Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Rozhodne o tom Špecializovaný trestný súd, uviedol hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Michal Sovič.
Krajská prokuratúra v Prešove podá návrh na vzatie obvineného študenta v prípade štvrtkového útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi do väzby.
(tasr)
V piatok dohodu schválil izraelský bezpečnostný kabinet a následne prímerie v noci na sobotu schválila aj izraelská vláda.
„Odporúčame obyvateľom, aby boli opatrní, zachovali maximálnu obozretnosť a počkali na pokyny z oficiálnych zdrojov," uviedol hovorca katarského ministerstva na sieti X. Katar je jedným zo sprostredkovateľov prímeria medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Dohodu medzi Izraelom a Hamasom potvrdili sprostredkovatelia v stredu večer. Dosiaľ nebol zrejmý presný čas začiatku prímeria, píše AFP. Izraelskí predstavitelia tvrdili, že väzni, ktorých majú prepustiť v rámci prvej fázy dohody o prímerí, budú prepustení v nedeľu po 16.00 h miestneho času.
Počas nasledujúcich šiestich týždňov bude prepustených 33 väzňov zadržiavaných Hamasom, informuje AP. Izraelské ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že v prvej fáze prepustí 773 väzňov a zadržiavaných osôb.
Izraelské sily sa podľa BBC stiahnu na východ od husto obývaných oblastí palestínskej enklávy. Vysídlení Palestínčania sa budú môcť začať vracať do svojich domovov. Do Pásma Gazy budú mať denne prístup stovky nákladných áut s humanitárnou pomocou.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Militanti vtedy zabili 1 200 ľudí a viac ako 250 ďalších zajali. Počas izraelskej odvetnej ofenzívy v palestínskej enkláve zahynulo podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom 46 876 ľudí.
(tasr)
Reagovala tak na slová podpredsedu Národnej rady SR za Smer Tibora Gašpara, ktorý v piatok pripustil možnosť vystúpenia z oboch spoločenstiev ako krajného riešenia.
„Strana HLAS presadzuje suverénnu zahraničnú politiku, v ktorej musia byť slovenské záujmy na prvom mieste. Odmietame však akúkoľvek diskusiu o možnom vystúpení Slovenska z EÚ alebo NATO," uviedla hovorkyňa strany Michaela Eliášová.
Na Gašparove slová zareagoval aj prezident SR Peter Pellegrini. Na sociálnej sieti zverejnil citát z memoranda najvyšších ústavných činiteľov zo septembra 2024, v ktorom sa prihlásili k podpore nespochybniteľného členstva SR v EÚ a NATO.
Gašpar v spravodajstve STVR komentoval návrh opozičnej SaS zakotviť do ústavy členstvo SR v EÚ a NATO. Podpredseda parlamentu pripomenul, že SR vstúpilo do oboch spoločenstiev na základe referenda a takým istým pravidlo by sa malo riadiť aj prípadné vystúpenie, ktoré označil za krajné riešenie. Zároveň uviedol, že Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ ani z NATO.
„Ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali. Preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ," povedal Gašpar.
(tasr)
Zníženú sumu zo súčasných 500 eur chcú zaviesť cez generálny pardon, ktorý by trval šesť mesiacov, od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025.
Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci za SaS Jana Bittó Cigániková a Marián Viskupič.
„Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie je v súčasnosti povinnosť platiť príspevok do Environmentálneho fondu v sume 500 eur. Predloženým návrhom sa navrhuje v období od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025 zaviesť možnosť odhlásiť neexistujúce motorové vozidlo z evidencie za znížený príspevok do Environmentálneho fondu na úrovni 50 eur," uviedli v dôvodovej správe poslanci za SaS Jana Bittó Cigániková a Marián Viskupič. Presadiť to chcú cez prechodné ustanovenie v zákone.
„Vyžadovanie 500-eurového poplatku za vyradenie je značná suma. Tieto situácie sa vo väčšine prípadov týkajú sociálne slabších občanov, pre ktorých je suma 500 eur likvidačná. Navrhovaný generálny pardon má v tomto smere aj sociálny rozmer," skonštatovali poslanci.
Je podľa nich prirodzené, že majitelia neexistujúcich vozidiel nechcú platiť za ich vyradenie 500 eur, a tak tento problém „tlačíme pred sebou už dlhé roky". Okrem iného to podľa SaS znižuje relevantnosť a presnosť databáz evidencie vozidiel a zbytočne zaťažuje úrady.
Opoziční poslanci navrhli, aby nová legislatíva platila od 1. mája.
(tasr)
Štandardy poskytujú účinné nástroje na odhaľovanie, prevenciu a riešenie prípadov segregácie.
Podporujú rovnosť šancí pre deti z marginalizovaných rómskych komunít, uviedli z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
„Naším cieľom je, aby každé dieťa malo prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Za kľúčové pritom považujeme vzdelávanie v ranom veku. To je vôbec najdôležitejšia pomoc štátu, ktorú vieme poskytnúť. Keď niečo zanedbáme tu, neskôr sa to dobieha veľmi ťažko," podotkli z rezortu s tým, že aj preto pripravujú posunutie povinnej predškolskej dochádzky najskôr na štyri a potom na tri roky.
(tasr)
V prvej fáze prímeria, ktorá bude trvať šesť týždňov, by malo dôjsť k výmene 33 izraelských rukojemníkov za stovky palestínskych väzňov.
Izraelská väzenská služba v piatok podľa denníka The Times of Israel informovala, že prijíma opatrenia na zamedzenie akýchkoľvek „verejných prejavov radosti" pri prípadnom prepustení palestínskych zajatcov.
Komisár Izraelskej väzenskej služby Kobi Jakobi vydal pokyn, že „na zabránenie verejných prejavov radosti v meste Aškelon a v iných oblastiach Izraela nebudú eskort z väznice Šikma zabezpečovať civilné autobusy Medzinárodného hnutia Červeného kríža," uviedla organizácia v oficiálnom vyjadrení.
(tasr)
Vyšetrovateľ súčasne spracoval podnet na väzobné stíhanie obvineného.
V prípade štvrtkovej tragédie na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi polícia obvinila jednu osobu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu. Obvinenie vzniesol vyšetrovateľ protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Prezídia Policajného zboru.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove sa stotožnil s podnetom vyšetrovateľa a v sobotu podal návrh na vzatie obvineného do väzby, ktorý prebral Špecializovaný trestný súd. Sudca pre prípravné konanie bude o návrhu rozhodovať v zákonom stanovenej lehote.
Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi došlo vo štvrtok k útoku, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov. Išlo o študentku a zástupkyňu riaditeľky školy. Ďalšia žiačka bola zranená. Podozrivý zo spáchania skutku je zadržaný 18-ročný študent z Ľubice, ktorý gymnázium navštevoval.
(tasr)
Vzťahy medzi Berlínom a Varšavou sa výrazne zhoršili v súvislosti s otázkou vojnových kompenzácií počas vlády strany Právo a spravodlivosť, ktorá bola v Poľsku pri moci v rokoch 2015 až 2023.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski po účasti na otvorení nového poľského veľvyslanectva v nemeckom hlavnom meste povedal, že Nemecko môže vyjadriť „ľútosť nad hroznými udalosťami" nacistickej okupácie tým, že sa sústredí na „tri body".
Podľa neho ide o „gesto voči ešte žijúcim obetiam", vytvorenie pamätníka v Berlíne a „investíciu do spoločnej bezpečnosti".
Hoci sa vzťahy krajín po návrate premiéra Donalda Tuska do funkcie zlepšili, jeho centristická administratíva naďalej požaduje od Berlína reparácie.
Nemecký kancelár Olaf Scholz - ktorý podľa očakávaní po predčasných voľbách 23. februára príde o svoje kreslo - v júli 2024 vyhlásil, že Nemecko si „uvedomuje závažnosť svojej viny", a prisľúbil poskytnutie pomoci v nešpecifikovanej výške pre pozostalé poľské obete okupácie, ktorých počet sa vtedy odhadoval na približne 40-tisíc.
