Preskočiť na obsah
  |  

Ak Rusko odmietne rokovať o mieri, USA môžu uvaliť ďalšie sankcie, varoval Trump

Americký prezident nevylúčil možnosť sprísnenia sankčného režimu voči Moskve v prípade, že ruský prezident Vladimir Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, píše agentúra AFP.

Ak ruský prezident Vladimir Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, na Rusko môžu byť uvalené ďalšie sankcie, naznačil v noci na stredu americký prezident Donald Trump.

„Vyzerá to tak,“ odpovedal Trump novinárom v Bielom dome na otázku, či Spojené štáty na Moskvu uvalia ďalšie sankcie v prípade, že ruský prezident odmietne rokovať.

Trump pred svojou pondelkovou inauguráciou vyhlasoval, že vojnu na Ukrajine ukončí okamžite po nástupe do funkcie. Vyvolal tým očakávania, že využije vojenskú pomoc poskytovanú Kyjevu na to, aby Ukrajinu prinútil vzdať sa území v prospech Ruska, pripomenula AFP.

Americký prezident bol v pondelok prekvapivo kritický k svojmu ruskému náprotivku a poznamenal, že „by sa mal dohodnúť“. „Myslím, že tým, že sa nechce dohodnúť, ničí Rusko,“ dodal.

Trump tiež uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mu povedal, že si želá mierovú zmluvu a ukončenie vojny.

(tasr)

  |  

Slony nemôžu žiadať „prepustenie“ zo zoo, nie sú osobami, rozhodol súd v USA

Súdny proces v štáte Colorado sa začal podnetom ochranárskej skupiny, ktorá sa snažila prisúdiť právnu subjektivitu zvieratám.

Pätica slonov v zoologickej záhrade v Colorade nemá právny nárok žiadať o prepustenie zo zoo, pretože nie sú ľudia. V utorok o tom rozhodol Najvyšší súd štátu Colorado, ktorého rozsudok citovala agentúra AP.

Hlavnou právnou otázkou bolo, či slony spĺňajú podmienky princípu habeas corpus, z latinčiny „aby si mal telo“. Tento koncept pochádza z anglického právneho systému – anglický parlament v roku 1679 schválil Habeas Corpus Act.

Jeho úlohou bolo chrániť osobnú slobodu občanov pred neoprávneným zadržaním a uväznením. Jednotlivca možno podľa tohto zákona uväzniť iba na základe rozhodnutia súdu a nikoho nemožno zatknúť bez písomného príkazu sudcu.

Ochranárska skupina NonHuman Rights Project tvrdí, že habeas corpus sa neobmedzuje iba na ľudí. Slony podľa nej počas „nezákonného obmedzenia slobody“ v zoo chradnú, a žiada ich vypustenie do jednej z dvoch akreditovaných rezervácií pre slony v USA. V africkej divočine, kde sa narodili, by už totiž neprežili, tvrdí skupina.

„Je dôležité poukázať na to, že špecifická právna otázka predložená tomuto súdu sa netýka všeobecnej úcty k týmto majestátnym zvieratám, ale konkrétne týchto piatich slonov. Táto právna otázka stojí a padá na tom, či slon je alebo nie je osobou, pretože tento termín používa vymedzenie habeas corpus. A keďže slon nie je osobou, uvedené slony nemôžu opodstatnene vzniesť námietku v rámci habeas corpus,“ uvádza súd v odôvodnení rozsudku.

Skupina na rozsudok reagovala vyhlásením, podľa ktorého „podporuje očividnú nespravodlivosť“. Vyjadrila predpoklad, že súdy v budúcnosti odmietnu myšlienku, že iba ľudia majú právo na slobodu.

Skupina sa v roku 2022 usilovala oslobodiť slona menom Happy žijúceho v zoo v newyorskej štvrti Bronx. Odvolací súd štátu New York vtedy rozhodol, že Happy je síce inteligentný a hodný súcitu, no nemožno ho považovať za nelegálne väznenú osobu s právom žiadať prepustenie.

Podľa rozsudku newyorského súdu by udelenie habeas corpus slonovi „malo enormný destabilizujúci účinok na modernú spoločnosť“ a zmenilo by vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami.

(tasr)

  |  

Severokórejské médiá krátko informovali o Trumpovej inaugurácii

Štátne médiá o staronovom prezidentovi USA naposledy informovali v novembri 2024 pri príležitosti jeho zvolenia, píše agentúra Jonhap.

