Trump porušil tradičnú prax a pozval viacerých lídrov krajne pravicových strán.
Britský premiér Keir Starmer sa nezúčastní na pondelkovej inaugurácii novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vo štvrtok to potvrdil jeho hovorca. Do Washingtonu však pocestuje britský krajne pravicový politik Nigel Farage, píše agentúra AFP a portál Politico.
„V USA je zvykom, že zahraničné vlády na prezidentských inauguráciách oficiálne zastupujú ich veľvyslanci a Spojené kráľovstvo bude zastupovať britská veľvyslankyňa (Karen Pierceová)," povedal Starmerov hovorca novinárom.
„Tešíme sa na spoluprácu s ním (Trumpom) a na základe ich telefonátu zo začiatku tohto mesiaca viete, že sa obaja tešia na vzájomné stretnutie pri najbližšej možnej príležitosti," dodal.
Zahraničných lídrov podľa tradície Biely dom na inauguráciu prezidenta USA nepozýva, no Trump toto pravidlo porušil.
Medzi predstaviteľmi, ktorých do Washingtonu na 20. januára pozval, je napríklad talianska premiérka Giorgia Meloniová, argentínsky prezident Javier Milei či viacerí lídri krajne pravicových strán - Brit Farage a Francúz Éric Zemmour.
Alice Weidelová z krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) sa inaugurácie zúčastniť nemôže a miesto seba do Washingtonu vyšle svojho straníckeho spolulídra Tina Chrupallu, píše Politico.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ani predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa na inaugurácii nezúčastnia.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyzýva na predloženie nového návrhu stavebnej legislatívy na februárovú schôdzu parlamentu.
V opačnom prípade hrozí od apríla vážny chaos a skolabovanie systému. Uviedol to vo štvrtok predseda ZMOS-u Jozef Božik.
„Podľa aktuálnych medializovaných informácií má byť na februárovej schôdzi parlamentu prerokovaná len zdravotná legislatíva. Ak sa však stavebný zákon na programe tejto schôdze neobjaví, od 1. apríla 2025 hrozí vážny chaos a skolabovanie systému," uviedol Božik s tým, že pôvodná novela nie je pripravená na implementáciu.
Chýbajú potrebné systémy, procesy aj riadenie. Takáto situácia by podľa neho mala katastrofálne dosahy na fungovanie miest a obcí, pričom najväčšiu ujmu by pocítili samotní občania.
Božik zdôraznil, že ZMOS „vyzýva vládu SR, predsedov poslaneckých klubov a všetkých poslancov politických strán v parlamente, aby urýchlili rokovanie o novom stavebnom zákone.“
„Tento návrh vznikol na základe sociálneho dialógu, princípu participácie a napĺňa memorandum ZMOS-u podpísané politickými stranami koalície i opozície pred parlamentnými voľbami," dodal s tým, že návrh novej pripravenej stavebnej legislatívy navyše podporili všetky parlamentné strany.
Podľa plánu by táto pomoc mala zahŕňať potraviny, zdravotnú starostlivosť a prístrešia pre milióny zraniteľných osôb.
Organizácia Spojených národov (OSN) vo štvrtok vyzvala medzinárodné spoločenstvo na poskytnutie 3,3 miliardy dolárov (3,2 miliárd eur) na pomoc Ukrajincom utekajúcim pred vojnou v ich krajine, oznámila agentúra DPA.
„Nemali by sme zabúdať na ľudí. Trpia," uviedol na tlačovej konferencii v Kyjeve vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
Počas svojej návštevy Ukrajiny cestoval Grandi do regiónov v blízkosti frontovej línie a oblastí pri ruských hraniciach. Tiež rokoval s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.
Plán OSN na rok 2025 zahŕňa dodanie pomoci pre približne šesť miliónov ľudí na Ukrajine, predovšetkým poskytnutím potravín, lekárskej starostlivosti, prístrešia, hotovosti a iných vecí. Ide o zameranie sa najmä na zraniteľné skupiny, ako sú deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím.
Okrem toho dostanú ďalšie dva milióny utečencov v 11 hostiteľských krajinách prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti.
Minulý rok OSN poskytla viac než trom miliónom obyvateľom Ukrajiny potraviny a necelým šiestim miliónom vodu i sanitárne a hygienické potreby. Týkalo sa to predovšetkým ľudí žijúcich v blízkosti frontovej línie.
Ďalšie približne tri milióny Ukrajincov dostali v roku 2024 podporu na ubytovanie a vzdelávanie a OSN im tiež poskytlo lekársku pomoc.
Konflikt medzi Kyjevom a Moskvou sa začal pred takmer tromi rokmi. Podľa štatistík OSN je mimo Ukrajiny registrovaných približne 6,8 milióna utečencov.
Izraelský bezpečnostný kabinet vo štvrtok odložil plánované zasadnutie, na ktorom mal schváliť dohodu o prímerí.
Ozbrojené krídlo militantnej palestínskej skupiny Hamas v utorok upozornilo, že pokračujúce izraelské vzdušné útoky, ku ktorým dochádza napriek stredajšej dohode o prímerí, sú rizikom pre izraelských rukojemníkov. Tí by mali byť na základe dohody oslobodení, píše agentúra AFP.
„Akákoľvek agresia a ostreľovanie zo strany nepriateľa by v tejto fáze mohli premeniť slobodu rukojemníkov na tragédiu," uviedli na Telegrame Brigády Izzadína al-Kassáma.
Hovorca ozbrojeného krídla abú Ubajda bez uvedenia podrobností povedal, že izraelský útok vo štvrtok zasiahol miesto, kde sa nachádzala jedna zo žien, ktoré by mali byť oslobodené v rámci prvej fázy dohody o prímerí.
AFP pripomína, že Hamas od útoku na Izrael zo 7. októbra 2023 stále drží desiatky izraelských rukojemníkov. Na základe v stredu dohodnutého prímeria, ktoré stále nebolo oficiálne schválené, by mal Hamas v prvej fáze prímeria prepustiť prvých 33 osôb.
Úrad palestínskej civilnej ochrany oznámil, že Izrael od odkladu plánovaného stretnutia, na ktorom sa mala schváliť dohoda o prímerí, „vystupňoval" svoje údery na celom území Pásma Gazy a informoval o najmenej 80 zabitých a stovkách zranených. Izrael uviedol, že vykonal približne 50 útokov na ciele teroristov.
Rokovalo sa o cenách plynu, ukončení vojny na Ukrajine aj spolupráci s Ruskom.
Slovenská parlamentná delegácia sa v Rusku za dva dni stretla s dvoma členmi vlády Denisom Manturovom a Sergejom Lavrovom, s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom, aj s predsedníčkou Rady federácie Valentinou Matvijenkovou.
Témami rokovaní boli ekonomické otázky, najmä v súvislosti s dodávkami zemného plynu, ale aj perspektíva ukončenia vojny na Ukrajine. V rozhovore to povedal podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS).
Na parlamentnej úrovni podľa neho zástupcovia NR SR doplnili rokovania, ktoré otvoril premiér Robert Fico (Smer) na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Výhrady opozície, podľa ktorej rokovania s ruskou stranou nepriniesli žiadne výsledky, sú podľa Danka výsledkom nekompetentnosti a neschopnosti posúdiť súvislosti.
„Asi som mal priniesť Valáškovi matriošku, aby mal výsledok. To sú veci, ktoré sa nerodia zo dňa na deň," vyhlásil.
Dodal, že nie je normálne, aby sa u nás hovorilo o nákupe drahšieho francúzskeho jadrového paliva, ktoré v konečnom dôsledku aj tak pochádza z Ruska. Cez sprostredkovateľov sa k nám podľa Danka dováža aj skvapalnený ruský plyn.
„V Rusku otvorene potvrdili, že americké a západné spoločnosti, ktoré nám dodávajú skvapalnený plyn, ho kupujú od nich," tvrdí predseda SNS.
Podľa Danka je na Slovensku cena plynu pre domácnosti na dnešnej úrovni len vďaka masívnym dotáciám od štátu, ktorý si na ne musí požičiavať. „Ak teraz neplatíte vyššiu cenu za plyn, neznamená to, že ten problém tu nie je," konštatoval.
Zodpovední politici preto podľa neho musia už teraz hľadať cesty k tomu, aby sa v horizonte najbližších rokov situácia s plynom stabilizovala.
„Nechcite odo mňa, aby som sa k opozícii vyjadril viac ako tým, že jednoducho nerozumejú riadeniu štátu. Ľudia, ktorí tu s Matovičom vládli v rokoch 2020 - 2023, minuli 20 miliard eur, zadlžili Slovensko," vyhlásil Danko.