Sikorského piatkové vyjadrenia naznačujú, že táto otázka zostáva nevyriešená, rovnako ako otázka „viditeľného prejavu ľútosti Nemecka" v podobe plánovaného pamätníka v Berlíne, píše DPA.
Spoluprácu v oblasti obrany Sikorski zdôraznil vzhľadom na ohrozenie námornej dopravy a infraštruktúry v Baltskom mori zo strany Ruska a vzhľadom na prítomnosť „ruských rakiet s jadrovými hlavicami" v ruskej exkláve, Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s Poľskom.
(tasr)
Obyvatelia mexického Ciudad Juárez uviedli, že v čase blížiacej sa inaugurácie zvoleného prezidenta Donalda Trumpa sa však počet cvičení znásobil.
Prejazd vozidiel cez medzinárodný most spájajúci pohraničné mestá Ciudad Juárez a El Paso bol v piatok obmedzený približne na 40 minút, kým príslušníci americkej colnej a pohraničnej stráže absolvovali cvičenia, uviedol novinár agentúry AFP.
Podľa colného úradu v El Pase sa takéto cvičenia začali organizovať už v roku 2019. Ich cieľom je zabezpečiť, aby boli agenti pripravení na prípadné incidenty na hraniciach.
Prezident prisľúbil, že po nástupe do funkcie vyhlási na hraniciach s Mexikom výnimočný stav a vyhostí milióny ľudí bez dokladov, píše AFP. Trump tiež opakovane označil príchod migrantov za „inváziu".
Ciudad Juárez je jednou z hlavných vstupných brán do Spojených štátov pre migrantov, ktorí utekajú pred chudobou, násilím či politickou nestabilitou. Zároveň je jedným z oficiálnych vstupných bodov pre žiadateľov o azyl, ktorí majú dohodnuté stretnutia prostredníctvom aplikácie americkej vlády.
(tasr)
Šéf agentúry Philippe Lazzarini v piatok oznámil, že zrušenie činnosti UNRWA by „výrazne oslabilo medzinárodnú humanitárnu pomoc" v Pásme Gazy.
Agentúra je tiež podľa Lazzariniho jediným orgánom, ktorý je schopný poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie v oblasti.
Lazzarini pripomína, že tieto služby budú obzvlášť potrebné po uplatnení prímeria medzi Izraelom a militantným palestínskym hnutím Hamas, ku ktorému by malo podľa všetkého dôjsť v nedeľu 19. januára.
Izraelskí poslanci v októbri schválili zákon o zákaze pôsobenia UNRWA v Izraeli a o zastavení spolupráce izraelských orgánov s agentúrou. Izrael totižto tvrdí, že Hamas a ďalší militanti prenikli do agentúry a využívajú jej zariadenia a zásoby. Na podporu svojich tvrdení ale poskytli iba veľmi málo dôkazov, píše AP. Izrael pritom už dlhodobo kritizoval agentúru a obviňoval ju z protiizraelskej zaujatosti.
Agentúra poskytuje pomoc miliónom Palestínčanov v Pásme Gazy, na Západnom brehu Jordánu, v Jordánsku, Libanone a Sýrii. V súčasnosti sa na základnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú UNRWA spoliehajú takmer všetci Palestínčania v Gaze.
Približne 650-tisíc detí je tam zároveň závislých od agentúry v oblasti vzdelávania. Lazzarini preto dodal, že ukončenie činnosti agentúry by malo „katastrofálne" následky.
(tasr)
Uskutočnil sa telefonický rozhovor medzi Ahmadom Šarom a Muhammadom Zájid Ál Nahjánom, v rámci ktorého diskutovali obe strany o posilnení bilaterálnych vzťahov.
„Obe strany zároveň podčiarkli dôležitosť pokračujúcej spolupráce a zintenzívnenia úsilia na podporu sýrskeho ľudu, ochrany územnej celistvosti a potvrdili záväzok spolupracovať na zabezpečení stability a rozvoja regiónu," ozrejmila sýrska agentúra SANA.
Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Hasan Šíbání už začiatkom januára navštívil Saudskú Arábiu, pričom vtedy vyjadril nádej, že táto návšteva otvorí „novú, svetlú stránku" v sýrsko-saudských vzťahoch. Išlo o prvú zahraničnú cestu predstaviteľa novej sýrskej vlády od zvrhnutia bývalého prezidenta Baššára al-Asada.
Noví lídri Sýrie sa snažia získať finančnú podporu od štátov Perzského zálivu na obnovu krajiny poničenej viac ako 13 rokov trvajúcim konfliktom.
SAE ako jedna z mála krajín podporovali Asada v jeho snahe normalizovať zahraničné vzťahy po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii v roku 2011. Týždeň po páde Asadovho režimu vyjadril najvyšší predstaviteľ Emirátov tiež znepokojenie nad politickými postojmi povstaleckej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám, ktorá v Sýrii prevzala moc.
(tasr)
Spojené štáty tak urobili na základe obvinení subjektov z podieľania sa na hackerských útokoch zacielených na americké telekomunikačné spoločnosti.
Čínska hackerská skupina nazývaná Salt Typhoon pri útoku podľa všetkého odhalila čínskym špiónom Jin Kche-čchenom veľké množstvo záznamov o hovoroch Američanov. Hackeri v niektorých prípadoch údajne zachytili aj rozhovory medzi významnými americkými politikmi a vládnymi predstaviteľmi. Viacerí poslanci hackerské útoky označili za najhoršie v histórii USA.
Ministerstvo financií vo svojom vyhlásení označilo Sichuan Juxinhe Network Technology Co. za hackerskú spoločnosť so silnými väzbami na čínske ministerstvo štátnej bezpečnosti. Zároveň uviedlo, že hacker Jin Kche-čchen bol napojený na spomínané ministerstvo. Podľa USA sa podieľal aj na nedávnom útoku na ministerstvo financií.
„Ministerstvo financií bude aj naďalej uplatňovať svoje právomoci, aby vyvodilo zodpovednosť voči škodlivým kybernetickým aktérom, ktorí útočia na amerických občanov, naše spoločnosti a vládu Spojených štátov, a to vrátane tých, ktorí sa zamerali na ministerstvo," uviedol vo vyhlásení námestník ministra financií Adewale Adeyemo.
Jin Kche-čchen a ani spoločnosť Sichuan Juxinhe Network Technology Co. LTD nemôžu na základe sankcií uskutočňovať obchodné transakcie v USA.
Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo. Peking však zvyčajne odmieta zodpovednosť za kybernetické špionážne útoky, pripomína Reuters.
(tasr)
Na charitatívnom koncerte s cieľom získať finančné prostriedky na pomoc pre Los Angels vystúpia aj Lady Gaga a Rod Stewart.
Podujatie s názvom FireAid sa uskutoční 30. januára v rovnakom čase na dvoch rôznych miestach a vystúpi na ňom množstvo účinkujúcich s väzbami na Kaliforniu, ktorá stále bojuje s mohutnými a smrtiacimi lesnými požiarmi.
Na avizovanom zozname účinkujúcich sú aj Billie Eilish, Red Hot Chili Peppers, Joni Mitchell, Katy Perry, Gwen Stefani, Stevie Nicks, Pink, Sting, Green Day a ďalší.
Niektorí umelci vystúpia v aréne Intuit Dome, iní v aréne Kia Forum. Obe miesta sa nachádzajú v oblasti mesta Inglewood na juhozápade okresu Los Angeles.
Všetky peniaze získané z benefičného koncertu FireAid budú rozdelené na krátkodobú pomoc a dlhodobé iniciatívy zamerané na predchádzanie budúcim požiarom v celej južnej Kalifornii. Všetky dary bude podľa webovej stránky FireAid spracovávať charitatívna nadácia Annenberg Foundation.
