Preskočiť na obsah
  |  

Na Trumpovej inaugurácii vystúpia Village People či Carrie Underwoodová

Republikán Donald Trump sa v pondelok 20. januára po zložení prísahy oficiálne stane v poradí 47. prezidentom Spojených štátov.

Hudobné vystúpenia a úvodné príhovory sa začnú o 9.30 h miestneho času na hlavnom pódiu podujatia, ktoré sa nachádza pri budove Kapitolu USA.

Trump a jeho budúci viceprezident J. D. Vance zložia prísahy počas slávnostného ceremoniálu, ktorého začiatok je naplánovaný na 12.00 h miestneho času.

Trump následne vystúpi s inauguračným prejavom, v ktorom predstaví svoje ciele na najbližšie štyri roky. V rozhovoroch prezradil, že jeho zámerom je, aby bol prejav povzbudivý a zjednocujúci.

Následne sa presunie do prezidentskej miestnosti, ktorá sa nachádza v blízkosti Senátu, aby podpísal príslušné dokumenty. Po obede s lídrami Kongresu sa so sprievodom presunie od budovy Kapitolu k Bielemu domu.

Vo večerných hodinách sa Trump zúčastní na troch inauguračných plesoch vo Washingtone - na Plese najvyššieho veliteľa amerických ozbrojených síl, Plese slobody a Plese hviezd. Očakáva sa, že na všetkých troch vystúpi s prejavom.

Oficiálne udalosti hradí Trumpov inauguračný výbor, ktorý je zodpovedný za pokrytie všetkých nákladov okrem slávnostnej prísahy v Kapitole.

Tú hradia daňoví poplatníci. Podľa médií sa tento rok výboru podarilo vyzbierať vyše 170 miliónov dolárov. V roku 2017 to bolo o približne 60 miliónov menej.

Na inauguráciu do Washingtonu sa očakáva príchod viac ako 200-tisíc ľudí, medzi ktorými budú Trumpovi priaznivci aj protestujúci.

Na slávnostnom akte sa zúčastní súčasný prezident Joe Biden, viceprezidentka Kamala Harrisová a ďalší bývalí prezidenti, ako Barack Obama a George W. Bush. Michelle Obama tohtoročnú inauguráciu vynechá.

Trump narušil tradíciu a pozval zahraničných lídrov, medzi ktorými potvrdil účasť argentínsky prezident Javier Milei, maďarský premiér Viktor Orbán a talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Prítomní budú aj americkí miliardári Elon Musk, Jeff Bezos a Mark Zuckerberg. Trump plánuje podpísať množstvo nariadení týkajúcich sa bezpečnosti hraníc a ťažby ropy a zemného plynu.

Pozvanie vystúpiť na inaugurácii novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa prijala disko skupina Village People, ako aj country speváčka Carrie Underwoodová.

Hlavný spevák a zakladajúci člen zmienenej formácie Victor Willis vo vyhlásení na sociálnej sieti uviedol, že Village People „sa zúčastní na inauguračných aktivitách vrátane aspoň jedného podujatia so zvoleným prezidentom Trumpom", informuje agentúra.

„Vieme, že niektorí z vás to nepočujú radi, ale my veríme, že hudba sa má hrať bez ohľadu na politiku. Naša pieseň 'Y.M.C.A.' je globálnou hymnou, ktorá, dúfajme, pomôže zjednotiť krajinu po búrlivej a rozdeľujúcej kampani, v ktorej náš preferovaný kandidát neuspel," napísal Willis.

„Sme presvedčení, že teraz nastal čas spojiť krajinu hudbou, a preto bude skupina Village People vystupovať na rôznych podujatiach v rámci inaugurácie Donalda J. Trumpa v roku 2025," dodal 73-ročný hudobník.

Hit „Y.M.C.A." z roku 1978 je základným prvkom Trumpových mítingov. Jeho volebný tím ho často hrával počas verejných stretnutí v rámci Trumpových predošlých pokusov dostať sa do Bieleho domu.

Carrie Underwoodová, ktorá sa preslávila víťazstvom v štvrtej sérii TV šou American Idol, zaspieva na inaugurácii vlasteneckú pieseň z 19. storočia „America the Beautiful", oznámil Trumpov tím.

„Milujem svoju krajinu a som poctená, že ma požiadali, aby som zaspievala na inaugurácii a bola malou súčasťou tejto historickej udalosti. S pokorou odpovedám na túto výzvu v čase, keď sa musíme všetci zjednotiť v duchu súdržnosti a pohľadu do budúcnosti," uviedla Underwoodová.

Medzi hviezdami, ktoré verejne odmietli vystúpiť, sú Moby, Kiss, Idina Menzelová a Charlotte Churchová, dopĺňa denník The Guardian. Na inaugurácii dosluhujúceho prezidenta USA Joea Bidena v januári 2021 vystúpili interpreti ako Lady Gaga, Jennifer Lopez a Katy Perry.