Na margo rokovania s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom predseda SNS povedal, že sa zaujímal o perspektívu mierových rokovaní o ukončení konfliktu na Ukrajine.
„Roky mám nadštandardné vzťahy s pánom Lavrovom, takže bolo samozrejmé, že keď som tam, sa mu ohlásim," konštatoval Danko. Na stretnutí podľa vlastných slov zopakoval, že niektoré z mierových rokovaní by mohlo prebehnúť aj v Bratislave.
Pnutia vo vládnej koalícii sa podľa Danka podarí vyriešiť za predpokladu, že majú všetci aktéri úprimný záujem na pokračovaní vlády.
„Niekedy nami zmietajú emócie, ale na konci dňa sme v týchto veciach chladne racionálni," tvrdí. Neformálne rozhovory podľa neho prebiehajú neustále.
Na to, aby boli na Slovensku vyhlásené predčasné voľby, je potrebná ústavná väčšina v parlamente. Danko si takúto situáciu vie predstaviť iba v prípade, že by hrozilo vymenovanie úradníckej vlády.
„Ak by chcel Robert Fico zabrániť úradníckej vláde, sám by navrhol predčasné voľby," konštatoval. Slovenská národná strana podľa neho pripravuje nový program orientovaný aj na výzvy v Európskej únii, ktorý by, spolu s novými politickými tvárami SNS, chcela predstaviť v máji.
Katarský premiér prisľúbil pomoc pri obnove krajiny zdevastovanej občianskou vojnou.
Oznámil to vo štvrtok katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání počas svojej prvej návštevy Damasku od zvrhnutia prezidenta Bašára Asada. Urobil tak v reakcii na vstup izraelských jednotiek do oblasti po Asadovom odchode, uvádza agentúra AFP.
„Izraelská okupácia nárazníkovej zóny je neuváženým... krokom a Izrael sa musí okamžite stiahnuť," povedal premiér na tlačovej konferencii so sýrskym lídrom Ahmadom Šarom.
V deň zvrhnutia Asadovej vlády Izrael oznámil, že jeho jednotky vstúpili do nárazníkovej zóny stráženej Organizáciou Spojených národov. Oblasť oddeľuje izraelskú a sýrsku armádu na strategických Golanských výšinách na základe dohody o siahnutí síl z roku 1974.
Sýrske úrady sa podľa Šaru spoliehajú na podporu Kataru, aby im pomohol zabrániť v ďalšom postupe Izraela na sýrskom území.
Sání vo štvrtok zároveň prisľúbil podporu obnovy sýrskej infraštruktúry, ktorá utrpela značné škody počas takmer 14 rokov trvajúcej občianskej vojny.
„Poskytneme potrebnú technickú podporu na obnovenie prevádzkyschopnosti infraštruktúry a tiež podporu energetickému sektoru," vyhlásil premiér a dodal, že Katar „podáva ruku sýrskym bratom pre budúce partnerstvá", píše AFP.
Na rozdiel od iných arabských krajín Katar nikdy neobnovil diplomatické vzťahy so Sýriou za vlády zvrhnutého prezidenta Bašára Asada.
Podľa neho Fico svojimi slovami podnietil násilie, ktoré už má tragické dôsledky.
Líder hnutia Slovensko Igor Matovič na Facebooku vo štvrtok zareagoval na slová premiéra Roberta Fica spred dvoch dní, v ktorých údajne nabádal na fyzické násilie voči študentom. Reagoval na jeho vyjadrenia po tom, ako študent Simon Omaník nepodal ruku prezidentovi pri preberaní štátneho vyznamenania.
Matovič vo svojom príspevku premiéra obvinil z priamej zodpovednosti za tragické následky, ku ktorým podľa neho už naozaj došlo a to v súvislosti s aktuálnym útokom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.
„Dnes jedna chorá hlava jeho verejnú radu vypočula a zrealizovala po svojom. Máme vraha premiéra, a ak v sebe objaví štipku svedomia, ešte dnes odstúpi,“ napísal Matovič v príspevku.
Expremiér zároveň zdôraznil, že Ficove slová majú vplyv ďaleko presahujúci bežné verejné prejavy.
„Slová premiéra so sledovanosťou na Facebooku vyššou ako u svetových celebrít majú obrovský vplyv na ľudí, to je fakt,“ pokračoval Matovič a prirovnal situáciu k obdobiu pandémie.
Pripomeňme, že obeťami štvrtkového útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sú dve ženy vo veku 18 a 51 rokov. Zranená bola 18-ročná žena, ktorú so stredne ťažkými poraneniami previezli do nemocnice v Poprade. Na mieste boli ošetrení aj 51-ročný muž a 62-ročná žena z dôvodu akútnej stresovej reakcie.
Slovenskí poslanci chceli podľa podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer) počuť objektívne informácie aj z ruskej strany, argumenty Ruska o dôvodoch začiatku konfliktu na Ukrajine označil za logické.
Šéf SNS a podpredseda NR SR Andrej Danko avizuje, že parlamentná delegácia sa do Moskvy chystá aj v máji na oslavy ukončenia druhej svetovej vojny. Počas rokovaní podľa svojich slov opakovane zdôrazňoval naše členstvo v EÚ a NATO a naše záväzky voči týmto organizáciám.
„Naša delegácia mala symbolicky dať podnet k tomu, aby začali rokovať aj ďalšie členské štáty na túto otázku a tlačili na politických lídrov vo vlastných krajinách ísť rokovať konečne o mieri," skonštatoval Gašpar. Prejav vôle uzavrieť mier a nájsť riešenie podľa neho existuje len z jednej strany. Kroky, najmä zo strany Ukrajiny, a niektoré rozhodnutia EÚ hodnotí ako gradujúce tento problém, nie ako ho upokojujúce.
Danko pripomenul, že slovenskí poslanci boli prvou parlamentnou delegáciou od začiatku konfliktu na Ukrajine. S ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom sa Danko rozprával o možnosti rokovaní o mieri. Lavrov Dankovi povedal o tom, že dostáva veľké množstvo ponúk od ázijských štátov na rokovanie medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom. „Takisto vidia, že situáciu chcú riešiť, uvedomujú si, že ten prvý krok musí urobiť Ruská federácia, Spojené štáty americké," dodal s tým, že delegácia apelovala na upokojenie situácie v súvislosti s konfliktom.
Šéf SNS vysvetlil, že nebol prekročený žiaden rámec slovenského ukotvenia v Európskej únii ani v NATO. „Opakovali sme, že sme členmi Európskej únie, ale máme právo hovoriť aj o reforme Únie," dodal. Rokovania sa týkali aj dodávok plynu na Slovensko. „Veľké množstvo skvapalneného plynu, ktoré kupujeme, je ruské, kupujeme ho štyrikrát drahšie," povedal s tým, že na trhu je plyn drahší, pretože nejde cez Ukrajinu.
Rusko podľa Gašpara vysvetlilo dôvody konfliktu tým, že sa cítilo ohrozené hrozbou rozširovania NATO. „Ich argumenty sa aspoň mne zdali logické," povedal podpredseda NR SR a pripomenul ohrozenie v blízkosti ukrajinsko-ruských hraníc. „Mali veľmi kritický pohľad na to, ako sa správala vládna elita na Ukrajine voči ruskej menšine," dodal s tým, že argumenty vrcholili tvrdeniami o genocíde ruskej menšiny. Na Slovensku sa podľa neho hovorí o probléme len z pohľadu Ukrajiny, no on žiada objektívne informácie aj z druhej strany.
„Na druhej strane, samozrejme, padla aj otázka, či to bolo nutné riešiť vojnovým konfliktom a začatím podľa nich špeciálnej vojenskej operácie, ktorá už priniesla so sebou ohromné množstvo obetí na oboch stranách," povedal Gašpar s tým, že ruská strana podrobne opísala mierové rokovania zo začiatku konfliktu.
Gašpar ani Danko nerozumejú hystérii okolo ich cesty do Moskvy. Odmietli, že by návšteva ťahala Slovensko pod sféru vplyvu Ruska. Gašpar dodal, že počas rozhovorov obe strany zdôrazňovali potrebu nezasahovať si navzájom do vnútorných záležitostí krajín.
WHO varovala, že konflikty, zmena klímy, epidémie a vysídľovanie sa spojili a vytvorili „bezprecedentnú globálnu zdravotnú krízu."
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok vyzvala medzinárodné spoločenstvo na poskytnutie 1,46 miliardy eur na financovanie núdzových operácii v tomto roku.
