Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené kráľovstvo a Francúzsko rokujú o vyslaní mierových jednotiek na Ukrajinu

Návrh vznikol počas diskusií medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a lídrami Spojeného kráľovstva, vrátane Keira Starmera.

Spojené kráľovstvo a Francúzsko rokujú o nasadení mierových jednotiek na Ukrajine, ktoré by mohli pomôcť podporiť povojnové urovnanie medzi Kyjevom a Moskvou.

Kým Macron je zástancom nasadenia britských a francúzskych vojakov ako mierových síl po dosiahnutí mierovej dohody, britské úrady stále vyhodnocujú možné riziká a dôsledky takejto intervencie.

Postoj Spojeného kráľovstva je zatiaľ nejednoznačný, očividne sa obáva možnej eskalácie konfliktu. Britskí predstavitelia zdôraznili, že ak by sa k nasadeniu vojsk pristúpilo, museli by byť splnené bezpečnostné záruky, ktoré by zabránili ďalším útokom zo strany Ruska.

Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Mohlo by Vás zaujímať Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Cieľom nasadenia týchto jednotiek by bolo poskytnúť bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po skončení konfliktu a podporiť povojnovú stabilitu v regióne.

(lup)

Minúta  |  

Raketa New Glenn odštartovala na prvý skúšobný let z Kennedyho vesmírneho strediska

Pre technické problémy a nepriaznivé počasie bol prvý skúšobný let niekoľkokrát odložený.

Z Kennedyho vesmírneho strediska na floridskom Myse Canaveral odštartovala vo štvrtok o 08.03 h SEČ na svoj prvý skúšobný let dvojstupňová nosná raketa New Glenn, ktorú vyvíja spoločnosť Blue Origin založená miliardárom Jeffom Bezosom.

Takmer 100 metrov vysoká raketa je pomenovaná po Johnovi Glennovi (1921 - 2016), prvom americkom astronautovi, ktorý sa dostal na obežnú dráhu Zeme. Oba jej stupne majú byť opakovane použiteľné.

Spoločnosť Blue Origin na platforme X uviedla, že hlavným cieľom skúšobného letu je dosiahnutie obežnej dráhy. Čokoľvek navyše bude „čerešničkou na torte", vrátane návratu prvého stupňa na Zem. Ten by mal vydržať najmenej 25 letov.

Na palube rakety sa nachádza aj prototyp kozmickej lode Blue Ring, ktorá bude vynášať do vesmíru satelity. Počas letu sa budú okrem iného testovať jej komunikačné schopnosti. Prototyp po dosiahnutí orbity zostane vo vnútri druhého stupňa rakety, ktorý sa následne presunie na vysokú obežnú dráhu.

Samotná raketa New Glenn bude používaná na vynášanie nákladov i na lety s posádkou. Uvažuje sa tiež o jej využití na vesmírnu turistiku. Okrem komerčného nasadenia ju Blue Origin plánuje certifikovať aj pre vojenské misie.

Vývoj rakety New Glenn sa začal po roku 2010 a oficiálne bol oznámený v roku 2016. S užitočným zaťažením 45 ton by raketa New Glenn konkurovala aj čiastočne opakovane použiteľným raketám Falcon 9 (nosnosť 23 ton) a Falcon Heavy (64 ton) od konkurenčnej spoločnosti SpaceX miliardára Elona Muska.

Spoločnosť Blue Origin doteraz ponúkala najmä krátke lety pre vesmírnych turistov s raketou New Shepard. Prvý let v roku 2021 absolvoval aj samotný Bezos.

(tasr)

Minúta  |  

Humanitárne organizácie plánujú rýchlo rozšíriť operácie v Pásme Gazy

Šéf Medzinárodného záchranného výboru David Miliband povedal, že organizácia rozšíri rozsah a vplyv svojej práce v Pásme Gazy tak „ako to podmienky dovolia".

„Jazvy tejto vojny budú dlhodobé, ale na poskytnutie okamžitej úľavy civilistom je zúfalo potrebný prílev pomoci," uviedol Miliband. „Na to bude potrebné flexibilné financovanie a voľný tok pomoci a humanitárnych pracovníkov. Ak sa to urobí správne, môže to položiť základy pre ešte náročnejšiu prácu v oblasti rozvoja a mieru," dodal.

Výkonná riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) Catherine Russellová zdôraznila, že rozsah humanitárnych potrieb v palestínskej enkláve je obrovský. „Prímerie musí konečne humanitárnym aktérom umožniť bezpečne rozvinúť rozsiahlu reakciu v Pásme Gazy, ktorá je tak zúfalo potrebná," uviedla.

Podľa Russellovej pomoc zahŕňa „neobmedzený prístup k základným potravinám a výžive, zdravotnej starostlivosti, psychosociálnej podpore, čistej vode a hygienickým zariadeniam, vzdelávaniu, učeniu, ako aj peňažnú pomoc a obnovenie komerčnej nákladnej dopravy pre všetky deti a rodiny".

