Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden plánuje podporu rozvoja umelej inteligencie a energetických potrieb

Dosluhujúci americký prezident podpísal dekrét, ktorý umožňuje prenájom vládnej pôdy na výstavbu ďalších dátových centier a energetickej infraštruktúry na ich napájanie s dôrazom na zelené technológie, oznámil v utorok Biely dom.

Cieľom nariadenia je urýchliť tempo budovania infraštruktúry umelej inteligencie spôsobom, ktorý podporí konkurencieschopnosť, národnú bezpečnosť a čistú energiu, uviedol prezident Joe Biden vo vyhlásení.

Podľa poskytnutých informácií bude federálna pôda dostupná na prenájom tým spoločnostiam, ktoré sa zaviažu, že v dátových centrách nasadia primeraný podiel počítačových čipov vyrobených v USA. Príslušné kvóty by sa určovali individuálne pre každý konkrétny projekt.

Programy založené na umelej inteligencii si vyžadujú oveľa väčší výpočtový výkon, a teda aj viac energie ako bežný softvér. Vďaka víťaznému ťaženiu tejto technológie sa po celom svete vo veľkom budujú dátové centrá a súvisiaca energetická infraštruktúra.

Len traja najväčší poskytovatelia cloudových služieb, Amazon Web Services, Microsoft a Google, plánujú v tomto roku investovať do ich rozvoja desiatky miliárd dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Emmanuel Macron odcestuje na návštevu Libanonu

Francúzsky prezident sa stane druhou hlavou štátu, ktorá navštívi Libanon po minulotýždňovom zvolení nového prezidenta krajiny Džúzífa Awna.

Macronova kancelária uviedla, že svojou návštevou vyjadrí „neochvejný záväzok Francúzska podporovať Libanon, jeho suverenitu a jednotu."

Francúzsky prezident sa stretne s novozvoleným prezidentom Awnom. Prezidenta zvolil parlament až po dvoch rokoch, počas ktorých bola funkcia hlavy štátu neobsadená. Na zvolenie nového prezidenta tlačilo viacero krajín vrátane Francúzska, ktoré Libanon ovládalo medzi rokmi 1920 až 1944 v rámci mandátnej správy Spoločnosti národov.

Macron v pondelok vyzdvihol vymenovanie doterajšieho predsedu Medzinárodného súdneho tribunálu Nawáfa Saláma za nového premiéra. Prezident vyjadril nádej, že Salámova vláda bude silná a zároveň bude „reprezentovať rozmanitosť libanonského ľudu."

Súčasný francúzsky prezident už krajinu navštívil v roku 2020 po mohutnom výbuchu v bejrútskom prístave, ktorý zabil viac ako 220 ľudí a zdecimoval veľkú časť mesta. Jeho druhá návšteva sa uskutoční po novembrovom uzavretí prímeria medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh.

Na dohliadanie dodržiavania podmienok prímeria bol zriadený výbor zložený izraelských, libanonských, francúzskych a amerických delegátov spolu so zástupcom Dočasných síl OSN v Libanone.

„Táto cesta bude tiež príležitosťou zapracovať na dodržiavaní prímeria a na opätovnom potvrdení záväzku Francúzska voči misii UNIFIL," uviedla Macronova kancelária.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd potvrdil legitímnosť rozhodnutia o pozbavení služby čurillovcov

Legitímnosť a zákonnosť rozhodnutia pozbaviť výkonu služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov sa opäť potvrdili. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) to skonštatoval v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Najvyšší súd sa zaoberá dovolaniami advokáta Petra Kubinu, ktoré sa týkajú zamietnutia návrhov na vydanie neodkladných opatrení vo veci takzvaných čurillovcov krajskými súdmi. "V pondelok (13. januára) bolo ministerstvu vnútra doručené prvé rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým dovolanie odmietol," uviedol minister vnútra.

"V záujme zachovania právnej istoty je dôvodné predpokladať, že Najvyšší súd bude rozhodovať jednotne a dovolania vyhodnotí obdobne aj v ostatných konaniach o dovolaní," dodal Šutaj Eštok.

Minister vnútra po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane takzvaných čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň.

(tasr)

Minúta  |  

Americký Senát začal vypočúvania nominantov Donalda Trumpa do vládnych funkcií

Pete Hegseth, navrhovaný na post ministra obrany, čelil veľkej kritike senátorov pre nedostatok skúseností a znepokojujúcu minulosť.

„Hlavnú úlohu, ktorú mi prezident Trump dal, keď si ma vybral na túto pozíciu, bolo vrátiť na ministerstvo obrany kultúru bojovníkov," uviedol Pete Hegseth na úvod vypočúvania.

Bývalý moderátor televízie Fox News je jednou z najkontroverznejších navrhovaných osôb. V minulosti nesúhlasil s podporou rovnosti a inklúzie v americkej armáde s odôvodnením, že to znižuje jej efektívnosť.

„Pán Hegseth, nemyslím si, že ste kvalifikovaný na to, aby ste splnili obrovské požiadavky na túto prácu," povedal demokratický senátor Jack Reed.

