Preskočiť na obsah
  |  

TOI: Trumpov vyslanec pre Blízky východ ovplyvnil Netanjahua viac ako Bidenova vláda

Víkendové stretnutie medzi nominantom nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a izraelským premiérom viedlo k prelomu v rokovaniach o prímerí a rukojemníkoch, píše denník Times of Israel (TOI).

Predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu a nastupujúci špeciálny vyslanec USA pre región Blízkeho východu Steve Witkoff absolvovali cez víkend neoficiálne rokovania, ktorých výsledkom je markantný posun v dohode o prímerí v Pásme Gazy, povedali v utorok dva arabské zdroje pre TOI.

Jeden z hlavných Trumpových spolupracovníkov ovplyvnil izraelského lídra počas jediného stretnutia viac ako celá končiaca administratíva prezidenta Joea Bidena za celý rok, vyhlásili dvaja anonymní predstavitelia, ktorí sa zúčastnili na rokovaniach v katarskej metropole Dauha.

Witkoff bol jedným z amerických účastníkov katarských rokovaní, keďže Trumpov tím sa snaží dosiahnuť dohodu o prepustení rukojemníkov a prímerí pred republikánovou inauguráciou 20. januára, vysvetlil TOI. V sobotu sa tiež Američan stretol s Netanjahuom v jeho kancelárii v Jeruzaleme.

Počas stretnutia Witkoff naliehal na Netanjahua, aby prijal kľúčové kompromisy potrebné na dosiahnutie dohody, spresnili arabskí predstavitelia. Vyslanec Spojených štátov ani premiérova kancelária na žiadosť TOI o komentár nereagovali.

Vyjednávacie tímy Izraela a Hamasu v pondelok večer oznámili sprostredkovateľom USA, Kataru a Egypta, že „v zásade“ prijali súčasný návrh dohody, pričom odvtedy podľa TOI pracujú na dokončení podrobností.

Jednou z hlavných problémových otázok, ktoré vyjednávači stále nedoriešili, sú presné podmienky stiahnutia Obranných síl Izraela (IDF) z Pásma Gazy.

Netanjahu a jeho vláda predtým navrhovali, aby si armáda udržala kontrolu nad Filadelfským koridorom – diaľnicou, ktorá prebieha pozdĺž hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom.

Sprostredkovatelia podľa dvoch anonymných zdrojov stále čakajú na mapu, ktorú IDF vypracovali.

Arabskí predstavitelia tiež doplnili, že dohodu oznámia sprostredkovateľské štáty v stredu alebo vo štvrtok formou spoločného vyhlásenia.

Hamas a Palestínsky islamský džihád v stredu tiež vyjadrili súhlas s aktuálnym znením dohody.

(sab)

  |  

Envirorezort: Lov vlka má prísne podmienky a nie je bezbrehý

Od januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožní lov vlka na území Slovenska - v sezóne 2025 je lov povolený do 15. januára, pričom kvótu pre túto sezónu stanovil rezort životného prostredia na 74 jedincov.

"Vyhláška určuje lokality, kde je vlka možné loviť. Taktiež územia európskeho významu a de facto aj národné parky sú vyňaté z kvótového plošného lovu vlka. Podobné pravidlá na lov vlka platili na Slovensku aj v minulosti. Navyše, území, kde je v súčasnosti zakázané loviť vlka, je viac ako pred rokom 2021," uviedol štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa.

Nikto podľa ministerstva životného prostredia nevolá po plošnom love a nová vyhláška má zaviesť racionálny manažment populácie vlka dravého na Slovensku.

Kuffa podotkol, že viaceré odborné štúdie potvrdzujú stúpajúci trend populácie vlka na Slovensku. Rovnako, že na Slovensku aj v EÚ spôsobuje vlk významné škody na hospodárskych zvieratách. "Aj preto chcú európske inštitúcie a mnohé členské štáty EÚ preradiť vlka dravého zo zoznamu prísne chránených druhov a umožniť tak zmysluplný manažment jeho európskych populácií. Rovnako chce envirorezort postupovať aj pri zmysluplnom manažmente medveďa," dodal.

Ochranárske organizácie Aevis, My sme les, WWF Slovensko a Greenpeace Slovensko žiadajú envirorezort, aby zrušil vyhlášku, ktorá povoľuje lov vlkov, a aby ostala zachovaná ich celoročná ochrana.

Požadujú takisto, aby rozhodovanie o ochrane vlkov bolo založené na odborných a vedeckých argumentoch. Trvajú na dôslednom plnení domácich aj medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany prírody.

(tasr)

  |  

Rusko a Ukrajina si vymenili po 25 zajatcov

Bojujúce strany absolvovali prvú výmenu zajatých vojakov v roku 2025, pripomenula agentúra AFP.

Rusko a Ukrajina pre médiá potvrdili, že si vymenili celkovo 50 vojnových zajatcov v prvej výmene tohto roka, podľa AFP tak táto „vzácna forma spolupráce“ medzi Moskvou a Kyjevom pokračuje aj pár týždňov pred tretím výročím začiatku vojny.