(tasr)

  |  

Facebook spustil lavínu. Google sa pri fact-checkeroch stavia proti Bruselu

Google ide v stopách Zuckerberga. Do Bruselu poslal list, v ktorom píše, že nebude pridávať do výsledkov vyhľadávania Úniou požadovaný systém overovania faktov, ani keď to bude povinné.

Nadnárodný technologický gigant Google oznámil Bruselu, že napriek požiadavkám nového zákona z dielne Európskej únie nebude pridávať do výsledkov vyhľadávania a videí na YouTube požadovaný systém overovania faktov, ani ho nebude používať pri rozhodovaní o odstránení obsahu.

Informoval o tom americký web Axios na základe kópie listu, ktorý spoločnosť adresovala Renate Nikolayovej, zástupkyni generálneho riaditeľa v rámci oddelenia pre obsah a technológie v Európskej komisii.

Prezident spoločnosti Google pre globálne záležitosti Kent Walker v liste uviedol, že integrácia overovania faktov, ktorú vyžaduje nový kódex Komisie pre dezinformácie, „jednoducho nie je pre naše služby vhodná ani účinná“. A že Google sa k nej nezaviaže, keďže jeho súčasný prístup k moderovaniu obsahu funguje.

Európsky Kódex postupov v oblasti dezinformácií obsahuje niekoľko dobrovoľných záväzkov, ktoré by mali technologické firmy a súkromné spoločnosti vrátane organizácií na overovanie faktov po jeho podpísaní plniť.

Vytvorený bol v roku 2018, pričom predchádzal novej legislatíve Bruselu o moderovaní obsahu - zákonu o digitálnych službách (DSA), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2022. V súčasnosti prebiehajú diskusie o začlenení Kódexu do legislatívy EÚ práve prostredníctvom DSA.

Ak by spoločnosť Google prijala tento kódex, ktorý je zatiaľ dobrovoľný, výsledky overovania faktov, teda takzvaného fact-checkingu, by ovplyvňovali vyhľadávanie informácií v prehliadači Google a videí na YouTube. Kódex by takisto nadnárodnú spoločnosť viazal k tomu, aby fact-checking zakomponovala do svojich algoritmov, respektíve systémov radenia výsledkov vyhľadávania.

Dodajme, že Google nikdy nezahrnul overovanie faktov do svojich postupov moderovania obsahu. Spoločnosť teraz súkromne signalizovala zákonodarcom EÚ, že neplánuje zmeniť svoje postupy ani po tom, čo sa dobrovoľný kódex stane zákonom.

Google je pritom druhou veľkou spoločnosťou v krátkom časovom úseku, ktorá výrazným spôsobom bočí od obmedzovania obsahu. Podporila tak rastúci trend upúšťania od cenzúry informácií, ktoré takzvaní fact-checkeri (overovatelia faktov) označia za zavádzajúce.

Mark Zuckerberg, šéf spoločnosti Meta Platforms, ktorá okrem Facebooku vlastní aj Instagram a aplikáciu WhatsApp, začiatkom januára avizoval ukončenie systému overovania faktov. Dodal, že ide o prejav snahy o „obnovenie slobody slova“.

„Vrátime sa k našim koreňom a zameriame sa na zníženie počtu chýb, zjednodušenie našich politík a obnovenie slobody prejavu na našich platformách,“ povedal vo videu zakladateľ Facebooku.

„Konkrétne sa zbavíme overovateľov faktov a nahradíme ich komunitnými poznámkami podobnými sieti X, počnúc v USA,“ uviedol.

(sak)

  |  

Útočníka Samuela priviezla polícia späť na gymnázium, kde útočil

Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sa vo štvrtok odohral útok, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov – zranená bola aj 18-ročná žena, ktorú so stredne ťažkými poraneniami previezli do nemocnice v Poprade.

Len deň po tom, čo nielen Slovenskom otriasol šokujúci útok nožom len 18-ročného Samuela na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, sa páchateľ opäť ocitol na mieste vyčíňania.

Tentokrát však v sprievode policajtov, ktorí si s ním prechádzali okolie školy, píše portál tvnoviny.

Denník N poznamenal, že hoci je v prípade vedené trestné stíhanie pre trestný čin vraždy, podľa Michala Soviča z prešovskej krajskej prokuratúry ešte voči nikomu nevzniesli obvinenie ani návrh na vzatie do väzby.

(max)

  |  

Julija Navaľná a západné krajiny vyzvali na prepustenie právnikov Alexeja Navaľného

Ruský súd ich v piatok odsúdil na tri a pol až päť a pol roka väzenia – na ich prepustenie vyzvali aj Nemecko a Británia.