„Bez primeraného a udržateľného financovania stojíme pred nemožnou úlohou rozhodnúť, kto tento rok dostane pomoc a kto nie," vyhlásil šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
„Konflikty, epidémie, katastrofy súvisiace s klímou a iné mimoriadne situácie v oblasti zdravia už nie sú ojedinelé alebo príležitostné - sú nepretržité, prekrývajú sa a zintenzívňujú," povedal generálny riaditeľ.
„Cieľom tejto výzvy je umožniť WHO zachraňovať životy, chrániť právo na zdravie a poskytovať nádej tam, kde žiadna nie je," dodal Tedros.
Vo vyhlásení ďalej WHO potvrdila, že je odhodlaná poskytovať núdzovú zdravotnú pomoc, a to aj v konfliktných oblastiach, akými sú Konžská demokratická republika, Sudán alebo Palestína.
Trestne stíhaný Daniel Bombic, známy aj pod menom Danny Kollár, bude podľa potvrdenia Špecializovaného trestného súdu a vlastného vyjadrenia na platforme Telegram do konca januára vydaný z Veľkej Británie na Slovensko.
„Podľa dohody s britským sudcom na Slovensko priletím do konca januára. Toto je finálny a definitívny krok,“ uviedol Bombic vo svojom vyhlásení.
Bombic čelí obvineniam z viacerých extrémistických trestných činov a slovenské orgány na neho vydali zatykač.
Po jeho prevoze na Slovensko bude predvedený pred sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorý určí termín jeho výsluchu a rozhodne o možnom väzobnom stíhaní, informuje denník SME.
Bombic v Spojenom kráľovstve čelil extradičnému konaniu, avšak na vlastnú žiadosť stiahol odvolanie a ukončil právny proces týkajúci sa jeho vydania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že tento krok vníma ako možnosť postaviť sa "systémovej kriminalizácii" a obvineniam, ktorým čelí už viac ako tri roky.
Ďalšie kroky v jeho prípade budú závisieť od rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu na Slovensku.
Súd v kórejskej metropole Soul vo štvrtok odmietol žiadosť advokátov zadržaného prezidenta Jun Sok-jola o jeho vydanie na slobodu.
Prezidenta, ktorý má pozastavené kompetencie, zadržali v noci na stredu v súvislosti s decembrovým vyhlásením stanného práva.
Jun na stredajšom vypočúvaní odmietol vypovedať a po výsluchu ho orgány činné v trestnom konaní poslali do väzby. Právni zástupcovia suspendovaného prezidenta požiadali vo štvrtok príslušný súd v Soule, aby zvážil jeho prepustenie. Advokáti spochybňujú opodstatnenosť jeho väzby.
Junova obhajoba spochybnila aj jurisdikciu Úradu pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO), ktorý sa jeho prípadom zaoberá. Vyšetrovanie prezidenta v týchto trestných veciach podľa obhajoby neprislúcha tomuto úradu.
CIO však argumentuje súdnymi príkazmi na zatknutie prezidenta Juna a tieto rozhodnutia považuje za potvrdenie jeho jurisdikcie v tejto veci.
Suspendovaná hlava štátu sa niekoľko týždňov vyhýbala zadržaniu vo svojom prezidentskom komplexe, ktorý chránili členovia prezidentskej bezpečnostnej služby. Opozícia označila jeho rezidenciu za "pevnosť", keďže ochranka v areáli umiestnila ostnatý drôt a barikády. Vyšetrovatelia sa ho po prvý raz pokúsili zadržať Juna 3. januára. Zabránili im v tom stovky príslušníkov prezidentskej ochranky a vojaci.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a britský premiér Keir Starmer podpísali dohodu, ktorá sa týka spolupráce medzi oboma krajinami v niekoľkých sektoroch vrátane obrany, energetiky či obchodu.
„Spoločne sme podpísali prelomovú dohodu - prvú svojho druhu - ohľadom nového partnerstva medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou, ktorá odzrkadľuje veľkú náklonnosť medzi oboma krajinami," povedal Starmer pre novinárov v Kyjeve.
„Plán (ruského prezidenta Vladimira) Putina odlúčiť Ukrajinu od jej najbližších partnerov monumentálne a strategicky zlyhal," dodal britský premiér. Podľa neho spoločná dohoda s Kyjevom prehĺbi vzťah medzi krajinami.
Dohoda zaväzuje obe strany spolupracovať v oblasti obrany - najmä námornej bezpečnosti proti ruským aktivitám v Baltskom mori, Čiernom mori a Azovskom mori - a v oblasti technologických projektov vrátane dronov, ktoré sa pre Ukrajinu stali životne dôležitými zbraňami vo vojne. Pakt zahŕňa aj systém, ktorý má pomôcť sledovať ukradnuté ukrajinské obilie vyvážané Ruskom z okupovaných častí krajiny.
Ďalšie oblasti, na ktoré sa dohoda sústreďuje, sa týkajú vedy a technológií, spoločensko-kultúrnych väzieb, migrácie, boja proti dezinformáciám zo zahraničia a spolupráce v sfére spravodlivosti, píše The Kyiv Independent.
Starmerova návšteva je jeho prvou cestou na Ukrajinu od nástupu do funkcie v júli minulého roka. Krajinu navštívil aj v roku 2023, keď bol lídrom opozície. Odkedy sa stal premiérom, dvakrát rokoval so Zelenským v Londýne.
Starmer by mal oznámiť ďalšiu pomoc v hodnote asi 47 miliónov eur na povojnovú hospodársku obnovu Ukrajiny.
Premiér Robert Fico (Smer) potvrdil plány, v rámci ktorých by v partnerstve s mestom Košice a rakúskym investorom malo počas desiatich rokov pribudnúť zhruba 5400 nájomných bytov.
Ďalšie nájomné byty by mali vyrásť v oblasti Valalík pri novej automobilke Volvo.
Premiér o tom informoval vo štvrtok v Košiciach po rokovaní so zástupcami Ministerstva dopravy SR, Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB), mesta Košice, Košickej arcidiecézy a investora.
Podľa neho je prvá etapa projektu v Košiciach, ktorá hovorí o 1700 bytoch, pripravená veľmi dobre a je realistická. „Myslím si, že sme prekonali všetky administratívne, zákonné prekážky a môžeme sa s plnou vervou pustiť už do reálnej realizácie tohto projektu," povedal Fico. Zopakoval, že nepôjde o sociálne, ale o štandardné nájomné byty. Ak to bude potrebné, podľa vlastných slov je pripravený rokovať o odstraňovaní nejakých prekážok.
„Začíname veľmi intenzívne diskutovať, ako využiť naakumulované zdroje v 2. a 3. pilieri dôchodkového sporenia," avizoval s tým, že o tom hovoril aj s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. "Samotné spoločnosti, ktoré spravujú 2. a 3. pilier, hovoria, že určitý objem zdrojov by sa mohol použiť na výstavbu nájomných bytov," doplnil premiér.
Projekt je podľa neho obrovským investičným stimulom pre slovenskú ekonomiku, pričom ide o výhodnú spoluprácu pre všetkých zainteresovaných - mesto, štát aj investora. Avizoval, že 30. januára je naplánované celoslovenské stretnutie pre samosprávy, ktoré majú záujem o nájomné bývanie.
Podľa primátora Košíc Jaroslava Polačeka je prvá etapa nájomných bytov v Košiciach reálna v blízkom horizonte. „Myslím si, že to nebude len slovenská téma, ale ak Európa uvidí, že dokážeme získať iné financie, nielen financie štátu, ale investorov a dobre to nastaviť a nakombinovať, tak môžeme byť aj európskymi lídrami," skonštatoval.
Spustenie registrácie záujemcov o takéto byty je podľa Evy Lisovej z AŠPNB naplánované v priebehu februára. „Máme informácie od investičného partnera, že prvú bytovku by sme mali mať k dispozícii na prelome prvého a druhého kvartálu tohto roka," spresnila s tým, že by sa to malo týkať Bratislavy.
Od januára 2025 môžu súkromní investori po dohode s vládou stavať nájomné byty. O ich zabezpečenie majú zatiaľ záujem dvaja investori. Do projektu má každý priniesť po 500 bytov. Spoločnosti pritom byty nemusia stavať priamo. Môžu si nájsť hotový projekt, kúpiť ho a zaradiť ho do systému štátneho nájomného bývania.
V prezidentskom paláci, kde majú Keir Starmer a Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok usporiadať tlačovú konferenciu, sa ozývalo hlasné búchanie, keď sa ukrajinská protivzdušná obrana pokúsila zostreliť dron.