Vstupenky na koncert sa začnú predávať 22. januára na poludnie miestneho času, pričom vstupenka umožňuje vstup len na jedno podujatie. Zatiaľ nie je známe, ktorí interpreti sa predstavia na jednotlivých miestach.
Koncert sa bude vysielať naživo na platformách Apple Music, Apple TV, Max, iHeartRadio, KTLA+, Netflix/Tudum, Paramount+, Prime Video, Amazon Music Channel, SiriusXM, Spotify, SoundCloud, Veeps a YouTube.
Požiare v oblastiach Pacific Palisades, Altadena a Pasadena si od 8. januára, keď vypukli, vyžiadali už najmenej 27 mŕtvych. Desaťtisíce osôb sa zároveň museli evakuovať.
Na pomoc ľuďom, ktorí prišli o svoje domovy, sa už venovali milióny dolárov vrátane 2,5 milióna od speváčky Beyoncé a 15 miliónov od spoločnosti Walt Disney.
(tasr)
Silný dážď, búrky a vietor s rýchlosťou až 100 kilometrov za hodinu už od stredy sužujú Sydney a ďalšie oblasti Nového Južného Walesu.
V sobotu tak zostalo bez elektrickej energie približne 30-tisíc budov, pričom pôvodne ich bolo viac ako 260-tisíc, uviedol minister pre mimoriadne situácie Jihad Dib.
„Táto situácia ovplyvňuje celú krajinu," ozrejmil pre novinárov Dib. Záchranné služby podľa ministra zasahovali už pri viac ako 7-tisíc incidentoch. Doposiaľ došlo k vyhláseniu stavu prírodnej katastrofy v troch samosprávnych oblastiach, čím sa sprístupnili pre ľudí niektoré služby či núdzové bývanie.
Polícia informovala, že v stredu v meste Cowra, približne 230 kilometrov západne od Sydney, zahynul počas búrky starší muž po náraze auta do stromu.
(tasr)
Bývala ministerka na poste nahradí Tora Wenneslanda z Nórska, ktorý po štyroch rokoch vo funkcii koncom minulého roka odstúpil.
Generálny tajomník OSN António Guterres sa Wenneslandovi poďakoval za jeho oddanosť a vedenie úradu v mimoriadne náročnom období.
Haq zároveň ozrejmil, že jej vymenovanie bude iba dočasné, zatiaľ čo bude Guterres hľadať trvalú náhradu. Holandská politička bude súčasne vykonávať aj doterajšiu funkciu hlavnej koordinátorky OSN pre humanitárnu pomoc a obnovu pre Pásmo Gazy.
Kaagová má podľa tlačovej správy OSN bohaté skúsenosti v oblasti politických, diplomatických, humanitárnych a rozvojových záležitostí. Okrem ministerského postu v rezorte zahraničných vecí a tiež zahraničného obchodu a rozvojovej spolupráce bola aj podpredsedníčkou holandskej vlády v rokoch 2022 až 2024.
V rámci OSN taktiež zastáva rôzne funkcie a pracovala napríklad pre Detský fond OSN či v rámci Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom.
(tasr)
Vďaka prímeriu dôjde k prepusteniu desiatok rukojemníkov a ukončeniu vojny, ktorá sa začala 7. októbra 2023.
Nesúhlas s dohodou vopred avizovali viacerí krajne pravicoví ministri v Netanjahuovej vláde. Minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir ohlásil, že v prípade schválenia dohody vystúpi jeho strana Židovská sila z vládnej koalície. Proti dohode vystupoval aj minister financií Bezalel Smotrič.
Ben Gvir v posledných chvíľach pred hlasovaním vyzval členov vlády, aby dohodu nepodporili. Poukázal najmä na bezpečnostné riziká spojené s prepustením palestínskych väzňov, ktorých označil za teroristov. „Každý vie, že títo teroristi sa budú snažiť opäť ublížiť, opäť sa pokúsia zabíjať," vyhlásil.
Dohodu medzi Izraelom a Hamasom potvrdili sprostredkovatelia v stredu večer. Prímerie sa oficiálne začne v nedeľu 19. januára. Izraelský bezpečnostný kabinet mal prvotne hlasovať o dohode už vo štvrtok. Kancelária Netanjahua však oznámila odloženie stretnutia. Ako dôvod uviedla, že Hamas nedodržal časti dohody dosiahnutej sprostredkovateľmi a Izraelom v snahe vynútiť si ústupky na poslednú chvíľu.
Hamas toto obvinenie odmietol. V čase, keď o dohode hlasoval izraelský kabinet, Hamas uviedol, že prekážky, ktoré vznikli v súvislosti s podmienkami dohody o prímerí v Pásme Gaze, sú vyriešené.
V prvej fáze prímeria, ktorá bude trvať šesť týždňov, dôjde k prvej výmene 33 izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov, ktorých má Hamas prepustiť počas nasledujúcich šiestich týždňov. V Pásme Gazy je približne 100 zajatcov, pričom podľa predpokladov je časť z nich po smrti.
Zvyšok zajatcov vrátane vojakov má byť prepustený v druhej fáze, o ktorej sa podľa agentúry AP bude rokovať počas tej prvej. Hamas vyhlásil, že zvyšných zajatcov neprepustí bez trvalého prímeria a úplného stiahnutia Izraela z palestínskej enklávy.
(tasr)
Generálny riaditeľ sociálnej siete TikTok Čou Šou-c' v piatok poďakoval zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za jeho podporu v úsilí o zachovanie dostupnosti tejto platformy pre amerických používateľov.
"Chcem poďakovať prezidentovi Trumpovi za jeho záväzok spolupracovať s nami na nádejní riešenia, ktoré umožní zachovať dostupnosť TikToku v Spojených štátoch," povedal Čou. TASR o tom píše podľa správ agentúry AFP a webu televízie NBC News.
"Sme vďační a teší nás, že máme podporu prezidenta, ktorý skutočne rozumie našej platforme - prezidenta, ktorý využíva TikTok na vyjadrenie vlastných myšlienok a názorov, spája sa s celým svetom a generuje tým viac ako 60 miliárd zobrazení svojho obsahu," dodal.
Svoje vyjadrenie zverejnil vo videu na TikToku krátko po tom, ako administratíva prezidenta Joea Bidena oznámila, že rozhodnutie o prípadnom zákaze tejto platformy v USA prenechá nastupujúcej vláde Trumpa.
Trump sa k záležitosti vyjadril v piatok na sociálnej sieti Truth Social. "Rozhodnutie Najvyššieho súdu sa očakávalo a každý ho musí rešpektovať. Moje rozhodnutie o TikToku príde v nie príliš vzdialenej budúcnosti, ale musím mať čas na preskúmanie situácie," uviedol.
Najvyšší súd USA v piatok odobril zákon, podľa ktorého musí čínsky vlastník predať TikTok do nedele, inak bude v USA platforma zakázaná. Súčasťou zákona je prechodné obdobie 90 dní, počas ktorého sa môže zákaz oddialiť. Platiť však bude iba v prípade, že do nedele nastane pokrok v otázke predaja sociálnej siete. Podľa agentúry AP sa zatiaľ k odpredaju TikToku neschyľuje.
Technologickí odborníci upozornili, že aplikácia z telefónov existujúcich amerických používateľov po uplatnení zákazu nezmizne, avšak nebudú si môcť stiahnuť aktualizácie, čo spôsobí, že v blízkej budúcnosti sa stane nepoužiteľnou. Noví používatelia si ju nebudú môcť stiahnuť vôbec.
Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump neúspešne pokúsil zakázať TikTok, ale v priebehu svojej predvolebnej kampane v roku 2024 sa stal jej používateľom. Vo videu, ktoré na platforme zverejnil v júni, dokonca vyhlásil, že "zachráni TikTok".
Očakáva sa, že Čou Šou-c' sa v pondelok zúčastní na Trumpovej inaugurácii, informuje NBC News.