Russellová na internetovej stránke UNICEFu uviedla, že približne 17-tisíc palestínskych detí prišlo vo vojne o rodičov alebo od nich bolo odlúčených. Takmer milión detí v palestínskej enkláve je vysídlených, 95 percent budov škôl je poškodených a zničených a funguje menej ako polovica z 36 nemocníc. Problémom je aj nedostatok pitnej vody a potravín.

Dohodu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v stredu večer potvrdili americký prezident Joe Biden a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání. Prímerie by oficiálne malo začať platiť v nedeľu 19. januára.

(tasr)

Minúta  |  

Británia bude pred schválením dohody o vrátení Čagoských ostrovov rokovať s Trumpom

Predstavitelia Trumpovej budúcej administratívy dohodu kritizovali.

Po desaťročiach rokovaní Británia v októbri súhlasila s vrátením Čagoských ostrovov Mauríciu, svojej bývalej kolónii. Podmienkou Londýna však je, že USA a Británia si ponechajú vojenskú základňu na najväčšom ostrove Diego Garcia.

V decembri sa na Mauríciu zmenila vláda, ktorá obnovila rozhovory o Čagoských ostrovoch a údajne sa usiluje získať vyššiu finančnú kompenzáciu a rokovať aj o dĺžke prenájmu základne.

Dohodu kritizovali viacerí predstavitelia administratívy novouzvoleného prezidenta vrátane dezignovaného ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý ju označil za vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.

„Je úplne rozumné, aby nová americká administratíva zvážila podrobnosti a my s ňou samozrejme budeme diskutovať," uviedol hovorca britského premiéra Keira Starmera. Neozrejmil však, či môže dôjsť k scenáru, že Trump celú dohodu vetuje.

„Budeme súhlasiť len s takou dohodou, ktorá bude v najlepšom záujme Spojeného kráľovstva a bude chrániť našu národnú bezpečnosť," vyhlásil.

Británia sa v roku 1965 v rámci svojej koloniálnej správy rozhodla oddeliť Čagoské ostrovy od Maurícia a zriadiť na nich vojenskú základňu, ktorú prenajala Spojeným štátom. Maurícius získal nezávislosť o tri roky neskôr a Čagoské ostrovy sa stali zámorským územím Spojeného kráľovstva.

Vojenská základňa na ostrove Diego Garcia má strategickú polohu pre diaľkové bombardéry a lode, čo sa prejavilo najmä počas vojen v Afganistane a Iraku.

(tasr)

Minúta  |  

MV: Od štvrtka bude obnovená prevádzka ďalších katastrálnych odborov

Fungovať by mali začať v okresoch Vranov nad Topľou, Prievidza, Bytča, Martin, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Stropkov, Levoča a Humenné.

„Služby budú poskytovať len za okresy vo svojej pôsobnosti. Postupne začnú fungovať pracoviská aj na ďalších okresných úradoch, o čom bude MV SR opäť priebežne informovať," uviedol hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.

Od pondelka sa obnovuje prevádzka na odboroch katastra. Pracoviská katastrálnych odborov boli v uplynulých dňoch dočasne zatvorené pre rozsiahly kybernetický útok zo zahraničia. Ten zasiahol informačný systém, ktorý využívajú katastrálne odbory okresných úradov.

(tasr)

Minúta  |  

Britský premiér Keir Starmer pricestoval na Ukrajinu, aby jej vyjadril podporu

Starmer by mal podľa AP oznámiť ďalšiu pomoc v hodnote asi 47 miliónov eur na povojnovú hospodársku obnovu Ukrajiny.

Starmer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpíšu v Kyjeve dohodu o „100-ročnom partnerstve", ktorá má zahŕňať spoluprácu vo viacerých oblastiach vrátane obrany, vedy, energetiky a obchodu, spresnil úrad britského premiéra.

Starmerova neohlásená návšteva je jeho prvou cestou na Ukrajinu od nástupu do funkcie v júli minulého roka. Krajinu navštívil aj v roku 2023, keď bol lídrom opozície. Odkedy sa stal premiérom, dvakrát rokoval so Zelenským v Londýne.

Spojené kráľovstvo je jedným z najväčších vojenských podporovateľov Ukrajiny. Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyčlenilo pre Kyjev vojenskú a civilnú pomoc vo výške viac ako 15 miliárd eur a na britskej pôde vycvičilo vyše 50-tisíc ukrajinských vojakov.

Úloha Británie je však v porovnaní s tou americkou zanedbateľná a po Trumpovom nástupe do funkcie 20. januára panuje hlboká neistota, aký bude osud podpory USA pre Ukrajinu. Zvolený prezident kritizoval náklady na americkú pomoc Kyjevu, tvrdí, že chce rýchlo ukončiť vojnu, a plánuje sa stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorému už dlho vyjadruje obdiv.

Plánovaná dohoda medzi Britániou a Ukrajinou zaväzuje obe strany spolupracovať v oblasti obrany - najmä námornej bezpečnosti proti ruským aktivitám v Baltskom mori, Čiernom mori a Azovskom mori - a v oblasti technologických projektov vrátane dronov, ktoré sa stali životne dôležitými zbraňami vo vojne.

Pakt zahŕňa aj systém, ktorý má pomôcť sledovať ukradnuté ukrajinské obilie vyvážané Ruskom z okupovaných častí krajiny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.