„V Spojených štátoch bol Donald Trump uvedený do úradu prezidenta. Vo voľbách v novembri minulého roka bol zvolený za 47. prezidenta USA. Inaugurácia sa konala 20. januára vo Washingtone,“ napísali na šiestej strane v sekcii zahraničného spravodajstva hlavné severokórejské noviny Rodong Sinmun.

Štátny rozhlas KĽDR, stanica KCBS, o Trumpovej inaugurácii informoval začiatkom tohto týždňa.

Severokórejské médiá v minulosti informovali o voľbách amerických prezidentov s časovým odstupom, pripomenul Jonhap.

V roku 2016, keď bol Trump po prvý raz zvolený za prezidenta, informovali médiá v KĽDR o výsledkoch až po desiatich dňoch. Po zvolení Joea Bidena v roku 2020 mlčali o výsledku volieb až dva mesiace a informovali o ňom až po jeho uvedení do úradu v januári 2021.

Trump počas prvého dňa v úrade označil KĽDR za „jadrovú mocnosť“ a vyjadril očakávanie, že severokórejský vodca Kim Čong-un „sa poteší“ jeho návratu do Bieleho domu, dodal Jonhap.

Americký prezident sa môže pokúsiť o oživenie samitov so severokórejským vodcom a pokúsiť sa o uzavretie „malej dohody“, ktorej súčasťou by mohlo byť zmrazenie jadrového programu KĽDR alebo jej jadrové odzbrojenie.

Trump sa počas svojho prvého funkčného obdobia osobne stretol s Kim Čong-unom tri razy, samit v Hanoji vo februári 2019 sa však skončil bez uzavretia dohody, pripomenul Jonhap.

(tasr)

  |  

Rubio začal svoje pôsobenie šéfa diplomacie USA stretnutím s ázijskými partnermi

Nový americký minister zahraničia sa stretol so spojencami z južnej a východnej Ázie na pozadí pritvrdenia politiky Washingtonu DC voči Číne, on sám je považovaný za „protičínskeho“ jastraba.

Nový minister zahraničných vecí USA Marco Rubio sa v utorok počas prvého dňa pôsobenia vo funkcii stretol s rezortnými kolegami z Japonska, Indie a Austrálie, píšu agentúry AP a AFP.

Prvé osobné stretnutie lídrov zoskupenia s oficiálnym názvom Štvorstranný bezpečnostný dialóg (anglická skratka QUAD) sa konalo v metropole Spojených štátov Washington DC. Všetci štyria šéfovia diplomacie najskôr absolvovali spoločné stretnutie a Rubio sa neskôr stretol s každým rezortným kolegom osobitne, priblížila AP.

Autorom myšlienky na vytvorenie QUAD bol zosnulý bývalý premiér Japonska Šinzo Abe, neskôr ho na stretnutie lídrov rozšíril bývalý americký prezident Joe Biden.

Stretnutie sa podľa AFP konalo v čase, keď prezident USA Donald Trump vyhlasuje pritvrdenie politiky proti Číne. Stretnutie zároveň kontrastuje s Trumpovým často odmietavým postojom spojencov a partnerov USA.

Čína QUAD opakovane ostro kritizovala a USA obvinila z pokusov o jej obkľúčenie. Členovia QUAD pokusy o neutralizáciu Číny popierajú, no niektorým krajinám, ktoré by inak mohla viac lákať Čína, sa snažia ponúkať jednotný postup v rôznych oblastiach od vakcinácie po odstraňovanie následkov katastrof, vysvetlila AFP.

„Očakávam, že každá krajina na svete bude konať v rámci svojich vlastných záujmov. V prípadoch, že sa naše a ich záujmy spoja, a ja dúfam, že ich bude mnoho, sa tešíme na spoluprácu,“ vyhlásil Rubio.

„Sme si vedomí toho, že žiaľ nastanú aj prípady, keď medziľudský kontakt vyústi pre ľudskú prirodzenosť aj do konfliktu,“ pokračoval americký šéf diplomacie. „Budeme sa im snažiť predchádzať, no nikdy to nebudeme robiť na úkor našej národnej bezpečnosti a nikdy to nebudeme robiť na úkor našich štátnych záujmov a nebudeme to robiť ani na úkor najhlbších hodnôt nášho národa a jeho občanov,“ dodal.