(tasr)
Európska únia je pripravená znovu vyslať monitorovaciu misiu na hraničný priechod Rafah medzi Pásmom Gazy a Egyptom po tom, ako Izrael a hnutie Hamas dosiahli dohodu o prímerí vo vojne v Gaze. Uviedla to v piatok šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
„Sme pripravení urobiť to," povedala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová novinárom po stretnutí s palestínskym premiérom Muhammadom Mustafom v Bruseli. EÚ podľa nej potrebuje pozvánku palestínskej a izraelskej strany, ako aj súhlas Egypta. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
EÚ zriadila civilnú misiu v roku 2005 s cieľom pomôcť monitorovať priechod, dva roky na to ju však pozastavila, keď sa kontroly nad Gazou chopili militantní islamisti z Hamasu.
Izraelský bezpečnostný kabinet v piatok vláde krajiny odporučil súhlasiť s dohodou o prímerí a výmene rukojemníkov v Pásme Gazy. Ak ju celá vláda, ktorá zasadla večer miestneho času, odobrí, platnosť nadobudne v nedeľu.
Kallasová označila dohodu za "pozitívny prelom", upozornila však na možné riziká pri jej napĺňaní. "Je stále priskoro povedať, či sa táto vojna skutočne skončila," doplnila.
EÚ vo štvrtok oznámila humanitárnu pomoc pre Gazu vo výške 120 miliónov eur. Podľa Kallasovej pripravuje tiež dlhodobejší program podpory Palestínskej samosprávy a je pripravená pomôcť pri obnove Gazy.
Hraničný priechod Rafah je kľúčovým miestom vstupu do Pásma Gazy. Egyptskí predstavitelia uviedli, že prebiehajú rozhovory o jeho opätovnom otvorení s cieľom zvýšiť prísun pomoc na toto palestínske územie.
(tasr)
Federálna letecká správa nariadila spoločnosti, ktorú vlastní miliardár Elon Musk, aby pred opätovným uvedením do letovej prevádzky vyšetrila nehodu rakety, ktorá sa udiala pri skúšobnom lete v noci na piatok.
V poradí siedmy skúšobný štart kozmickej lode Starship s nosnou raketou Super Heavy, určenou na pilotované lety na Mesiac, sa v noci na piatok skončil neúspechom. Raketa sa krátko po vzlete rozpadla nad karibskými ostrovmi Turks a Caicos, ktoré sú britským zámorským územím.
Správa uviedla, že „spolupracuje so spoločnosťou SpaceX a príslušnými orgánmi, aby potvrdila správy o škodách na verejnom majetku na týchto ostrovoch".
Musk sa vyjadril, že podľa predbežných indícií nehodu spôsobilo uniknuté palivo, ktoré zvýšilo tlak v dutine nad protipožiarnou stenou motora. Raketu následne zničil vzniknutý požiar.
Spoločnosť SpaceX používa pre kozmickú loď Starship a jej nosič Super Heavy spoločný názov Starship. Je to plne znovupoužiteľný dopravný systém navrhnutý na dopravu posádky i nákladu na obežnú dráhu Zeme, povrch Mesiaca, Marsu a ďalších vzdialenejších lokalít. Podľa spoločnosti ide o dosiaľ najvýkonnejší systém schopný vyniesť do vesmíru až 150 ton nákladu.
Všetky doterajšie testovacie lety boli bezposádkové. Loď spoločnosti SpaceX má v budúcnosti prepravovať až 100 ľudí alebo veľké množstvo nákladu a vybavenia.
Projekt je dôležitý aj pre americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý si Starship vybral na pristátie svojich astronautov na Mesiaci v rámci programu Artemis. Návrat človeka na Mesiac je plánovaný na rok 2026.
(tasr)
Proiránske milície Hizballáh a Izrael sa dohodli na prímerí po viac ako roku vzájomných útokov, hoci napriek tomu stále dochádza k jeho porušovaniu.
„Prítomnosť ozbrojeného personálu, prostriedkov a zbraní, ktoré nepatria libanonskej vláde ani jednotkám UNIFIL medzi modrou líniou a riekou Lítání, predstavuje hrubé porušenie rezolúcie číslo 1 701 a podkopáva stabilitu Libanonu," vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.
Modrá línia je demarkačná čiara, ktorá oddeľuje Libanon od Izraela a Golanských výšin. Organizácia Spojených národov ju vytýčila v júni 2-tisíc s cieľom určiť, či sa Izrael úplne stiahol z Libanonu.
Šéf organizácie, ktorý vo štvrtok pricestoval do Bejrútu, počas návštevy veliteľstva mierových síl UNIFIL v meste Nákúra vyzval všetky strany, aby dodržiavali rezolúciu OSN číslo 1701 s cieľom zabezpečiť trvalý mier pre Libanon a Izrael.
Generálny tajomník sa venoval aj pokračujúcim incidentom vrátane izraelských vojenských akcií na libanonskom území, ktoré označil za porušenie spomínanej rezolúcie, čo ohrozuje bezpečnosť mierových síl.
„Útoky na príslušníkov mierových síl OSN sú úplne neprijateľné. Porušujú medzinárodné právo a medzinárodné humanitárne právo, pričom môžu predstavovať vojnový zločin," zdôraznil Guterres.
Pripomenul tiež záväzok organizácie je podporovať libanonské ozbrojené sily, ktoré označil za „jedinú záruku bezpečnosti Libanonu".
Dohoda okrem iného stanovuje, že Hizballáh sa stiahne za rieku Lítání, približne 30 kilometrov severne od izraelsko-libanonských hraníc. Izraelské pozemné jednotky sa majú postupne stiahnuť z Libanonu do 60 dní. Na dodržiavanie dohody dohliada libanonská armáda.
(tasr)
Túto informáciu potvrdil ruský prezidentský poradca Jurij Ušakov.
„Na inaugurácii nebude Rusko nikto zastupovať,“ citovala Ušakova agentúra TASS. Ušakov však doplnil, že ruský chargé d'affaires v Spojených štátoch sa môže zúčastniť, ak dostane príslušné pozvanie.
Tradične býva na inauguráciách prítomný ruský veľvyslanec, avšak nový šéf ruskej diplomatickej misie vo Washingtone ešte nebol vymenovaný. V októbri 2024 prezident Vladimir Putin odvolal Anatolija Antonova z funkcie veľvyslanca v USA a stáleho pozorovateľa pri Organizácii amerických štátov.
Za nového veľvyslanca má byť vymenovaný Alexander Daričev, odborník na rusko-americké vzťahy a bývalý veľvyslanec v Kanade.
Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova Washington Daričevovu kandidatúru privítal a jeho nástup na pozíciu je plánovaný s ohľadom na Trumpovu inauguráciu. „Američania ocenili, že Moskva nominovala skúseného profesionála,“ uviedol Lavrov koncom minulého roka.
Trumpova ceremónia sa tak zaobíde bez oficiálneho zastúpenia Ruska.
(lup)
Americký prezident Joe Biden v piatok zmiernil tresty takmer 2 500 ľuďom odsúdeným za nenásilné drogové trestné činy.
Biely dom to označil za najväčší jednodňový akt milosti v histórii Spojených štátov a dodal, že za svoje funkčné obdobie Biden zmiernil tresty a udelil milosť viac osobám než akýkoľvek americký prezident pred ním.
Tí, ktorým piatkové opatrenie pomôže, „si odpykávajú neprimerane dlhé tresty v porovnaní s trestami, ktoré by dnes dostali podľa súčasného práva, politiky a praxe", uviedol Biden v oficiálnom vyhlásení.
Opatrenie označil za „dôležitý krok v náprave historických krívd, náprave rozdielov v trestoch a k umožneniu osobám, ktoré si to zaslúžia, vrátiť sa k svojim rodinám".