Od začiatku rusko-ukrajinského konfliktu 24. februára 2022 sa zo zajatia vrátili tisíce vojakov, keďže Rusi a Ukrajinci uskutočnili desiatky takýchto výmen, pripomenula francúzska agentúra. Obe strany zároveň potvrdili, že zatiaľ poslednú výmenu sprostredkovali Spojené arabské emiráty.

„Výsledkom vyjednávacieho procesu sa 25 ruských vojakov vrátilo z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Výmenou bolo odovzdaných 25 ukrajinských vojakov,“ oznámilo na platforme Telegram ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že na Ukrajinu sa vracia 25 vojakov vrátane dvoch, ktorí bojovali v oceliarňach Azovstaľ v meste Mariupoľ na juhu Ukrajiny. Mesto dobyli ruské jednotky v máji 2022.

„Návrat našich ľudí domov je niečo, na čom Ukrajina neustále pracuje, a nezastavíme sa, kým nevrátime späť všetkých našich ľudí,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

Ukrajinský líder zverejnil tiež fotografie oslobodených vojakov. Bolo na nich vidieť aj muža, ktorý sa práve podroboval lekárskej prehliadke, ako aj ďalšieho, ktorý sedel vo vozidle a v rukách zvieral ukrajinskú vlajku, píše AFP.

Rusko uviedlo, že jeho vojakom sa dostáva „nevyhnutnej psychologickej a zdravotníckej pomoci“ v Bielorusku pred ich návratom do vlasti.

(tasr)

  |  

AFP: Hamas a Palestínsky islamský džihád schválili dohodu o prímerí a rukojemníkoch

Palestínske militantné hnutia, ktoré od októbra 2023 vedú vojnu proti židovskému štátu v Pásme Gazy, v stredu vyjadrili súhlas s aktuálnym znením dohody, povedali dva zdroje z rokovaní v Katare pre agentúru AFP.

Hnutia Hamas (Islamské hnutie odporu) a Islamský džihád v Palestíne schválili dohodu s izraelskou vládou o dočasnom prímerí a výmene izraelských rukojemníkov a palestínskych väzňov, povedali dvaja účastníci rokovaní v katarskej metropole Dauha.

„Frakcie odboja medzi sebou dosiahli zhodu a informovali sprostredkovateľov o svojom súhlase s dohodou o výmene a prímerí,“ povedal jeden zo zdrojov agentúre AFP pod podmienkou zachovania anonymity.

Ďalší palestínsky zdroj potvrdil ich súhlas s dohodou. „Frakcie o dohode diskutovali v pozitívnom duchu a vyjadrili svoj súhlas a spokojnosť s cieľom zastaviť (izraelskú) agresiu a ochrániť náš ľud,“ povedal palestínsky zdroj.

Končiaci minister zahraničia USA Antony Blinken v utorok vyhlásil, že Hamasu bol doručený konečný návrh dohody a v jeho rukách je aj rozhodnutie o prímerí.

Televízia CBS News v utorok večer s odvolaním na amerických, arabských a izraelských predstaviteľov informovala, že návrh dohody o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov bol v zásade odsúhlasený a Izrael a Hamas by ho mohli dokončiť už tento týždeň.

Zdroje pre CBS News uviedli, že ak strany konfliktu schvália konečné podrobnosti a izraelská vláda návrh schváli, dohoda sa by sa mohla začať uplatňovať už tento víkend.

S uzavretím dohody však nesúhlasí izraelská krajná pravica. Odchodom z vlády v prípade jej uzavretia v utorok pohrozil minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir, ktorý na rovnaký krok vyzval aj ministra financií Bezalela Smotriča.

Palestínske komandá, ktoré 7. októbra 2023 prekvapivo prepadli južný Izrael, uniesli 251 rukojemníkov, z ktorých Hamas plánuje prepustiť 33 ľudí výmenou za tisíc palestínskych väzňov.

(tasr)

  |  

Kubina: Najvyšší súd nekonštatoval zákonnosť postupu ministra vnútra

Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v utorok vyhlásil, že súd svojím rozhodnutím potvrdil legitímnosť a zákonnosť jeho rozhodnutia - to sa týkalo dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov.

Obhajca Peter Kubina spresnil, že dovolanie Najvyšší súd SR odmietol pre jeho neprípustnosť, čo znamená, že sa ním obsahovo nezaoberal.

"Podanie dovolania bolo iba nevyhnutnou podmienkou na podanie ústavnej sťažnosti," ozrejmil Kubina.

Minister vnútra po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň.

(tasr)

  |  

Verejný dlh Talianska sa v novembri zvýšil na viac ako tri bilióny eur

V porovnaní s októbrom vzrástol dlh jedného zo zakladajúcich štátov EÚ o 23,9 miliardy eur, píše agentúra DPA.

Celkový dlh verejnej správy v Taliansku v súčasnosti predstavuje 3,005 bilióna eur, čo je rekordná hodnota v celej Európskej únii i na svete. Na porovnanie celkový štátny dlh Nemecka je v súčasnosti na úrovni 2,3 bilióna eur. V rámci Únie má vyšší dlh už len Francúzsko, a to na úrovni 3,2 bilióna eur.

Verejný dlh Talianska sa podľa odhadov ministerstva financií v Ríme do roku 2026 zvýši na takmer 140 percent HDP.

(tasr)