(tasr)

  |  

EÚ sa nevyhne clám, vyhlásil Trump. Číne pohrozil desaťpercentnou sadzbou

Staronový prezident USA tvrdil, že Únia neimportuje dostatok amerických produktov, čo preňho predstavuje „okrádanie“, ako nazýva obchodný deficit Spojených štátov v zahraničnom obchode.

Americký prezident Donald Trump v noci na stredu varoval Európsku úniu, že na ňu uvalí clá, ak nepríde k náprave nevyváženosti obchodovania so Spojenými štátmi.

„Správajú sa k nám veľmi, veľmi zle, preto sa nevyhnú clám. Ak to neurobíme, nedosiahneme férovosť,“ vyhlásil Trump v Bielom dome pred zástupcami médií deň po svojom uvedení do úradu.

Trump v predchádzajúci deň vyhlásil, že EÚ neimportuje dostatok amerických produktov, preto „to napraví“ uvalením ciel na importované produkty alebo tlakom na zvýšenie objemu nákupu ropy a zemného plynu.

Americký prezident tiež opätovne pohrozil uvalením cla vo výške desať percent na produkty z Číny, pretože „posielajú do Mexika a Kanady fentanyl“. Ako dátum možného zavedenia uviedol 1. február.

Trump v minulosti uviedol rovnaký dátum uvalenia ciel vo výške 25 percent na Kanadu a Mexiko, ktoré obvinil z toho, že sa im nedarí zastaviť nelegálnu migráciu a pašovanie fentanylu do USA. Mexiko, Čína a Kanada sú pritom podľa oficiálnych údajov ministerstva obchodu USA najväčšími exportérmi produktov do Ameriky, vysvetlila agentúra AFP.

V pondelok sa Trump zaviazal okamžite prepracovať americký obchodný systém a prisľúbil „uvaliť na cudzie krajiny clá a dane na obohatenie našich občanov“. Podpísal nariadenie, podľa ktorého majú úrady preskúmať celú škálu obchodných problémov vrátane deficitov, nekalých praktík a manipulácií s deficitom. Na základe výsledkov vyšetrovaní následne môžu byť uvalené ďalšie clá, dodala AFP.

(tasr)

  |  

V Časiv Jare sa na frontovej línii stále nachádzajú civilisti

Viac ako 200 ľudí ostalo v meste na východe Ukrajiny, ktoré je cieľom náporu ruskej armády, povedal hovorca tamojších ukrajinských síl Dmytro Zaporožec v utorok pre agentúru AFP.

Mesto Časiv Jar, strategicky dôležité vojenské centrum ležiace v Doneckej oblasti, je terčom útokov ruských vojakov už od roku 2022, a je z veľkej časti zničené. Pred ruskou inváziou v ňom žilo približne 12-tisíc ľudí, citovala AFP údaje ukrajinskej vojenskej správy.

„Podľa vojenskej správy žije v meste 229 ľudí,“ povedal Zaporožec. Dodal, že prevažnú väčšinu z nich predstavujú seniori, osoby so zdravotným postihnutím, a tiež ľudia, ktorí sa o nich starajú.

Hovorca ďalej priblížil, že ukrajinská vojenská správa už pre týchto civilistov nemôže zriaďovať prístrešky ani distribuovať im potraviny z dôvodu prebiehajúcich „nepriateľských bojových akcií“ zo strany Ruska vrátane útokov dronmi.

V súčasnosti podľa neho nie je zrejmé, v akých podmienkach títo ľudia momentálne fungujú. „Vieme jedine to, že poveternostné podmienky – neprítomnosť silných mrazov – umožňujú ľuďom v takýchto podmienkach prežiť,“ dodal.

Časiv Jar by bol pre ruskú armádu veľkým strategickým ziskom, nachádza sa totiž v blízkosti väčších miest ako Kosťantynivka a Kramatorsk, ktoré sú taktiež dôležitými základňami ukrajinskej armády. Ukrajina si v Časiv Jare udržuje kontrolu nad bývalou tehelňou, ku ktorej sa však podľa Zaporožca približujú ruské sily.

Hovorca dodal, že ruské sily sa v značne zdevastovanom meste rýchlo presúvajú v „malých útočných skupinách“ pozostávajúcich z troch až ôsmich ľudí, čo označil za „účinnú“ taktiku. Vysvetlil, že je totiž veľmi ťažké odolávať takýmto malým rozptýleným skupinám, ktoré sa neustále rýchlo presúvajú.

(tasr)