Podľa Bieleho domu týmto krokom udelil milosť ľuďom, ktorí boli odsúdení na základe zdiskreditovaného rozlišovania medzi krekom a práškovým kokaínom, ako aj zastaraného zvyšovania trestov za drogové trestné činy. Toto rozlišovanie vo veľkom nepomere vplývalo predovšetkým na černošskú komunitu v USA.
V roku 2021 sa Bidenova administratíva stala hlasným zástancom reformy zákona o boji proti zneužívaniu drog z roku 1986, ktorý schválil vtedajší prezident Ronald Reagan. Jeho prísna protidrogová politika viedla k uväzneniu tisícov ľudí, najmä černochov, na desaťročia alebo doživotie.
Zákon automaticky ukladal päťročný trest za držbu piatich gramov kreku, pričom za 500 gramov práškového kokaínu hrozil rovnaký trest. Americká vláda v tom čase tak jednoznačne cielila tieto opatrenia proti chudobným komunitám menšín, v ktorých sa lacnejšia verzia tejto drogy - krek - v 80. rokoch šírila oveľa viac.
Biden v piatok tiež dodal, že pred pondelkovým odovzdaním moci zvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi môže udeliť ďalšie milosti alebo zmiernenia trestov.
Minulý mesiac pritom zmiernil tresty takmer 1 500 osobám a udelil milosť 39 ďalším. Medzi nimi bol aj jeho syn Hunter, ktorému hrozil trest odňatia slobody za trestné činy súvisiace so zbraňami a daňovými únikmi.
(tasr)
Americkí predstavitelia vo štvrtok prezradili, že USA investovali veľké sumy na rozvoj ukrajinskej výroby bezpilotných lietadiel, čím výrazne prispeli k revolúcii vo vedení vojen.
V rámci tejto podpory USA pomohli Ukrajine rozšíriť výrobu dronov, ktoré sa ukázali ako kľúčové pri boji proti lepšie vybavenej ruskej armáde. Podľa Jakea Sullivana, poradcu pre národnú bezpečnosť, sa bezpilotné lietadlá stali „ústredným prvkom boja na Ukrajine“ a budú zohrávať dôležitú úlohu aj v budúcnosti.
Pomoc Spojených štátov zahŕňala nielen technickú podporu, ale aj finančné investície, vrátane 1,5 miliardy dolárov zaslaných Ukrajine v septembri 2023. USA tiež vyslali spravodajských pracovníkov, ktorí pomohli pri budovaní ich ukrajinského programu. Okrem toho Pentagon v minulom roku vyčlenil 800 miliónov dolárov na nákup komponentov a podporu výrobcov.
Ukrajinské drony sa ukázali ako vysoko účinné – námorné zničili štvrtinu ruskej čiernomorskej flotily, zatiaľ čo tie na frontovej línii pomohli spomaliť postup ruskej armády na východnej Ukrajine. Podpora USA bola rozhodujúcim faktorom pri zvýšení účinnosti a smrteľnosti ukrajinských dronov.
Sullivan zdôraznil, že budovanie ukrajinského priemyslu dronov poskytlo neoceniteľné skúsenosti, ktoré teraz USA integrujú do vlastného obranného priemyslu. Tieto investície majú dlhodobý strategický význam a ukazujú, ako nové technológie menia spôsob, akým sa vedú moderné vojny.
(lup)
Rokovať budú v stredu, dva dni po inaugurácii staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa, oznámil v piatok Berlín.
Macron a Scholz si pripomenú výročie Elyzejskej zmluvy z roku 1963, ktorú podpísali západonemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle.
Podpísaním tejto zmluvy Nemecko a Francúzsko vytvorili nové základy vzájomných vzťahov a ukončili tak stáročia trvajúce francúzsko-nemecké nepriateľstvo.
Rozhovory medzi vedúcimi predstaviteľmi francúzsko-nemeckej aliancie, ktorá je jadrom Európskej únie, prichádzajú pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa v Nemecku uskutočnia 23. februára.
Scholzovi sociálni demokrati majú podľa prieskumov podporu 16 percent a nachádzajú sa za opozičným konzervatívnym blokom CDU/CSU (31 percent) a krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) (20 percent).
Francúzsko je v politickej „slepej uličke" od leta minulého roka, keď Macron v snahe posilniť svoju autoritu a bojovať proti nárastu krajnej pravice stavil na predčasné voľby. Tento krok sa však nevydaril a voliči zvolili parlament rozdelený medzi tri súperiace bloky, zatiaľ čo Macronove preferencie sa pohybujú na rekordne nízkej úrovni.
Očakáva sa, že podpora Ukrajiny v jej takmer trojročnej vojne s Ruskom bude jedným z hlavných bodov programu Scholzovej návštevy.
Francúzsko chce zvýšiť tempo dodávok zbraní na Ukrajinu, zatiaľ čo Scholzova vláda je v otázke poskytnutia ďalších troch miliárd eur vnútorne rozdelená.
Scholz v piatok vyjadril pochybnosti, že sa tieto peniaze podarí nájsť bez dodatočných pôžičiek, ktoré jeho menšinová vláda nemôže sama schváliť.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že s Macronom diskutoval o myšlienke nasadenia západných vojenských „kontingentov" na Ukrajine.
Scholz v decembri povedal, že „v súčasnej situácii neprichádza do úvahy, aby sme na Ukrajinu vyslali vojakov alebo nemecké jednotky".
Spojené štáty sú od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 najväčším podporovateľom Kyjeva, na druhom mieste je Nemecko. Trump však vyvolal obavy, že zníži vojenskú pomoc alebo prinúti Ukrajinu prijať prímerie za podmienok, ktoré budú výhodné pre Moskvu.
(tasr)
Vyplýva to z vyjadrení trojice poslancov ukrajinského parlamentu zo Zakarpatskej oblasti na piatkovej tlačovej konferencii v Košiciach.
„Hovorí sa o tranzite ruského, ale nie o tranzite ukrajinského plynu, ktorý Ukrajina ťaží na svojich ložiskách. V porovnaní s ruským plynom ho nie je veľa. Ale ak by sa dodával na Slovensko, došlo by k cenovej konkurencii," povedal člen politickej strany Sluha národa, predseda podvýboru pre jadrovú energiu a jadrovú bezpečnosť a vedúci skupiny pre medziparlamentné vzťahy so SR Anatolij Kosťuch.
Poslanec a člen uvedenej politickej strany Ihor Kryvošejev a nominant strany Mychajlo Laba sa takisto zhodli, že sú pripravení rokovať o takejto spolupráci. Ambasádor Zakarpatska v SR Eduard Buraš, ktorý ukrajinských poslancov na Slovensko pozval a sprevádzal ich, dodal, že by istým spôsobom mohlo ísť o náhradu za ruský plyn.
Pripomenul, že v rámci aktuálnej návštevy Slovenska majú naplánované napríklad rokovania s vedením mesta Košice či s predstaviteľmi gréckokatolíckej eparchie, pričom sa chcú oboznámiť so situáciou Ukrajincov, ktorí sa v Košiciach nachádzajú. Zároveň vyjadrili vďačnosť všetkým, ktorí pomáhajú ľuďom z Ukrajiny.
Čo sa týka návštevy Ukrajiny skupinou poslancov Národnej rady SR, ktorú tento týždeň odložili z bezpečnostných dôvodov, podľa ich informácií sa dohaduje nový termín.
(tasr)
Rozhovor oboch lídrov sa uskutočnil tri dni pred Trumpovou inauguráciou, ktorá sa uskutoční v pondelok 20. januára.
„Práve som hovoril s čínskym predsedom Sim. Bol to dobrý rozhovor pre Čínu aj USA. Očakávam, že spoločne vyriešime mnohé problémy, a to ihneď," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
„Diskutovali sme o vyvažovaní obchodných vzťahov, fentanyle, TikToku a mnohých ďalších témach. Spolu s prezidentom Sim urobíme všetko pre to, aby bol svet pokojnejší a bezpečnejší," dodal.