Protivzdušná obrana (PVO) v Kyjeve spustila paľbu na nepriateľský dron, keď Keir Starmer rokoval s Volodymyrom Zelenským. Pre predsedu vlády Spojeného kráľovstva Keira Starmera išlo o prvú oficiálnu cestu na Ukrajinu od jeho nástupu do funkcie.
Dron bolo vidieť a počuť bzučať nad Mariinským palácom, neďaleko prezidentskej kancelárie. Bezprostredne nebolo jasné, či sa dron podarilo zostreliť.
Obe krajiny podpíšu dohodu o partnerstve s cieľom prehĺbiť existujúce vzťahy v oblasti obrany, pričom Británia Kyjevu ponúkne ďalšiu vojenskú pomoc vzhľadom na obavy, že USA by mohli začať svoju podporu oslabovať.
Trump, ktorý v pondelok opäť zloží prísahu, často opakoval svoj sľub, že konflikt na Ukrajine urýchlene ukončí. Očakáva sa, že sa na začiatku svojho prezidentského mandátu stretne s ruským lídrom Vladimirom Putinom.
Mesto Rzesów, v ktorom bude umiestený systém Patriot, je tiež prestupným miestom zahraničných delegácií, ktoré odtiaľ vlakom pokračujú na návštevy Kyjeva.
Nemecko do konca januára rozmiestni systém protivzdušnej obrany Patriot v meste Rzesów, ktoré sa nachádza blízko slovenských a ukrajinských hraníc. Povedal to nemecký minister obrany Boris Pistorius počas tohtotýždňovej návštevy Varšavy.
Systém má chrániť letisko Rzesów-Jasionka na juhovýchode Poľska počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Letisko, ktoré sa nachádza približne 80 kilometrov od hraníc so Slovenskom a s Ukrajinou, je dôležitým logistickým bodom, cez ktorý prúdi vojenská pomoc Ukrajine.
„Viac než 90 percent pomoci Ukrajine smeruje cez Poľsko, takže táto pomoc spojencov je viac než vítaná," uviedol podľa TVP poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.
Nemecko malo tri batérie systému Patriot umiestnené v Poľsku už v minulosti. Medzi januárom a novembrom 2023 boli spolu s tristo vojakmi umiestnené v meste Zamość, kde chránili železničný prechod medzi Poľskom a Ukrajinou.
Sven Liebich využil nový zákon o sebaurčení s ohľadom na registráciu pohlavia, ktorý v Nemecku nadobudol účinnosť 1. novembra 2024.
Extrémistovi Svenovi Liebichovi hrozí rok a šesť mesiacov väzenia za hanobenie a podnecovanie nenávisti, neonacista si však teraz "zmenil" pohlavie a meno na Marla-Svenja Liebich v snahe dostať sa do ženskej väznice.
Sven Liebich zo Saska-Anhaltska v Nemecku je napojený na neonacistickú stranu Domovina, predtým Národnodemokratickú stranu (NPD).
Liebich požiadal matričný úrad v saskom meste Schkeuditz o zmenu pohlavia a krstného mena. Po preskúmaní jeho žiadosti matrikári vykonali zmenu pohlavia a mena oficiálne, čím jeho žiadosti vyhoveli.
Liebich sa odvolal proti rozsudku, ktorý teraz musí preskúmať Vyšší krajinský súd v Naumburgu, v prípade, ktorý je teraz technicky vedený proti mužovi, ktorý už neexistuje. Zatiaľ nie je jasné, či si Liebich v prípade potvrdenia rozsudku odpyká trest v ženskej väznici.
Údajne sa očakáva účasť desiatok severokórejských príslušníkov.
Podľa viacerých ruských zdrojov sa Severná Kórea zúčastní na májovej prehliadke pri príležitosti ruského Dňa víťazstva v Moskve. Toto podujatie pripomína víťazstvo bývalého Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Severokórejská armáda by sa na tomto podujatí zúčastnila po prvýkrát.
V stredu ruský minister obrany Andrej Belousov informoval, že na prehliadku ku Dňu víťazstva boli pozvané vojenské jednotky z 19 spriatelených krajín. Povedal, že 10 z nich už potvrdilo svoju účasť, ale názvy krajín neuviedol.
Rusko a Severná Kórea podpísali zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve. Pakt vyzýva na vzájomnú vojenskú pomoc v prípade napadnutia jednej z krajín.
Samotná raketa New Glenn bude používaná na vynášanie nákladov i na lety s posádkou.
Ako úspešný hodnotí spoločnosť Blue Origin, založená miliardárom Jeffom Bezosom, štvrtkový prvý skúšobný štart svojej výkonnej nosnej rakety New Glenn. Druhý stupeň rakety dosiahol po zapálení motorov určenú obežnú dráhu a prototyp kozmickej lode Blue Ring, ktorý transportuje, prijímal údaje a fungoval správne.
Dosiahnutie orbity bolo hlavným cieľom misie. "Som neuveriteľne hrdý, že raketa New Glenn dosiahla obežnú dráhu na prvý pokus," uviedol generálny riaditeľ Blue Origin Dave Limp.
Nevydaril sa však ďalší zámer, ktorým bol návrat prvého stupňa na Zem a jeho pristátie na plošine v Atlantickom oceáne. Podľa Limpa išlo o „ambiciózny cieľ“, ktorý sa spoločnosť pokúsi znova dosiahnuť v priebehu tohto roka.
Dvojstupňová nosná raketa New Glenn odštartovala na svoj prvý skúšobný let z Kennedyho vesmírneho strediska na floridskom Myse Canaveral. Pre technické problémy a nepriaznivé počasie bol let niekoľkokrát odložený.
Takmer 100 metrov vysoká raketa je pomenovaná po Johnovi Glennovi (1921 - 2016), prvom americkom astronautovi, ktorý sa dostal na obežnú dráhu Zeme. Oba jej stupne majú byť opakovane použiteľné, čo výrazne zníži prevádzkové náklady. Prvý stupeň by mal vydržať najmenej 25 letov.
Slovenský premiér Robert Fico (Smer) v otvorenom liste z pondelka navrhol ukrajinskému prezidentovi spoločné rokovanie na území SR v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou.
Témou mala byť situácia okolo tranzitu plynu cez Ukrajinu a vzájomné slovensko-ukrajinské vzťahy.
Fico v liste okrem iného zopakoval, že rozhodnutie zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu spôsobuje Ukrajine, Slovensku a Európskej únii rozsiahle škody.
„Hľadáme iný termín, ktorý by mal byť v najbližších dňoch, pokiaľ ide o stretnutie, na ktoré sa pýtate. Keď ten termín bude, hneď vám ho oznámim," vyhlásil Fico. O mieste stretnutia podľa neho budú informovať v budúcnosti.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v krátkom vyhlásení na sociálnej sieti X s rokovaním súhlasil a premiéra Fica pozval na piatok (17. 1.) do Kyjeva. Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) v stredu (15. 1.) avizoval, že premiér do Kyjeva pravdepodobne neodcestuje.
Zelenskyj cez víkend kritizoval Fica v súvislosti s návštevou v Moskve a so stretnutím s prezidentom Vladimirom Putinom. „Bolo očividnou chybou Fica, keď veril, že jeho pochybné plány s Moskvou budú fungovať donekonečna," podotkol. Kyjev chcel podľa neho Slovensku ešte pred zastavením tranzitu plynu cez Ukrajinu pomôcť, Fico však ponuku „arogantne odmietol" napriek varovaniam mnohých európskych politikov.
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom 1. januára 2025 zastavila dodávky ruského plynu cez Ukrajinu do Európy a Moldavska, pretože Ukrajina nepredĺžila tranzitnú dohodu.
Druhé kolo prezidentských volieb sa zrušilo, pretože rumunský ústavný súd v decembri anuloval výsledky novembrového prvého kola pre nelegálne zásahy do predvolebnej kampane na sociálnych sieťach.
Rumunsko v máji zorganizuje nové prezidentské voľby. Oznámil vo štvrtok hovorca vlády Mihai Constantin.
Dňa 24. novembra sa v Rumunsku konalo prvé kolo prezidentských volieb. Jeho víťazom sa nečakane stal so ziskom vyše 22 percent dovtedy prakticky neznámy konzervatívny a proruský kandidát Călin Georgescu (Nezávislý). Na druhom mieste sa umiestnila Elena Lasconi z proeurópskej a sociálne liberálnej strany Únia záchrany Rumunska (USR).
