce Arménska s USA zdôraznil, že arménska vláda má právo diverzifikovať svoju zahraničnú politiku a že Moskva má napriek tomu aj naďalej záujem o dobré vzťahy.

Arménsko, ktoré je členom Ruskom vedenej vojenskej aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), sa v uplynulých rokoch snaží o čiastočnú zmenu orientácie svojej bezpečnostnej a zahraničnej politiky.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan zmrazil členstvo Arménska v OZKB a v septembri minulého roka ju označil za hrozbu "pre budúcu existenciu Arménska, jeho bezpečnosť a suverenitu".

Odklon Arménska od bezpečnostnej politiky orientovanej na Rusko sa začal po prehre s Azerbajdžanom v druhej vojne o Náhorný Karabach v roku 2020 a následnom úplnom dobytí tohto dovtedy Arménmi obývaného separatistického územia v Azerbajdžane.

Podľa arménskej vlády Moskva neurobila dostatok na podporu svojho spojenca v konflikte a nereagovala ani na výpady Azerbajdžanu, ktorý doteraz okupuje malé časti suverénneho arménskeho územia. Jerevan sa preto začal viac orientovať na bezpečnostnú spoluprácu s Francúzskom, USA alebo Indiou.

(tasr, dpa)

  |  

Gašpar a Danko rokovali s Lavrovom o vojne na Ukrajine a energetike

Podpredseda NR SR Andrej Danko upozornil, že kým sa nepomenujú príčiny konfliktu na Ukrajine, nie je možné ho ani vyriešiť.

Rusko po porušení viacerých predchádzajúcich zmlúv zo strany Západu nevidí dôveryhodného partnera, s ktorým by mohlo uzavrieť dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine, tvrdí poslanec Národnej rady Tibor Gašpar.

Ako pokračoval, Lavrov sprostredkoval pohľad Ruska, prečo sa rozhodlo situáciu na Ukrajine riešiť vojensky. Medzi príčinami, ktoré na stretnutí ruský minister uviedol, bolo poškodzovanie práv ruskej menšiny na východe Ukrajiny vrátane úradných zákazov používania rodného jazyka.

Rusi sú však podľa Gašpara ochotní rokovať o skončení konfliktu na Ukrajine. „Len tu musí byť niekto, kto ich chce počúvať, prečo sa rozhodli riešiť túto situáciu tak, ako sa rozhodli," povedal s tým, že Rusko podľa Lavrova zistilo, že niektoré dohody z minulosti akoby prestali platiť.

Týka sa to napríklad minských dohôd o konflikte v Donbase, istanbulských rokovaní krátko po začiatku ruskej invázie v roku 2022, ale aj dohôd z čias rozpadu Sovietskeho zväzu.

„Nemajú dôveryhodného partnera, s ktorým by mohli takúto dohodu uzavrieť," tlmočil Gašpar Lavrovove postoje.

Podľa Danka Lavrov na stretnutí hovoril o problematike energetických tokov do Európy a tiež o tom, čo predtým v tejto súvislosti vyhlásil na tlačovej konferencii. Na nej obvinil Spojené štáty z pokusu poškodiť plynovod TurkStream spájajúci európsku časť Turecka a ruský Krasnodarský kraj cez Čierne more.

USA podľa Lavrova napomáhali Ukrajine pri pondelkovom dronovom útoku na infraštruktúru plynovodu.

(tasr)