Podľa AP sa očakáva, že vzťahy medzi USA a Čínou budú jednou z hlavných tém Trumpovho druhého funkčného obdobia. Napätie medzi oboma veľmocami podľa americkej agentúry hrozí najmä v obchodnej oblasti, v otázke technológií a budúcnosti ostrova Taiwan.
Trump v minulosti varoval, že pokiaľ Peking neurobí viac pre zastavenie obchodovania s vysoko návykovou omamnou látkou fentanyl, uvalí na čínsky tovar dodatočné desaťpercentné clo. Počas predvolebnej kampane hrozil i clami na čínsky tovar presahujúcimi 60 percent.
AP však pripomína, že v minulosti Trump vyzdvihoval svoj vzťah s prezidentom Sim. Uviedol taktiež, že Čína by mohla pomôcť pri urovnávaní medzinárodných kríz, akou je napríklad vojna na Ukrajine.
Prezident Si dostal pozvánku aj na Trumpovu pondelkovú inauguráciu. Osobne sa na nej však nezúčastní a zastupovať ho bude viceprezident Chan Čeng.
(tasr)
Vyplýva to zo štúdie Centra pre aplikovaný výskum v apoštoláte pri Georgetownskej univerzite vo Washingtone, ktorá vyšla v januári 2025.
Táto suma zahŕňa odškodnenie obetí, súdne trovy, výdavky na terapiu a poradenstvo, ako aj náklady na preventívne a školiace opatrenia. Najväčšiu časť tvoria platby obetiam, nasledujú náklady na právne zastupovanie a obhajobu. Približne štvrtinu celkových výdavkov pokrylo poistenie.
Podľa štúdie bolo počas sledovaného obdobia od roku 2004 do roku 2023 nahlásených celkovo 15-tisíc dôveryhodných obvinení. Osemdesiat percent prípadov zneužívania duchovnými sa vyskytlo pred rokom 1990, pričom vrchol bol v 70. rokoch.
Len tri percentá prípadov sa vyskytli po prelome tisícročí. Štyri z piatich obetí boli chlapci, viac ako polovica obetí mala v čase spáchania činu od desať do 14 rokov a jedna pätina mala deväť a menej rokov.
Obvinenia sa týkali celkovo 4 490 osôb – 95 percent boli kňazi, štyri percentá muži z reholí alebo duchovných spoločenstiev a jedno percento diakoni. V čase, keď obete nahlásili zneužitie, 86 percent páchateľov už nebolo nažive, prepustili ich z cirkvi alebo odišli z aktívnej služby, čo často sťažovalo súdne stíhanie. Mnohí páchatelia zneužili viacero obetí.
Americká katolícka cirkev podľa štúdie od roku 2004 minula na opatrenia na predchádzanie zneužívaniu 727 994 390 dolárov, z toho štyri pätiny len za posledné desaťročie. Žiadna iná mimovládna organizácia nevynaložila také veľké množstvo peňazí na boj proti sexuálnemu zneužívaniu maloletých, konštatujú autori štúdie.
(tasr)
Najvyšší súd USA v piatok odobril zákon, na základe ktorého bude v Spojených štátoch zakázaná aplikácia TikTok.
„Niet pochýb o tom, že pre viac ako 170 miliónov Američanov ponúka TikTok osobitný a rozsiahly priestor na vyjadrenie, prostriedok angažovanosti a zdroj komunity," uvádza sa v stanovisku najvyššieho súdu.
Kongres však rozhodol, že jeho predaj je nevyhnutný na rozptýlenie opodstatnených obáv týkajúcich sa národnej bezpečnosti v súvislosti s tým, akým spôsobom TikTok zhromažďuje údaje a aké má vzťahy so zahraničným protivníkom.
Podľa zákona teraz musí čínsky vlastník ByteDance sociálnu sieť predať do nedele, inak bude v USA zakázaná. Súčasťou zákona je prechodné obdobie 90 dní, počas ktorého sa môže zákaz oddialiť. Platiť však bude iba v prípade, že do nedele nastane pokrok v otázke predaja sociálnej siete. Podľa AP sa zatiaľ k odpredaju TikToku neschyľuje.
Časopis Forbes tvrdí, že záujem o TikTok vyjadrilo viacero osobností vrátane investora Kevina O’Learyho známeho z televíznej relácie Shark Tank alebo populárneho youtubera Jimmyho „MrBeast" Dondaldsona. Agentúra Bloomberg taktiež priniesla správu, že čínski vládni predstavitelia zvažovali predaj TikToku miliardárovi Elonovi Muskovi, ktorý vlastní sociálnu sieť X. Spoločnosť ByteDance to však označila za „úplnú fikciu".
Technologickí odborníci upozornili, že aplikácia z telefónov existujúcich amerických používateľov po uplatnení zákazu nezmizne, avšak nebudú si môcť stiahnuť aktualizácie, čo spôsobí, že v blízkej budúcnosti sa stane nepoužiteľnou. Noví používatelia si ju nebudú môcť stiahnuť vôbec.
Podľa zákona hrozí poskytovateľom internetových služieb tretích strán, ako sú Apple a Google, trest za podporu TikToku. Poskytovatelia internetových služieb a majitelia obchodov s aplikáciami podľa zákona musia odstrániť TikTok zo svojich obchodov s aplikáciami, čím zabránia používateľom stiahnuť si TikTok alebo nainštalovať potrebné aktualizácie, ktoré zabezpečia jeho funkčnosť.
Najvyšší súd sa tak postavil na stranu administratívy Joea Bidena a potvrdil zákon o ochrane Američanov pred aplikáciami kontrolovanými zahraničnými nepriateľmi, ktorý prezident Biden podpísal v apríli.
Administratíva Bidena považuje TikTok pre jeho prepojenie s Čínou za riziko pre národnú bezpečnosť USA. Domnieva sa totiž, že umožňuje Pekingu zhromažďovať údaje o jej používateľoch a špehovať ich. Zároveň však pripúšťa, že nemá dôkazy o tom, že ju Čína už takto použila, uvádza AP. Čína a spoločnosť ByteDance tieto tvrdenia dôrazne popierajú.
Osud TikToku v USA je teraz v rukách novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v decembri požiadal najvyšší súd o pozastavenie implementácie zákona a to, aby umožnil jeho administratíve nájsť politické riešenie.
Trump bude inaugurovaný v pondelok, teda jeden deň po uplynutí lehoty na predaj TikToku. Šéf TikToku Šou C' Čche je jedným z niekoľkých technologických lídrov, ktorí by sa mali zúčastniť na ceremónii.
(tasr)
Právny štát v Rusku je podľa českého ministerstva zahraničných vecí len fikcia, uviedol rezort v piatok na sociálnej sieti X.
Česko odsudzuje rozsudok ruského súdu nad právnikmi Alexeja Navaľného Vadimom Kobzevom, Alexejom Lipcerom a Igorom Serguninom ako politicky motivovaný. "Právny štát v Rusku je dlhodobo obyčajnou fikciou a ruské súdy slúžia ako nástroj umlčania druhých," napísalo ministerstvo.
Súd v meste Petuški v ruskej Vladimírskej oblasti uznal právnikov za vinných z extrémizmu a uložil im tresty väzenia v rozpätí tri a pol až päť a pol roka. Mužov zadržali v Moskve v októbri 2023 a odvtedy boli vo väzbe.
Podľa vyšetrovateľov zneužili svoje postavenie, keď z väzenia, kam chodili za Navaľným, vynášali jeho listy a odovzdávali ich jeho spolupracovníkom. Podľa nich tým pomáhali viesť „extrémistickú komunitu" a zapojili sa do jej činnosti.
Navaľnyj si vo väzení odpykával súhrnný trest odňatia slobody v trvaní viac ako 30 rokov za viaceré trestné činy vrátane extrémizmu. Vlani vo februári za nevyjasnených okolností zomrel v trestaneckej kolónii IK-3.