Kampaň Georgescua bola zmanipulovaná, nestál však za tým Kremeľ, ale donedávna vládna strana PNL a PR agentúra Kensington Communication. Odhalenie priniesli výsledky vyšetrovania Národnej agentúry pre fiškálnu administratívu.
Na slovenskom ministerstve kultúry sa už pripravujú pozvania pre predstaviteľov ruskej kultúry, povedal podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) v rozhovore pre ruskú agentúru TASS, ktorý zverejnili vo štvrtok.
„Uvidíme, ako sa to všetko vyvinie. Prvý krok urobil (slovenský) premiér (Robert) Fico," uviedol Danko, ktorý spolu s ďalším podpredsedom NR SR Tiborom Gašparom (Smer) v uplynulých dňoch viedol šesťčlennú parlamentnú delegáciu na návšteve Moskvy.
Pripomenul, že SNS má vo vláde tri ministerstvá - kultúru, cestovný ruch a šport a životné prostredie. „Určite odporučím našim ministrom, aby uskutočnili vzájomné návštevy, ale je to v kompetencii vlády," odpovedal na otázku, aké konkrétne návštevy sú v pláne na rok 2025.
Danka sa takisto pýtali, či je v tomto roku možné dosiahnuť pokrok v urovnaní konfliktu na Ukrajine prostredníctvom spolupráce medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho budúcim americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, ktorý by sa mal ujať úradu 20. januára. „Fico nemôže vyriešiť tento problém, Slovensko nemôže vyriešiť tento problém. Tento problém môžu vyriešiť len Trump a Putin," uviedol.
Zároveň obvinil Západ z podnecovania konfliktu medzi Slovenskom a jeho susedmi. „Keď sa Slováci hádajú s Čechmi, keď vzniká napätie medzi Poliakmi a Maďarmi alebo medzi Slovákmi a Maďarmi (...) konflikt medzi nami organizuje Západ," tvrdil s tým, že "Nemci, Francúzi a Američania sa radujú" a podľa neho to využívajú.
Pripomenul, že mnohé západné krajiny mali kedysi kolónie, ale tento prístup podľa jeho slov nezmenili. „Chcú si naďalej užívať svoju životnú úroveň a chcú, aby za nich pracoval niekto iný," uzavrel Danko.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok kritizovala Západ z „nepodložených“ obvinení v prípade poškodených podmorských káblov v Baltskom mori.
„Reálnym cieľom tohto všetkého je akýmkoľvek spôsobom obmedziť vývoz ruskej ropy...a vytvoriť predpoklady pre zavedenie svojvoľných obmedzení medzinárodnej lodnej dopravy v Baltskom mori," povedala Zacharovová. Podľa ruskej hovorkyne „západné štáty podkopávajú globálnu energetickú bezpečnosť".
Fínska polícia v decembri zadržala ropný tanker Eagle S, ktorý je pravdepodobne súčasťou tzv. ruskej tieňovej flotily. Moskva používa tieto lode často v zlom technickom stave na obchádzanie sankcií uvalených za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri preprave ropy.
Eagle S zadržali pre poškodenia elektrického vedenia Estlink 2 medzi Fínskom a Estónskom a niekoľkých telekomunikačných káblov.
V reakcii na sabotáže podmorských káblov sa v utorok vo fínskych Helsinkách konal summit krajín ležiacich pri Baltskom mori. Generálny tajomník NATO Mark Rutte pri tejto príležitosti oznámil spustenie monitorovacej misie Aliancie, ktorá podľa neho bude zahŕňať „celý rad prostriedkov vrátane fregát a námorných hliadkovacích lietadiel, a posilní našu ostražitosť v Baltskom mori"
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že štáty NATO sa v rámci úsilia o ochranu podmorských kritických zariadení zamerajú na tieňovú flotilu Ruska. Zacharovová tvrdí, že NATO využíva na posilnenie prítomnosti Aliancie v Baltskom mori "mýty".
Útok neprežili dve ženy vo veku 18 a 51 rokov, ranená bola 18-ročná žena, ktorú so stredne ťažkými poraneniami previezli do nemocnice v Poprade. Na mieste boli ošetrení aj 51-ročný muž a 62-ročná žena z dôvodu akútnej stresovej reakcie.
"18-ročný (S. S.) žiak gymnázia v Spišskej Starej Vsi sa dopustil závažného protiprávneho konania. Z doposiaľ získaných informácií údajne nožom napadol učiteľku, ako aj dvoch spolužiakov," píše prešovská krajská polícia na Facebooku.
Motív útočníka zatiaľ nie je známy. "Bližšie informácie bude možné poskytnúť až po ukončení zásahu," uviedla Capáková.
Podľa slov Danky Capákovej z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR boli pred 13:00 na miesto vyslané viaceré posádky rýchlej lekárskej a rýchlej zdravotnej pomoci. Po útoku na gymnáziu polícia uzavrela časť mesta Spišská Stará Ves.
Na mieste sú podľa nej všetky záchranné zložky, na prípade intenzívne pracujú. "Prípadom sa už zaoberá Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Ďalšie informácie o mimoriadnej udalosti poskytneme neskôr," uviedla polícia.
Škola sa nachádza hneď pri vjazde do mesta od Spišskej Belej, jej okolie je opáskované a strážia ho desiatky policajtov. Polícia odkláňa vozidlá aj peších na vedľajšie cesty a chodníky.
Očakáva sa príchod ministrov vnútra a školstva - miestni už upravili futbalové ihrisko, ktoré sa nachádza neďaleko miesta tragédie. Pristáť by tu mal vrtuľník s ministrami.
18-ročný útočník S. S.. Foto: TASR - KR PZ v Prešove
Podľa televízie Markíza krátko po útoku, predtým ako bol útočník zadržaný, v miestnom rozhlase hlásili, že po meste chodí ozbrojený muž.
Drucker prosí vyhýbať sa dohadom
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) urobí podľa jeho slov všetko pre to, aby zistili príčiny útoku nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, vyvodili a prijali opatrenia a ochránili do budúcna deti aj učiteľov. Informoval o tom na sociálnej sieti.
Minister tiež vyzval ľudí, aby k tragédii pristupovali s maximálnou citlivosťou a vyhýbali sa špekuláciám či unáhleným záverom. Pozostalým obetí vyjadril úprimnú a hlbokú sústrasť.
„Je dôležité nechať políciu v pokoji pracovať na vyšetrovaní a zároveň rešpektovať súkromie a dôstojnosť pozostalých, žiakov, študentov a učiteľov, ktorí prežívajú nesmierne ťažké chvíle," zdôraznil šéf rezortu školstva.
Tragédia je podľa neho pre všetkých bolestivou pripomienkou dôležitosti bezpečia, solidarity a vzájomnej podpory.
"Spoločne musíme hľadať cesty, ako sa s touto udalosťou vyrovnať a posilniť našu spoločnosť tak, aby sa podobné tragédie už nikdy nezopakovali," podotkol.
Drucker ubezpečil, že ministerstvo školstva je pripravené poskytnúť maximálnu pomoc pri zvládaní situácie.
Podľa jeho slov sa zameria na poskytovanie psychologickej a inej odbornej podpory pre deti, učiteľov a všetkých zamestnancov školy, ktorí boli tragédiou priamo či nepriamo zasiahnutí.
Okrem toho v spolupráci s krízovými tímami zriadili krízovú linku pre všetkých, ktorých táto udalosť zasiahla. Spolupracujú podľa ministra aj s organizáciami, ako je Liga pre duševné zdravie či IPčko.
Drucker na miesto tragédie smeruje aj s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas). "O situácii a koordinácii podpory pre školu bude informovať priamo na mieste," uviedol rezort školstva.
„Odsudzujem útok žiaka, ktorý na gymnáziu dobodal pani učiteľku a svojich spolužiakov," uviedol Šutaj Eštok. Rodinám obetí vyjadril úprimnú sústrasť a zraneným skoré uzdravenie.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) tiež vyjadril sústrasť rodinám obetí po útoku nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi. Uviedol to na sociálnej sieti.
„Je mi nesmierne ľúto násilného útoku, ktorý sa stal na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí. Takéto činy nemajú miesto v našej spoločnosti," priblížil.
Pellegrini hovorí o tragédii
Prezident SR Peter Pellegrini podotkol, že nech bol motív útočníka akýkoľvek, ostali po ňom dvaja mŕtvi a ďalší zranení v kritickom stave.
„Žiaden problém na svete sa nevyrieši nožom ani inou zbraňou. Pokojné a kultivované riešenie akýchkoľvek sporov, bez nenávisti a násilia, však musí byť cieľom celého národa a celej spoločnosti. Každý by k nemu mal svojím dielom prispieť, aby atmosféra a úroveň medziľudských vzťahov nevytvárali priestor na násilné činy s ľudskými obeťami," vyhlásil prezident.
