Preskočiť na obsah
  |  

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil prímerie s Hamasom v Pásme Gazy

Dohodu o prímerí ešte musí schváliť izraelská vláda, jej zasadnutie je naplánované taktiež na piatok. Prepúšťanie rukojemníkov sa pravdepodobne začne už v nedeľu.

"Po preskúmaní všetkých politických, bezpečnostných a humanitárnych aspektov a s vedomím, že navrhovaná dohoda podporuje dosiahnutie cieľov vojny, bezpečnostný kabinet odporučil vláde schváliť navrhovaný rámec," uviedol Netanjahuov úrad vo vyhlásení.

Po stretnutí bezpečnostného kabinetu sa zíde vláda, ktorá bude hlasovať o schválení dohody. Izraelský prezident Jicchak Herzog privítal schválenie dohody bezpečnostným kabinetom a tvrdí, že „očakáva, že tak urobí aj vláda", píše portál The Times of Israel.

Dohodu medzi Izraelom a Hamasom potvrdili sprostredkovatelia v stredu večer. Prímerie by sa oficiálne malo začať v nedeľu 19. januára. Izraelský bezpečnostný kabinet mal prvotne hlasovať o dohode už vo štvrtok. Kancelária Netanjahua však oznámila odloženie stretnutia. Ako dôvod uviedla, že Hamas nedodržal časti dohody dosiahnutej sprostredkovateľmi a Izraelom v snahe vynútiť si ústupky na poslednú chvíľu.

Hamas toto obvinenie odmietol. V čase, keď o dohode hlasoval izraelský kabinet, Hamas uviedol, že prekážky, ktoré vznikli v súvislosti s podmienkami dohody o prímerí v Pásme Gaze, sú vyriešené.

Netanjahuov úrad ešte pred schválením dohody bezpečnostným kabinetom vyhlásil, že v prípade, že kabinet dohodu schváli, sa očakáva začiatok prepúšťania rukojemníkov už v nedeľu.

Izraelský portál The Times of Israel už zverejnil zoznam 33 izraelských väzňov, ktorých má Hamas prepustiť počas nasledujúcich šiestich týždňov. V Pásme Gazy je približne 100 zajatcov, pričom podľa predpokladov je časť z nich po smrti.

Zvyšok zajatcov vrátane vojakov má byť prepustený v druhej fáze, o ktorej sa podľa agentúry AP bude rokovať počas tej prvej. Hamas vyhlásil, že zvyšných zajatcov neprepustí bez trvalého prímeria a úplného stiahnutia Izraela z palestínskej enklávy.

(tasr)

  |  

Fico: O výstavbe novej národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave musí rozhodnúť Šaško

S výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice sa pôvodne počítalo na bratislavských Rázsochách, vláda neskôr odobrila výstavbu v bratislavskom Ružinove – zmenu kritizovali lekárski odborári, ktorí trvajú na výstavbe nemocnice na Rázsochách.

"Ja som povedal ministrovi veľmi jasne, musíte rozhodnúť. Ak padne rozhodnutie, môžeme konať, ak rozhodnutie nepadne a budeme váhať, tak sa stavať nebude," povedal premiér Robert Fico (Smer).

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) už skôr informoval, že o lokalite novej nemocnice v Bratislave sa rozhodne v prvom štvrťroku tohto roka.

Avizoval tiež, že vláda sa bude zaoberať uznesením, ktoré zruší rozhodnutie o výstavbe novej nemocnice v bratislavskom Ružinove.

(tasr)

  |  

Z policajného zboru odišlo vlani cez dvetisíc policajtov, pribudla ani nie polovica

Policajný zbor má dlhodobý problém s nedostatkom príslušníkov.

Dovedna v roku 2024 odišlo z Policajného zboru SR do civilu 2 115 príslušníkov a pribudlo 840.

"Štatistika obsadenosti plánovaných miest je spracovávaná na mesačnej báze vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca," uviedol hovorca rezortu vnútra Matej Neumann a dodal, že z celkového počtu 22 601 tabuľkových miest bolo k 1. januáru 2025 neobsadených 4 188.