(tasr)
Slovenský premiér Robert Fico sa v piatok popoludní telefonicky spojil so spolkovým kancelárom Nemecka Olafom Scholzom na základe žiadosti nemeckej strany.
Témou rozhovoru boli dodávky a tranzit plynu cez Ukrajinu. „Rozhodnutie prezidenta Zelenského zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu výrazne poškodzuje Slovensko a spôsobuje miliardové škody celej Európskej únii. Rovnako som spolkovému kancelárovi zopakoval principiálne postoje slovenskej vlády, že pokiaľ nedôjde k zmene tohto rozhodnutia, Slovensko pristúpi k recipročným opatreniam," uviedol Fico po rozhovore so Scholzom .
Premiér zároveň informoval nemeckého kancelára o svojom návrhu uskutočniť spoločné rokovanie so Zelenským počas Svetového ekonomického fóra v Davose.
„Už niekoľko dní navrhujeme, aby sa rokovanie so Zelenským uskutočnilo v utorok večer v Davose, kde budeme obaja prítomní. Zelenskyj však zatiaľ nereagoval na túto ponuku a obmedzil sa len na detinské pozvanie do Kyjeva. Naše stretnutie v Davose môže rozhodnúť o budúcnosti slovensko-ukrajinských vzťahov," dodal Fico.
V kontexte telefonátu s Olafom Scholzom premiér kritizoval aj piatkovú návštevu strany PS v Kyjeve.
„Dnešná návšteva PS v Kyjeve opäť potvrdila, že táto strana slepo a nekriticky stojí na ukrajinskej strane, uprednostňujúc ukrajinské záujmy pred slovenskými. Zabudli totiž spomenúť, že Zelenskému sľúbili podporu členstva Ukrajiny v NATO a prítomnosť slovenských vojakov na území Ukrajiny. Oba tieto kroky sú v príkrom rozpore s národno-štátnymi záujmami Slovenska," vyhlásil premiér.
(lup)
Francúzsky prezident sa stretne s predstaviteľmi novej vlády v Libanone vrátane prezidenta Džúzífa Awna.
Macron zároveň oznámil, že Paríž bude v najbližších týždňoch hostiť medzinárodnú konferenciu o obnove Libanonu po vojne medzi proiránskym militantným hnutím Hizballáh a Izraelom.
Francúzskeho prezidenta na medzinárodnom letisku v Bejrúte privítal premiér predošlej úradníckej vlády Nadžíb Míkátí. Očakáva sa, že Macronova návšteva bude pokračovať na juhu krajiny - pri hranici s Izraelom, kde sú nasadení francúzski vojaci ako súčasť mierových jednotiek OSN.
Predmetom Macronovej návštevy v Libanone je najmä pomôcť urýchliť vytvorenie novej vlády premiéra Nawáfa Saláma, ktorá by mohla rýchlo zaviesť reformy a začať tak obnovu krajiny po približne 14 mesiacov trvajúcom ozbrojenom konflikte. Prezident Awn vymenoval Saláma za predsedu vlády len v pondelok.
„Hneď ako prezident Awn príde o niekoľko týždňov do Paríža, zorganizujeme okolo neho medzinárodnú konferenciu o obnove, aby sme získali finančné prostriedky," vyhlásil v piatok Macron. „Medzinárodné spoločenstvo sa musí pripraviť na masívnu podporu obnovy libanonskej infraštruktúry," dodal.
Piatková návšteva, Macronova druhá od roku 2020, nasleduje po uzavretí prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom z 27. novembra 2024. Podľa tejto dohody sa má izraelská armáda stiahnuť z celého územia Libanonu do 60 dní, teda 26. januára.
Z textu dohody tiež vyplýva, že z pohraničnej oblasti musia odísť aj bojovníci Hizballáhu, a to z územia ležiaceho južne od rieky Lítání, ktorá je od hranice s Izraelom vzdialená necelých 30 kilometrov. Hizballáh musí v južnom Libanone zlikvidovať i všetku svoju zostávajúcu vojenskú infraštruktúru.
(tasr)
Účasť na hodinách náboženstva je v Poľsku dobrovoľná.
Žiaci, ktorí si zvolia náboženstvo, majú v súčasnosti dve hodiny výučby týždenne. Poľské ministerstvo školstva rozhodlo o znížení počtu hodín náboženskej výchovy v školách na jednu týždenne.
Počet hodín alternatívneho výučbového programu etiky je na rozhodnutí každej školy. Podľa nového nariadenia sa počet hodín náboženstva aj etiky zjednotí a budú sa musieť konať bezprostredne pred alebo po predmetoch povinnej vzdelávacej osnovy.
Nariadenie podpísané ministerkou školstva Barbarou Nowackou vstúpi do platnosti 1. septembra. Téma náboženskej výchovy v školách bola v Poľsku predmetom napätia medzi rímskokatolíckou cirkvou a stredovými a ľavicovými politickými stranami.
(tasr, pap)
Republikán Donald Trump sa v pondelok 20. januára po zložení prísahy oficiálne stane v poradí 47. prezidentom Spojených štátov.
Hudobné vystúpenia a úvodné príhovory sa začnú o 9.30 h miestneho času na hlavnom pódiu podujatia, ktoré sa nachádza pri budove Kapitolu USA.
Trump a jeho budúci viceprezident J. D. Vance zložia prísahy počas slávnostného ceremoniálu, ktorého začiatok je naplánovaný na 12.00 h miestneho času.
Trump následne vystúpi s inauguračným prejavom, v ktorom predstaví svoje ciele na najbližšie štyri roky. V rozhovoroch prezradil, že jeho zámerom je, aby bol prejav povzbudivý a zjednocujúci.
Následne sa presunie do prezidentskej miestnosti, ktorá sa nachádza v blízkosti Senátu, aby podpísal príslušné dokumenty. Po obede s lídrami Kongresu sa so sprievodom presunie od budovy Kapitolu k Bielemu domu.
Vo večerných hodinách sa Trump zúčastní na troch inauguračných plesoch vo Washingtone - na Plese najvyššieho veliteľa amerických ozbrojených síl, Plese slobody a Plese hviezd. Očakáva sa, že na všetkých troch vystúpi s prejavom.
Oficiálne udalosti hradí Trumpov inauguračný výbor, ktorý je zodpovedný za pokrytie všetkých nákladov okrem slávnostnej prísahy v Kapitole.
Tú hradia daňoví poplatníci. Podľa médií sa tento rok výboru podarilo vyzbierať vyše 170 miliónov dolárov. V roku 2017 to bolo o približne 60 miliónov menej.
Na inauguráciu do Washingtonu sa očakáva príchod viac ako 200-tisíc ľudí, medzi ktorými budú Trumpovi priaznivci aj protestujúci.
Na slávnostnom akte sa zúčastní súčasný prezident Joe Biden, viceprezidentka Kamala Harrisová a ďalší bývalí prezidenti, ako Barack Obama a George W. Bush. Michelle Obama tohtoročnú inauguráciu vynechá.
Trump narušil tradíciu a pozval zahraničných lídrov, medzi ktorými potvrdil účasť argentínsky prezident Javier Milei, maďarský premiér Viktor Orbán a talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Prítomní budú aj americkí miliardári Elon Musk, Jeff Bezos a Mark Zuckerberg. Trump plánuje podpísať množstvo nariadení týkajúcich sa bezpečnosti hraníc a ťažby ropy a zemného plynu.
Pozvanie vystúpiť na inaugurácii novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa prijala disko skupina Village People, ako aj country speváčka Carrie Underwoodová.
Hlavný spevák a zakladajúci člen zmienenej formácie Victor Willis vo vyhlásení na sociálnej sieti uviedol, že Village People „sa zúčastní na inauguračných aktivitách vrátane aspoň jedného podujatia so zvoleným prezidentom Trumpom", informuje agentúra.