Zároveň vyslovil úprimnú sústrasť pozostalým, zraneným želá čo najskoršie uzdravenie.
Študentská rada stredných škôl
Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ) vyjadrila potrebu vzniku efektívnych programov na prevenciu násilia a šikany a podporu duševného zdravia.
V najbližších hodinách chcú študenti požiadať ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) o spoločné rokovanie.
„ŠRSŠ je otrasená tým, čo sa stalo. Nenávisť, ktorá sa nerieši, narastá a čoraz viac sa dotýka študentov a ich postojov, názorov či vyjadrení," uviedla rada. Všetkým rodinám a blízkym obetí útoku zároveň vyjadrila úprimnú sústrasť.
Študenti dodali, že je na celej spoločnosti, aby sa rozhodla, akú budúcnosť chce. Rada vyzýva spoločnosť zastaviť násilie skôr, než bude neskoro.
„Školy by mali byť miestom, kde mladí ľudia rastú, učia sa a snívajú o lepšej budúcnosti. Namiesto toho sme však svedkami toho, že násilie a nenávisť si nachádzajú cestu aj do našich lavíc," konštatovali.
Žilinka chce informácie
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka chce byť osobne informovaný o tragédii, informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.
„Chcem byť osobne informovaný prešovským krajským prokurátorom o veci, vykonaných úkonoch trestného konania a prijatých opatreniach," uviedol Žilinka. Vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým a poprial skoré uzdravenie zraneným.
Podľa Fica je ťažké porozumieť, čo sa na gymnáziu stalo
Premiér Robert Fico (Smer) dáva dohromady všetky relevantné údaje k tragickej udalosti v Spišskej Starej Vsi. Uviedol to na sociálnej sieti.
„V tomto okamihu vyslovujem sústrasť pozostalým a želanie skorého uzdravenia zraneným. A každému premotivovanému odporúčam politické ticho," povedal Fico.
Po útoku nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi hlásia dvoch mŕtvych. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby takisto potvrdilo, že jedného pacienta so stredne ťažkými poraneniami transportovali do nemocnice v Poprade. Počet ďalších zranených zatiaľ nie je známy. Podozrivého žiaka už polícia zadržala.
Mikloško: Školy musia byť bezpečným miestom
Útok nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi je bolestivou pripomienkou toho, aké krehké je bezpečie našich detí, a zdôrazňuje naliehavú potrebu konať. Komisár pre deti Jozef Mikloško to uviedol na sociálnej sieti.
"Školy musia byť bezpečným miestom, miestom dôvery a pokoja, kde sa deti môžu rozvíjať bez akýchkoľvek obáv o svoju bezpečnosť. Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým a podporu všetkým, ktorých táto tragická udalosť zasiahla," vyhlásil Mikloško.
Ako komisár pre deti vyzýva všetkých zodpovedných aktérov, aby spoločne bezodkladne podnikli kroky na zvýšenie bezpečnosti v školách. "Musíme sa zamerať na účinné preventívne opatrenia a zároveň sa venovať duševnému zdraviu detí, aby sme zabránili tragédiám," apeluje Mikloško.
Žilinka: Nebol nepopísaný list
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na dnešnej tlačovej besede v Spišskej Starej Vsi uviedol, že podozrivý zo „nie je nepopísaný list, a tým nemám na mysli vynikajúce študijné výsledky.“ Celý prípad prevzal krajský prokurátor v Prešove, ktorý bude dozerať na zákonnosť vyšetrovania. „Dávam garanciu, že zákonnosť procesu objasňovania a stíhania bude zo strany prokuratúry garantovaná,“ uviedol.
Prezident Policajného zboru Ľubomír Solák potvrdil, že k nahláseniu udalosti došlo o 12.49. Hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru zo Spišskej Starej Vsi bola na mieste do troch minút. Hneď za políciou prišli záchranárske zložky a hasiči. Polícia začala okamžite prenasledovať podozrivú osobu, ktorú sa podarilo chytiť v lesnom poraste mimo intravilánu mesta. Podozrivého sa podarilo zadržať o 13.56, čiže približne hodinu od nahlásenia incidentu. Vyšetrovanie prípadu na mieste prevzal Úrad boja s organizovanou kriminalitou.
Právna kvalifikácia skutku podľa Žilinku zatiaľ nie je uzavretá. Predbežne sa pracuje s právnou kvalifikáciou obzvlášť závažného zločinu vraždy. „Nie je vylúčená ani kvalifikácia skutku ako úkladnej vraždy. Od jej kvalifikácie závisí aj možná výška trestu pre páchateľa. O motívoch páchateľa je ešte predčasné hovoriť a v súčasnosti by bolo všetko špekuláciou.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že „ide nielen o ľudskú, ale i celospoločenské tragédiu.“ Zároveň potvrdil, že pri incidente boli usmrtené dve osoby a jedna osoba bola zranená ťažko. Tá je v v súčasnosti v opatere lekárov v popradskej nemocnici. „Stav je vážny, ale zatiaľ stabilizovaný,“ doplnil. Pri incidente boli zranené aj ďalšie osoby, avšak ich stav si nevyžiadal hospitalizáciu. Minister nekonkretizoval koľko osôb bolo celkovo zranených. K incidentu došlo počas vyučovacieho procesu, takže jeho svedkom boli viaceré deti a učitelia.
Minister školstva Tomáš Drucker potvrdil, že na piatok je v Spojenej škole, pod ktoré gymnázium patrí, vyhlásené riaditeľské voľno. Deťom, učiteľom i rodičom bude podľa ministra poskytovaná podpora. Zároveň minister Drucker i Šutaj Eštok spolu s generálnym prokurátorom a policajným prezidentom vyjadrili úprimnú sústrasť rodinám pozostalých. Taktiež vyzvali verejnosť, médiá i politikov, aby neprilievali olej do ohňa, ale aby situáciu upokojili.
„Chcem vyzvať všetkých politikov, ktorí dnes majú zaručené verzie o tom, aký bol motív páchateľa, či už z jednej alebo druhej strany, aby s tým čo najskôr prestali. Pri tejto celospoločenskej tragédii je najvyšší čas na chvíľu zastať, popremýšľať a prestať so šírením nenávisti. Nenávisť plodí násilie a je našou povinnosťou, aby sme chránili naše deti,“ povedal Šutaj Eštok.
Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson v stredu 15. januára odvolal Mikea Turnera z funkcie predsedu výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby.
Johnson ako dôvod označil, že chce dať výboru „nový začiatok“ v novom Kongrese pod vedením nového prezidenta.
Vo vyhlásení pre novinárov Johnson zdôraznil, že „ide o rozhodnutie snemovne“, čím presunul pozornosť z Trumpa. „Toto nie je rozhodnutie prezidenta Trumpa, ale Snemovne reprezentantov,“ spresnil.
„Pod mojím vedením sme obnovili integritu Výboru a vrátili sme jeho poslanie medzi hlavné zameranie národnej bezpečnosti. Hrozba zo strany našich protivníkov je reálna a vyžaduje si serióznu diskusiu," vyjadril sa Turner.
Turner bol hlasným zástancom pokračujúceho financovania Ukrajiny. V roku 2022, keď bol dosadený do funkcie, hlasoval za návrh zákona na uznávanie homosexuálnych sobášov.
Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Donald Trump musí Ukrajine ponúknuť konkrétne bezpečnostné záruky.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si myslí, že s americkou a európskou podporou má Ukrajina šancu ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine ešte tento rok.
Na otázku poľských novinárov o pravdepodobnosti ukončenia vojny v roku 2025 Zelenskyj odpovedal : „Áno, je to možné.“
„Americký prezident Donald Trump je ochotný ukončiť vojnu. Má možnosť vyvíjať tlak na Rusko. Som presvedčený, že Rusko sa obáva USA aj Číny," povedal v rozhovore.
Pomocou bezpečnostných záruk chce vyslať signál, že „Ukrajinci sa spolu s ostatnými národmi budú môcť brániť, ak sa ruský prezident Vladimir Putin opäť pokúsi rozpútať vojnu."
Študijný odbor Ochrana majetku a osôb umožní žiakom zapojiť sa do duálneho vzdelávania, ktoré kombinuje teoretické vyučovanie s praktickou prípravou v útvaroch Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Budúci študenti, ktorých bude v prvom ročníku 30, absolvujú odbornú prax v armádnych výcvikových zariadeniach a útvaroch.