Z dát vyplýva, že oproti 1. decembru minulého roka počet voľných miest mierne klesol o 27. Oproti 1. januáru 2024, keď bol tento počet na úrovni 2 957, je to nárast o vyše 40 percent.

Rezort vnútra tiež informoval, že o prijatie do služobného pomeru požiadalo v minulom roku 4 470 uchádzačov.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa snažil situáciu s problémom nedostatku príslušníkov riešiť motivovaním policajtov príplatkami. Opozícia tento krok označila za neefektívny a nesystémový. Šutaj Eštok v rozhovore v decembri minulého roka uviedol, že sa situácia v zbore stabilizovala.

(tasr)

  |  

Netanjahu posunul rokovanie vlády z nedele na piatok

Kancelária izraelského premiéra oznámila, že zasadnutie celej vlády sa uskutoční v piatok o 15.30 miestneho času (14.30 SEČ), ministri budú rokovať o ratifikácii dohody o prímerí a výmene rukojemníkov s hnutím Hamas.

Benjamin Netanjahu mal pritom viesť zasadnutie bezpečnostného kabinetu – užšieho výboru ministrov zodpovedných za bezpečnosť štátu.

Ten začal zasadnutie o 12.15 miestneho času (11.15 SEČ). Celá vláda sa mala stretnúť až v nedeľu o 12.15 miestneho času, pričom dovtedy sa mali vyjadriť odporcovia ratifikácie dohody s Hamasom, ktorí mali podať podnet na najvyšší súd.

(sab)

  |  

Študent útočiaci nožom na gymnáziu bol v minulosti dvakrát odsúdený

Len 18-ročný Samuel sa ešte ako deviatak kežmarskej základnej školy dopustil násilného činu voči spolužiačke.

V decembri 2021 sa podľa portálu Aktuality voči spolužiačke dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania sa. Okrem vyhrážok smrťou v online priestore žiačku napádal aj fyzicky. Kým raz ju udrel "otvorenou dlaňou do oblasti ľavého líca", v iný deň do nej narazil bicyklom.

Za tento skutok, o ktorom súd rozhodol v novembri 2022, mu súd neuložil žiaden trest, keďže považoval za dostatočný trest ten, ktorý mu udelil o pol roka skôr. Vtedy sa zaoberal Samuelovým útokom z februára 2022.

Blízko potoka totiž zovretými dlaňami napadol spolužiačku, pričom aj na zemi do nej kopal. Za výtržníctvo mu udelili podmienečný trest odňatia slobody na štyri mesiace so skúšobnou dobou 18 mesiacov s dohľadom probačného úradníka. Zároveň mal zakázané sa k napadnutej spolužiačke priblížiť na menej ako päť metrov.

O vyčíňaní študenta údajne riaditeľka gymnázia Anna Kromková, na ktorom 16. januára 2025 útočil nožom a dve osoby zraneniam podľahli, nevedela. Vraj by ho za týchto okolností "nikdy na školu neprijala".

(max)

  |  

Izraelský bezpečnostný kabinet môže zablokovať dohodu s Hamasom

Užší výbor ministrov má v piatok predbežne schváliť či odmietnuť dohodu o prímerí medzi Izraelom a palestínskou militantnou skupinou, ktorej súčasťou je aj obojstranné prepustenie izraelských rukojemníkov a palestínskych väzňov.

Dohoda medzi Tel Avivom a Hamasom má vstúpiť do platnosti v nedeľu 19. januára, mali by ju tiež ratifikovať obe strany.

Práve potvrdenie podpisu zo strany izraelskej vlády môže byť problematické, keďže premiér Benjamin Netanjahu sa v súčasnej koalícii spolieha na najpravicovejšie subjekty vôbec, ako vznik vlády komentoval ľavicový denník Haaretz.

Okrem Netanjahuovej strany Likud, ktorá má väzby na niekoľko organizácií židovských osadníkov v Predjordánsku, sú súčasťou koalície strany ako Šas (Sefardskí strážcovia Tóry), Tkuma (Náboženský sionizmus) či Židovská sila (Otzma Jehudit), ktoré sa nachádzajú takmer na krajnej pozícii pravej strany politického spektra.