„Vieme, že niektorí z vás to nepočujú radi, ale my veríme, že hudba sa má hrať bez ohľadu na politiku. Naša pieseň 'Y.M.C.A.' je globálnou hymnou, ktorá, dúfajme, pomôže zjednotiť krajinu po búrlivej a rozdeľujúcej kampani, v ktorej náš preferovaný kandidát neuspel," napísal Willis.
„Sme presvedčení, že teraz nastal čas spojiť krajinu hudbou, a preto bude skupina Village People vystupovať na rôznych podujatiach v rámci inaugurácie Donalda J. Trumpa v roku 2025," dodal 73-ročný hudobník.
Hit „Y.M.C.A." z roku 1978 je základným prvkom Trumpových mítingov. Jeho volebný tím ho často hrával počas verejných stretnutí v rámci Trumpových predošlých pokusov dostať sa do Bieleho domu.
Carrie Underwoodová, ktorá sa preslávila víťazstvom v štvrtej sérii TV šou American Idol, zaspieva na inaugurácii vlasteneckú pieseň z 19. storočia „America the Beautiful", oznámil Trumpov tím.
„Milujem svoju krajinu a som poctená, že ma požiadali, aby som zaspievala na inaugurácii a bola malou súčasťou tejto historickej udalosti. S pokorou odpovedám na túto výzvu v čase, keď sa musíme všetci zjednotiť v duchu súdržnosti a pohľadu do budúcnosti," uviedla Underwoodová.
Medzi hviezdami, ktoré verejne odmietli vystúpiť, sú Moby, Kiss, Idina Menzelová a Charlotte Churchová, dopĺňa denník The Guardian. Na inaugurácii dosluhujúceho prezidenta USA Joea Bidena v januári 2021 vystúpili interpreti ako Lady Gaga, Jennifer Lopez a Katy Perry.
(tasr)
Google ide v stopách Zuckerberga. Do Bruselu poslal list, v ktorom píše, že nebude pridávať do výsledkov vyhľadávania Úniou požadovaný systém overovania faktov, ani keď to bude povinné.
Nadnárodný technologický gigant Google oznámil Bruselu, že napriek požiadavkám nového zákona z dielne Európskej únie nebude pridávať do výsledkov vyhľadávania a videí na YouTube požadovaný systém overovania faktov, ani ho nebude používať pri rozhodovaní o odstránení obsahu.
Informoval o tom americký web Axios na základe kópie listu, ktorý spoločnosť adresovala Renate Nikolayovej, zástupkyni generálneho riaditeľa v rámci oddelenia pre obsah a technológie v Európskej komisii.
Prezident spoločnosti Google pre globálne záležitosti Kent Walker v liste uviedol, že integrácia overovania faktov, ktorú vyžaduje nový kódex Komisie pre dezinformácie, „jednoducho nie je pre naše služby vhodná ani účinná“. A že Google sa k nej nezaviaže, keďže jeho súčasný prístup k moderovaniu obsahu funguje.
Európsky Kódex postupov v oblasti dezinformácií obsahuje niekoľko dobrovoľných záväzkov, ktoré by mali technologické firmy a súkromné spoločnosti vrátane organizácií na overovanie faktov po jeho podpísaní plniť.
Vytvorený bol v roku 2018, pričom predchádzal novej legislatíve Bruselu o moderovaní obsahu - zákonu o digitálnych službách (DSA), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2022. V súčasnosti prebiehajú diskusie o začlenení Kódexu do legislatívy EÚ práve prostredníctvom DSA.
Ak by spoločnosť Google prijala tento kódex, ktorý je zatiaľ dobrovoľný, výsledky overovania faktov, teda takzvaného fact-checkingu, by ovplyvňovali vyhľadávanie informácií v prehliadači Google a videí na YouTube. Kódex by takisto nadnárodnú spoločnosť viazal k tomu, aby fact-checking zakomponovala do svojich algoritmov, respektíve systémov radenia výsledkov vyhľadávania.
Dodajme, že Google nikdy nezahrnul overovanie faktov do svojich postupov moderovania obsahu. Spoločnosť teraz súkromne signalizovala zákonodarcom EÚ, že neplánuje zmeniť svoje postupy ani po tom, čo sa dobrovoľný kódex stane zákonom.
Google je pritom druhou veľkou spoločnosťou v krátkom časovom úseku, ktorá výrazným spôsobom bočí od obmedzovania obsahu. Podporila tak rastúci trend upúšťania od cenzúry informácií, ktoré takzvaní fact-checkeri (overovatelia faktov) označia za zavádzajúce.
Mark Zuckerberg, šéf spoločnosti Meta Platforms, ktorá okrem Facebooku vlastní aj Instagram a aplikáciu WhatsApp, začiatkom januára avizoval ukončenie systému overovania faktov. Dodal, že ide o prejav snahy o „obnovenie slobody slova“.
„Vrátime sa k našim koreňom a zameriame sa na zníženie počtu chýb, zjednodušenie našich politík a obnovenie slobody prejavu na našich platformách,“ povedal vo videu zakladateľ Facebooku.
„Konkrétne sa zbavíme overovateľov faktov a nahradíme ich komunitnými poznámkami podobnými sieti X, počnúc v USA,“ uviedol.
(sak)
Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sa vo štvrtok odohral útok, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov – zranená bola aj 18-ročná žena, ktorú so stredne ťažkými poraneniami previezli do nemocnice v Poprade.
Len deň po tom, čo nielen Slovenskom otriasol šokujúci útok nožom len 18-ročného Samuela na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, sa páchateľ opäť ocitol na mieste vyčíňania.
Tentokrát však v sprievode policajtov, ktorí si s ním prechádzali okolie školy, píše portál tvnoviny.
Denník N poznamenal, že hoci je v prípade vedené trestné stíhanie pre trestný čin vraždy, podľa Michala Soviča z prešovskej krajskej prokuratúry ešte voči nikomu nevzniesli obvinenie ani návrh na vzatie do väzby.
(max)
Ruský súd ich v piatok odsúdil na tri a pol až päť a pol roka väzenia – na ich prepustenie vyzvali aj Nemecko a Británia.
Súd v meste Petuški v ruskej Vladimírskej oblasti odsúdil Vadima Kobzeva na päť a pol roka, Alexeja Lipcera na päť rokov a Igora Sergunina na tri a pol roka odňatia slobody.
Julija Navaľná, vdova po bývalom vodcovi ruskej opozície, v reakcii na rozhodnutie súdu - ktorý na neverejnom procese uznal právnikov vinných z účasti v extrémistickej organizácii - vyhlásila, že títo právnici sú „politickými väzňami a mali by byť okamžite prepustení".
„Dnešný šokujúci verdikt nie je prekvapením: Dokonca aj tí, ktorí majú brániť iných pred zákonom, sú vystavení tvrdému prenasledovaniu," uviedla nemecká komisárka pre ľudské práva Luise Amtsbergová a dodala, že trojica musí byť prepustená.
Hovorkyňa nemeckého ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii vyhlásila, že tento prípad dokazuje, že ruský „systém represií dosiahol ďalšie smutné dno."
„Politicky motivované procesy proti Navaľnému a nespočetným ďalším kritikom ukazujú, ako brutálne ruská vláda a súdny systém postupujú proti tým, ktorí majú iný názor," dodala.
Na prepustenie právnikov apeloval na sociálnej sieti X aj britský minister zahraničných vecí David Lammy. „Takmer rok od Navaľného smrti ruské orgány naďalej potláčajú akýkoľvek nesúhlas. Spojené kráľovstvo a naši partneri majú jasno: Kremeľ musí prepustiť všetkých politických väzňov," napísal.
Ruské úrady označili Navaľného a jeho spolupracovníkov za extrémistov v júni 2021. Navaľného odsúdili v auguste 2023 na 19 rokov väzenia s osobitným režimom, no 16. februára 2024 zomrel za nevyjasnených okolností v trestaneckej kolónii IK-3, známej ako Polárny vlk.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…