Táto spolupráca zahŕňa úzke prepojenie školy s 21. mechanizovaným práporom v Trebišove. Študenti sa tiež zúčastnia exkurzií po vojenských útvaroch na celom Slovensku, čo im poskytne komplexný pohľad na štruktúru a fungovanie ozbrojených síl, informuje RTVS.
„Naša vízia je, aby študenti videli, ako to funguje vo všetkých útvaroch na Slovensku,“ uviedol Peter Krajčírovič z ministerstva obrany.
Prijímacie skúšky budú pozostávať z talentových testov, posúdenia prospechu a výsledkov v predmetových súťažiach.
Termín na podanie prihlášky je do 20. februára. Ministerstvo obrany pokryje náklady na štúdium, pričom na jedného študenta počas roka pripadne približne 100-tisíc eur.
Táto suma zahŕňa celodenné stravovanie, ubytovanie na školskom internáte a mesačné vreckové vo výške 100 eur.
Po ukončení štúdia s maturitou budú absolventi môcť vstúpiť priamo do Ozbrojených síl SR alebo pokračovať vo vysokoškolskom vojenskom vzdelávaní. Ministerstvo obrany plánuje rozšíriť tento model aj na ďalšie stredné školy, konkrétne v Snine a Handlovej.
Na českom trhu, kde reťazec Mere pôsobí od roku 2021, plánuje v najbližšom období otvoriť piatu a šiestu predajňu, zatiaľ čo na Slovensku zákazníci stále čakajú na prvé prevádzky.
Mere aktuálne prevádzkuje obchody v mestách Písek, Most, Příbram a Plzeň. Najnovšie sa reťazec pripravuje na otvorenie predajní v Ústí nad Labem a Jihlave.
Podľa pracovných inzerátov a komunikácie na sociálnych sieťach by prevádzka v Jihlave mala otvoriť svoje brány už vo februári.
Ambície pritom zahŕňajú až 50 predajní po celej Českej republike. Podľa portálu Pagenotfound.cz reťazec v roku 2023 zdvojnásobil svoje tržby, ktoré vzrástli z 93 miliónov českých korún na 193 miliónov, čo predstavuje približne 7,6 milióna eur, referuje portál HNonline.
Aj napriek pôvodným plánom na vstup na slovenský trh v roku 2022 sa expanzia zatiaľ neuskutočnila. Spoločnosť Mere v tomto smere neposkytla aktuálne vyjadrenie.
V zahraničí čelil reťazec viacerým komplikáciám, vrátane neúspechu v Spojenom kráľovstve pre vojnu na Ukrajine, protestom spotrebiteľov v Poľsku a Pobaltí či nutnosti rebrandingu na značku My Price v Belgicku a Poľsku.
Úspech reťazca v Česku spočíva v jeho schopnosti ponúknuť extrémne nízke ceny, čo je možné vďaka minimalistickej marketingovej stratégii.
Produkty sú zákazníkom prezentované priamo na paletách a predávajú sa vo väčších baleniach prevažne od výrobcov z východnej Európy. V portfóliu Mere nájde zákazník nielen potraviny, ale aj drogériu, oblečenie a domáce potreby.
Podľa odborníka na marketing Roberta Le Veneura tento koncept láka predovšetkým zákazníkov, ktorí oceňujú nízke ceny a priamu ponuku bez zbytočných výdavkov na reklamu.
Tovar si zákazníci často odporúčajú medzi sebou, pričom propagácia prebieha primárne na sociálnych sieťach.
Severná Kórea začiatkom roka 2020 uzavrela svoje hranice, aby zabránila šíreniu koronavírusu, a neskôr posilnila obranu pozdĺž severnej hranice s Čínou, aby zabránila svojim občanom v nelegálnom úniku z krajiny.
Pjončang odvtedy opäť otvoril hranice pre niektoré obchodné a oficiálne delegácie a Severná Kórea minulý rok prvýkrát od pandémie povolila vstup ruským turistom do krajiny.
Vo štvrtok dve cestovné kancelárie s väzbami v Číne a ďalšia so sídlom v Španielsku informovali, že im bolo oznámené, že zahraniční cestujúci už môžu navštíviť severovýchodné mesto KĽDR Rason.
Špeciálna ekonomická zóna (SEZ) hraničiaca s Čínou a Ruskom bola otvorená „s účinnosťou od dnešného dňa“, napísala cestovná kancelária Young Pioneer Tours na svojej webovej stránke.
Cestovný ruch bol ešte pred pandémiou obmedzený a podľa cestovných kancelárií navštívilo sever krajiny ročne približne 5-tisíc západných turistov.
Väčšina cestujúcich sa do krajiny dostáva lietadlom alebo vlakom z Číny. Zvyšok krajiny zostáva pre cestovateľov uzavretý, vyhlásila spoločnosť Koryo Tours so sídlom v Pekingu.
Podľa poslanca SNS Romana Michelka má koalícia dve hlavné alternatívy: buď sa strany dohodnú medzi sebou, alebo do situácie zasiahne premiér Robert Fico, ktorý by vzťahy urovnal.
„Predčasné voľby sú až posledným riešením. Dúfam, že k nemu nedôjde,“ uviedol Michelko v relácii RTVS Otvorene s Annou Vargovou.
Michelko upozornil, že premiér Fico už naznačil ochotu prísť s vlastnými riešeniami, ak koaličné strany nenájdu kompromis. „Premiér má jasnú predstavu, hoci presné kroky zatiaľ verejne nespresnil,“ dodal poslanec.
Na otázku o vzťahoch medzi SNS a trojicou poslancov okolo Rudolfa Huliaka Michelko priznal, že o politických rokovaniach medzi nimi nemá informácie.
Nevyvrátil však možnosť, že by Huliak a jeho skupina mohli získať ministerstvo, čo by si vyžadovalo zmenu koaličnej dohody. „Najskôr som si myslel, že rezort nedostanú, ale dnes to úplne vylúčiť neviem,“ uzavrel Michelko otázku nových ministerských postov.
Možnosť predčasných volieb označil Michelko za krajný scenár, ktorý by nastal len v prípade, že by koalícia nebola schopná prijímať kľúčové zákony, ako napríklad rozpočet. Momentálne však tejto možnosti "nedáva viac ako desať percent."
K mimoriadnej schôdzi, na ktorej chce opozícia vysloviť nedôveru vláde, sa Michelko vyjadril s istotou:„Strany koalície deklarovali, že výsledok bude s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou jasný. Schôdza prebehne, ale vieme, aký bude jej výsledok."
Michelko sa tiež vyjadril, že SNS je pripravená podporiť kandidáta na predsedu parlamentu z Hlasu za predpokladu, že pôjde o „normálneho“ kandidáta.
Zelenskyj je podľa svojich slov absolútne presvedčený, že ak Ukrajina nebude schopná ubrániť sa pred ruskou agresiou, Rusko pod vedením Putina bude pokračovať v dobýjaní a zameria sa aj na ďalšie krajiny.
Európa si bez ukrajinského vojska neporadí s ruskou armádou, pretože je početnejšia, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre poľské médiá. Ak Ukrajina nebude v NATO, môže to podľa jeho slov ohroziť aj hranice Poľska, informuje TASR podľa agentúry PAP a magazínu Politico.
Rusko má podľa Zelenského "viac zbraní, viac ľudí a je krutejšie ako Európania". "Európa bohužiaľ dnes bez ukrajinskej armády nemá proti Rusku žiadnu šancu. (Ruský prezident Vladimir) Putin to vie a hovorí to svojmu okoliu," uviedol. V stredu vo Varšave rokoval s premiérom Donaldom Tuskom i prezidentom Andrzejom Dudom.
Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 podľa oficiálnych údajov Ukrajiny prišlo o život najmenej 43-tisíc ukrajinských vojakov a 370-tisíc utrpelo zranenia. Na ruskej strane je podľa Politico hlásených 600-tisíc mŕtvych a zranených. Tieto informácie sa nedajú nezávisle overiť.
Zelenskyj je podľa svojich slov absolútne presvedčený, že ak Ukrajina nebude schopná ubrániť sa pred ruskou agresiou, Rusko pod vedením Putina bude pokračovať v dobýjaní a zameria sa aj na ďalšie krajiny.
"Oni (Západ) nechcú uznať jednu pravdu o Rusoch: Pôjdu ďalej. Bodka. Toto jediné vyhlásenie obsahuje odpoveď na všetky otázky, pretože ak viete s istotou, že Rusi pôjdu ďalej... Prečo čo najviac neposilniť Ukrajinu, nezvýšiť výrobu doma, pre svoje ozbrojené sily?" pýtal sa Zelenskyj.