Súd v meste Petuški v ruskej Vladimírskej oblasti odsúdil Vadima Kobzeva na päť a pol roka, Alexeja Lipcera na päť rokov a Igora Sergunina na tri a pol roka odňatia slobody.

Julija Navaľná, vdova po bývalom vodcovi ruskej opozície, v reakcii na rozhodnutie súdu - ktorý na neverejnom procese uznal právnikov vinných z účasti v extrémistickej organizácii - vyhlásila, že títo právnici sú „politickými väzňami a mali by byť okamžite prepustení".

„Dnešný šokujúci verdikt nie je prekvapením: Dokonca aj tí, ktorí majú brániť iných pred zákonom, sú vystavení tvrdému prenasledovaniu," uviedla nemecká komisárka pre ľudské práva Luise Amtsbergová a dodala, že trojica musí byť prepustená.

Hovorkyňa nemeckého ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii vyhlásila, že tento prípad dokazuje, že ruský „systém represií dosiahol ďalšie smutné dno."

„Politicky motivované procesy proti Navaľnému a nespočetným ďalším kritikom ukazujú, ako brutálne ruská vláda a súdny systém postupujú proti tým, ktorí majú iný názor," dodala.

Na prepustenie právnikov apeloval na sociálnej sieti X aj britský minister zahraničných vecí David Lammy. „Takmer rok od Navaľného smrti ruské orgány naďalej potláčajú akýkoľvek nesúhlas. Spojené kráľovstvo a naši partneri majú jasno: Kremeľ musí prepustiť všetkých politických väzňov," napísal.

Ruské úrady označili Navaľného a jeho spolupracovníkov za extrémistov v júni 2021. Navaľného odsúdili v auguste 2023 na 19 rokov väzenia s osobitným režimom, no 16. februára 2024 zomrel za nevyjasnených okolností v trestaneckej kolónii IK-3, známej ako Polárny vlk.

(tasr)

  |  

Putin a Pezeškján podpísali dohodu o strategickom partnerstve

Podobnú „komplexnú dohodu“ podpísal vlani ruský prezident Vladimir Putin s lídron KĽDR Kim Čong-unom. Na základe danej dohody pôsobia severokórejskí vojaci v ruskej Kurskej oblasti v bojoch proti ukrajinskej armáde.

Dokument, ktorý predstavuje právny rámec pre ďalšiu spoluprácu, formálne ustanovuje obidve krajiny ako strategických partnerov.

Ruský prezident Vladimir Putin a iránsky prezident Masúd Pezeškján podpísali v piatok v Kremli komplexnú zmluvu o strategickom partnerstve, ktorá má posunúť vzťahy medzi Moskvou a Teheránom na novú úroveň.

Dohoda zahŕňa širokú škálu oblastí, od obrany a boja proti terorizmu po energetiku, financie, dopravu, priemysel, poľnohospodárstvo, kultúru, vedu a techniku.

Predstavitelia oboch krajín zdôraznili, že dohoda vytvára základ pre dlhodobý rozvoj vzájomných vzťahov a posilňuje ich spoluprácu v kľúčových oblastiach.

Lídri Ruska a Iránu podpísali túto zmluvu len pár dní pred inauguráciou Donalda Trumpa, ktorý sa v predvolebnej kampani zaviazal k tvrdšiemu prístupu voči Teheránu, ako i k vyriešeniu rusko-ukrajinskej vojny, pripomenula AP.

Peskov však odmietol akúkoľvek súvislosť s americkou inauguráciou 20. januára a dodal, že podpis bol naplánovaný už dávno.

Irán vlani vstúpil do bloku rozvojových ekonomík BRICS a Pezeškján sa zúčastnil na jeho samite, ktorý hostilo Rusko v Kazani. Teherán tiež od začiatku vojny na Ukrajine dodáva Moskve vojenské drony typu Šáhid.

(lup, sab)

  |  

Huliakovci sa spojili s Malatincom z Hlasu. Spájajú ich štátne nehnuteľnosti

Poslanci Národnej rady Rudolf Huliak, Ivan Ševčík, Pavel Ľupták (nezaradení) a Roman Malatinec (Hlas) navrhujú, aby do budúcna neprechádzali štátne pozemky a nehnuteľnosti po uskutočnení zonácie do správ národných parkov (NP).

Štvorica poslancov už predložila do parlamentu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň chcú, aby sa štátu vrátili pozemky v správach národných parkov Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra.

Skupina zákonodarcov chce zrušiť ustanovenie v zákone tak, aby do budúcna neprechádzali pozemky a nehnuteľnosti v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu po uskutočnení zonácie do pôsobnosti správ národných parkov.

Pozemky v správe národných parkov Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra by sa podľa ich návrhu mali vrátiť do správy SPF a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu. Poslanci navrhli, aby bola novela zákona účinná od 1. júla tohto roka.

(tasr)