Radikálni ministri chcú pokračovať vo vojne za každú cenu

Výsledkom „nepríčetnej dohody“ bude „prepustenie stoviek vražedných teroristov“, vyhlásil líder frakcie Židovská sila Itamar Ben-Gvir, ktorý je v súčasnej vláde ministrom národnej bezpečnosti.

Hamas podľa neho v troch fázach dohody prejaví „značnú schopnosť postaviť sa na nohy“, a Izrael opustí rukojemníkov, ktorí nebudú vymenení okamžite, dodal.

Ben-Gvir preto avizoval odchod z vládnej koalície i z aliancie strán známej ako Náboženský sionizmus. „Každý, kto rozpustí pravicovú vládu, sa zapíše do pamäti ako večná hanba,“ reagovalo tlačové oddelenie Likudu. V piatok ráno radikálny minister s dosahom na políciu svoj postoj zopakoval.

Denník Times of Israel (TOI) pripomenul, že odchod šiestich poslancov Židovskej sily z koalície koalíciu neohrozí, keďže tá má v súčasnosti 68 poslancov zo 120 miest Knessetu.

Podobne sa však v stredu vyjadril aj minister financií Bezalel Smotrič. „Dohoda, ktorá bude predložená vláde, je zlá a nebezpečná pre bezpečnosť štátu Izrael,“ vyhlásil.

V piatok ráno však radikálny minister – ktorý niekoľkokrát blokoval vyplácanie úradníkov Palestínskej samosprávy z okupačného fondu či legalizoval židovské osady v Predjordánsku – uvoľnil svoju pozíciu s tým, že náboženskí sionisti budú hlasovať proti, no koalíciu neopustia.

Netanjahu naplánoval hlasovanie tesne pred dňom voľna

Svoje vyjadrenie deň pred šábesom vyjadrili aj predstavitelia ultraortodoxnej strany Šas. Ich stranícka línia je sociálne konzervatívna, predovšetkým v zachovávaní soboty, a hoci ekonomicky sú naľavo, sú tiež súčasťou jednej z najpravicovejších vlád v dejinách Izraela.

Jej predstaviteľ a minister vnútra Moše Arbel predložil vládnemu tajomníkovi oficiálnu žiadosť o telefonické hlasovanie o schválení izraelsko-palestínskej dohody.

„V týchto záležitostiach je dôležitá každá hodina a každá minúta – pre rukojemníkov aj pre ich rodiny, ktoré túžia po istote po viac ako roku v zajatí,“ napísal v žiadosti, z ktorej citoval TOI.

Keďže Netanjahuova kancelária naplánovala hlasovanie na piatok, ktorého večerom sa začína židovský šábes, čiastočne tým obmedzí svojich vlastných koaličných partnerov – hoci TOI pripomenul, že aj ultraortodoxní haredim uplatňujú „výnimku zo šábesu na záchranu života“.

Arbel, ktorého úlohou je okrem všeobecnej štátnej správy aj výstavba a územné plánovanie, plánuje hlasovať za dohodu.

„Preto [...] žiadam, aby vláda uskutočnila telefonické hlasovanie o tejto otázke, aby sa rodiny rukojemníkov mohli na začiatku šábesu dozvedieť, že izraelská vláda schválila dohodu a že bude realizovaná začiatkom týždňa,“ vyzval v žiadosti.

Zasadnutie celej vlády je naplánované na sobotu večer, keď sa po západe Slnka šábes skončí. Odporcovia dohody tak budú mať počas sviatku 24 hodín na podanie odvolania na najvyššom súde.

V Pásme Gazy sa v súčasnosti podľa Tel Avivu nachádza 98 rukojemníkov vrátane 36 tiel, pri ktorých smrť potvrdila armáda.

Z tohto počtu Hamas prepustí počas 42 dní 33 rukojemníkov, predovšetkým žien, detí, starších a chorých ľudí.