Kandidát na poľského prezidenta Karol Nawrocki, ktorého podporuje bývalá vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), v stredu zopakoval, že si nevie predstaviť Ukrajinu v NATO a EÚ, kým sa nevyriešia všetky historické otázky podstatné pre Poľsko vrátane exhumácie obetí takzvaného volyňského masakru.
Ukrajinský líder na vyjadrenia poľského kandidáta reagoval, že ak spojenci Kyjev nevnímajú ako budúceho člena NATO, "potom by mal pán Nawrocki začať s výcvikom, pretože on a jeho krajania možno budú musieť vziať do rúk zbrane na obranu svojej vlasti".
"Ak Ukrajina nikam nepatrí, potom existuje vysoké riziko, že hneď po Ukrajine bude Rusko na poľských hraniciach," dodal Zelenskyj.
Modernizáciou zdravotníckej infraštruktúry by došlo k navýšeniu nových alebo zrekonštruovaných nemocničných lôžok, uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v reakcii na návrh revízie plánu obnovy, ktorý v stredu (15. 1.) schválila vláda.
„Vláda SR v stredu schválila návrh, ktorý bude predložený Európskej komisii. Tento krok umožní presunúť prostriedky z nerealizovateľných projektov do regiónov, kde pacienti túto pomoc najviac pocítia. Slovenskí pacienti si zaslúžia zdravotníctvo na úrovni. Investícia do zdravia je vždy investíciou do budúcnosti," ozrejmil Šaško.
Vládny kabinet v stredu schválil návrh revízie plánu obnovy, ktorý predloží eurokomisii. Niektoré míľniky a ciele totiž nie je možné splniť v určenom čase a rozsahu, preto budú v rámci revízie upravené. Zároveň dôjde k navýšeniu finančnej alokácie na tie opatrenia, pri ktorých bola identifikovaná dostatočná absorpčná kapacita na navýšenie súčasných cieľov. Návrh obsahuje aj nové opatrenia, ktoré prispejú k plneniu cieľov plánu obnovy a zároveň bude možné tieto opatrenia zrealizovať do polovice roka 2026. V rámci revízie by malo 212 miliónov eur poputovať do zdravotníctva.
Dané vyjadrenia zatiaľ iné zdroje nepotvrdili – TASS začiatkom decembra uviedla nepravdivú informáciu o želaní slovenského šéfa rezortu diplomacie Juraja Blanára (Smer), aby sa Slovensko stalo súčasťou eurázijského bezpečnostného rámca.
"Rusko vedie veľmi rozumný a pragmatický človek, prezident Putin,“ povedal pre agentúru TASS podpredseda slovenského parlamentu Andrej Danko (SNS).
„Problém je v tom, že konflikt slúži ako určitý nástroj napätia, ktorý môže prerásť do ozbrojenej konfrontácie. Ťažko sa mi odhaduje, ako sa to všetko bude vyvíjať na miestnej úrovni,“ povedal údajne Danko.
„Spojeným štátom bude čoskoro vládnuť podnikateľ, ktorý otvorene hovorí, že si poradí s Panamou a Grónskom,“ poznamenal predseda SNS. Putinove výroky o Ukrajine o kroky podniknuté proti nej Danko nijako nekomentoval.
„Je veľmi dôležité, aby sa novozvolený prezident USA Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin dohodli. Bez dohôd medzi takýmito politikmi sa nič nezmení a nič sa nestane,“ uzavrel Danko.
Všetky právne vzťahy k nehnuteľnostiam na celom Slovensku boli obnovené so stavom k 3. januáru 2025.
Vyhlásil to predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR Juraj Celler.
TASR o tom vo štvrtok informovala Martina Šimková z kancelárie predsedu ÚGKK SR.
„K dnešnému dňu 44 katastrálnych odborov okresných úradov poskytuje služby na lokálnej úrovni," dodal predseda úradu Juraj Celler.
Od pondelka (13. 1.) sa podľa ministerstva vnútra obnovuje prevádzka na odboroch katastra. Služby poskytujú len za okresy vo svojej pôsobnosti. Pracoviská katastrálnych odborov boli v uplynulých dňoch dočasne zatvorené pre rozsiahly kybernetický útok zo zahraničia. Ten zasiahol informačný systém, ktorý využívajú katastrálne odbory okresných úradov.
Ministerstvo vnútra SR aktuálne nevyhodnotilo tendre v hodnote presahujúcej 110 miliónov eur.
Medzi tendre patria nákupy nových plošín pre hasičov, stacionárnych radarov a kamier, ako aj ďalšie dôležité projekty. Firmy upozorňujú na diskriminačné podmienky, technické nezrovnalosti a zložitosti v súťažných podkladoch, referuje portál Aktuality.sk.
Nákup nových plošín pre hasičov v hodnote 45 miliónov eur a systém radarov za 65 miliónov eur sú príkladmi tendrov, ktoré ministerstvo stále nevyhodnotilo.
Uchádzači sa sťažovali na komplikované podmienky, vysoké finančné zábezpeky a možné zvýhodnenie konkrétnych dodávateľov.
Tender na radary navyše sprevádzajú problémy s nedostatočne vysvetlenými technickými podmienkami a otázkami o licenciách metrologického úradu.
Kritici upozorňujú na diskriminačné požiadavky a obmedzujúce kritériá, ktoré môžu eliminovať viacerých potenciálnych dodávateľov.
Opozičné strany upozorňujú na viaceré netransparentné nákupy, vrátane kontroverzného tendra na hasičské cisterny či drahých kancelárskych stoličiek.
Napríklad strana Demokrati kritizovala nákup stoličiek za takmer 1500 eur za kus, pričom podobné stoličky sú dostupné aj za desatinu ceny.
Poslanec Gábor Grendel z hnutia Slovensko podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, aby preskúmal tendre na taktické rukavice a iné nákupy.
Ministerstvo tvrdí, že vyhodnocovanie tendrov je náročný proces, ktorý vyžaduje čas. Zároveň zdôrazňuje, že sú dodržané princípy verejného obstarávania. K otázkam o netransparentnosti a diskriminácii sa však ministerstvo konkrétne nevyjadrilo.
Svetová výstava bude prebiehať v dňoch 13. apríla až 13. októbra 2025 – prípravy sú už v plnom prúde.
Odborníci z organizácie Slovakia Travel, ktorá pripravuje prezentáciu Slovenska na EXPO 2025 v japonskej Osake, pozorne načúvali japonskému návštevníkovi, čo sa mu na Slovensku páči, a podľa toho zvolili témy pre slovenskú prezentáciu.
Konkrétne ide o deväť tematických okruhov, ktorými sú: víno, kultúrne dedičstvo, čistý priemysel, zdravie a inovácie, šport, chuť regiónov, voda, hrou k poznávaniu, umenie.
„Každý jeden okruh bude detailne rozpracovaný tak, aby si návštevník v slovenskom pavilóne prišiel na svoje pri každej jeho návšteve a odniesol si pozitívny zážitok spojený so Slovenskom, ktorý bude šíriť ďalej,“ uviedla generálna komisárka slovenskej expozície pre výstavu EXPO 2025 v Osake Ivana Vala Magátová.
EXPO je obrovská platforma na podporu vedy, techniky, inovácií, kultúry, obchodu, podnikania či cestovného ruchu a Slovensko plánuje byť jej plnohodnotným vystavovateľom.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Juraj Blanár (Smer) verí, že dohoda povedie k trvalému ukončeniu bojov.
„Oceňujem obrovské úsilie sprostredkovateľov z Egypta, Kataru a USA. Myslím na zadržiavaných rukojemníkov, ktorí sa čoskoro stretnú so svojimi rodinami, ako aj na trpiace civilné obyvateľstvo pásma Gazy, ku ktorému sa musí urýchlene dostať tak potrebná humanitárna pomoc. Verím, že dohoda povedie k trvalému ukončeniu bojov, po ktorom bude nasledovať politické dvojštátne riešenie ako krok k mierovému usporiadaniu na celom Blízkom východe," vyhlásil minister.
Dohodu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v stredu (15. 1.) potvrdili americký prezident Joe Biden a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání ako sprostredkovatelia. Prímerie by oficiálne malo začať platiť v nedeľu 19. januára.
Izraelský bezpečnostný kabinet vo štvrtok odložil plánované zasadnutie, na ktorom mal schváliť dohodu o prímerí. Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinila Hamas, že sa pokúša presadiť „ústupky na poslednú chvíľu" v niektorých bodoch.