„Musíme brať do úvahy znepokojujúce správy proti vašej osobe. Rôzne zdroje – vrátane vašich vlastných slov – vás usvedčujú z nerešpektovania vojenských zákonov, zlého finančného hospodárenia, rasistických a sexistických poznámok o mužoch a ženách v uniforme, zneužívania alkoholu, sexuálneho napadnutia a obťažovania a ďalších znepokojujúcich vecí," uviedol. 

Demokratická senátorka Kirsten Gillibrandová kritizovala Hegsethove výroky o ženách v americkej armáde, ktoré v nej tvoria 18 percent. „Máme stovky žien, ktoré slúžia v pechote ako smrtiace príslušníčky našej armády, ale vy ich ponižujete," povedala v Senáte.

Podľa Hegsetha proti nemu opozícia vedie „koordinovanú ohováračskú kampaň", hoci si je vedomý svojich nedokonalostí. Aj keby proti jeho nominácii hlasovali všetci demokrati a ďalší traja republikáni, bude mať dosť hlasov v Senáte na oficiálne potvrdenie vo funkcii.

Medzi ďalších Trumpových kontroverzných nominantov patrí Tulsi Gabbardová ako riaditeľka národnej spravodajskej služby. Senátori spochybňujú jej skúsenosti a kvalifikáciu na túto funkciu. Silný tlak sa očakáva aj na nominanta na post ministra zdravotníctva Roberta F. Kennedyho mladšieho či Kasha Patela, nominanta na post šéfa FBI. Oboch čakajú vypočutia v nasledujúcich týždňoch.

Bezproblémové potvrdenie sa očakáva ako u jedného z mála v prípade Marca Rubia do funkcie ministra zahraničných vecí. Vypočutie absolvuje v stredu spolu s ďalšími kandidátmi.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci okolo Migaľa podporujú rekonštrukciu vlády. Malatinec chce odchod Šimkovičovej

Premiér Robert Fico nedávno predstavil tri možné riešenia súčasnej koaličnej krízy: predčasné voľby, rekonštrukciu vlády alebo otvorenie koaličnej zmluvy.

Zatiaľ čo väčšina koaličných partnerov tvrdí, že problém sa vyrieši bez zásadných zmien, štyria poslanci Hlasu vrátane Samuela Migaľa vyjadrili silnú podporu rekonštrukcii vlády.

Rokovania o zmene vlády sa však koncentrujú na konkrétnych osobách. Poslanec Roman Malatinec, ktorý kritizuje výkon ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, žiada jej odchod. Podľa Malatinca sa jej pôsobenie spája s neefektívnym fungovaním verejnoprávnych fondov, problémami s kultúrnymi inštitúciami a personálnymi čistkami.

V prípade hlasovania o vyslovení dôvery v parlamente ju údajne on sám nepodporí. Okrem toho vyjadril nespokojnosť aj s ďalšími krokmi rezortu kultúry, napríklad v oblasti obnovy hradov.

Zmeny v koalícii by sa však mohli dotknúť aj ďalších ministerstiev. Naopak, podľa niektorých členov Hlasu nie je rekonštrukcia nevyhnutná, a situácia sa dá vyriešiť aj bez zásadných zmien v kabinetu. V tejto chvíli je však otázne, ako sa situácia vyvinie, a to najmä v súvislosti s plánovanou schôdzou parlamentu, ktorá sa začne v februári.

(lup)

Minúta  |  

Danko obvinil Poľsko z klamstva ohľadne riešenia preletu vládneho špeciálu do Moskvy

Poľské veľvyslanectvo v SR v pondelok uviedlo, že je prekvapené Dankovým vyhlásením o neudelení súhlasu s preletom delegácie NR SR do Moskvy.

„Veľmi ma mrzí, na aké klamstvo sa doslova uchýlila poľská strana. Pretože určite my na palube lietadla si neurčujeme trasu a asi by sme si svoj let nepredlžovali o hodinu, ak by bolo možné letieť priamo," povedal podpredseda Národnej rady Andrej Danko.

Očakáva, že k situácii zaujme stanovisko aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. „Pretože nechápem, ako si členský štát Európskej únie vo vzťahu k štátnemu lietadlu SR toto dovolil, a verím, že sa nám ospravedlnia," vyhlásil podpredseda slovenského parlamentu v Moskve.

Delegácia NR SR pod vedením podpredsedov Danka a Tibora Gašpara v nedeľu neletela kratšou cestou do Moskvy, ale okľukou cez Českú republiku a Nemecko. Danko to pred odletom odôvodnil zákazom preletu nad územím Poľska.

Poľské veľvyslanectvo vo vyhlásení v pondelok informovalo, že poľská strana dostala zo Slovenska žiadosť o súhlas s preletom, no z dôvodu nekompletnosti dokumentácie požiadala o jej doplnenie vrátane zaslania štandardnej nóty. Slovenská strana podľa veľvyslanectva však ešte pred posúdením žiadosti informovala, že trasu letu zmení.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosniak-Kamysz v tejto súvislosti podľa denníka Rzeczpospolita vyhlásil, že vzťahy medzi Poľskom a Slovenskom sú dobré a pozýva na lety do Varšavy, nie do Moskvy.

Návrat parlamentnej delegácie z Ruska je naplánovaný na stredu 15. januára.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.