Preskočiť na obsah
  |  

Nová sýrska vláda sa v snahe o obnovenie polície obracia na šaríu

Islamistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá 8. decembra 2024 dobyla Damask a zvrhla prezidenta Bašára Asada, zakladá nové policajné sily a používa výučbu islamského práva na „vštepenie morálky“.

Sýrske úrady pod vládou sunnitských islamistických skupín zavádzajú vyučovanie práva šaría v bezpečnostných zložkách, čo má podľa dôstojníkov viesť k posilneniu morálky, keďže Asadova polícia bola známa svojou notorickou korupciou a brutalitou, píše agentúra Reuters.

Nových policajtov priviezli militanti zo severozápadnej provincie Idlib, uchádzačov sa pýtajú na vieru a testujú ich v znalostiach náboženského práva, povedali vo štvrtok piati vysokopostavení predstavitelia polície pre Reuters. Agentúra tiež nahliadla do dotazníka o šaríi.

Pre upevnenie sunnitskej vlády po 51 rokoch vlády alawitskej šíitskej dynastie Asadovcov bude kľúčové zabezpečiť stabilitu a dôveru obyvateľstva.

Regionálni analytici však varujú, že tento krok môže narušiť krehkú rovnováhu medzi jednotlivými náboženskými skupinami po 13 rokoch občianskej vojny v krajine, kde sú zbrane na každom kroku.

„Mnohí Sýrčania to budú považovať za znepokojujúce,“ povedal Aron Lund, pracovník think tanku Century International, ktorý sa zameriava na Blízky východ, na zistenia agentúry Reuters.

„Nielen menšiny – kresťania, alawiti, Drúzi – ale aj pomerne veľa sunnitských moslimov na miestach, ako je Damask a Aleppo, kde máte pomerne veľkú sekulárnu, kozmopolitnú populáciu, ktorá nemá záujem o náboženské právo,“ priblížil.

Náboženské základy policajného výcviku tiež nútia západné vlády zamyslieť sa nad tým, akú veľkú úlohu môže islam zohrávať v sýrskej ústave, ktorú HTS, ktorá je teraz pri moci, plánuje revidovať, doplnil anonymne jeden z diplomatov. „Nie je to dobré znamenie, ale záleží aj na tom, ako prísne sa bude uplatňovať,“ dodal.

Faktický líder Sýrie Ahmad Husajn Šará sa po svojom nástupe snažil ubezpečiť západných predstaviteľov a blízkovýchodné vlády, ktoré sa obávajú vlastných islamistických hnutí, že jeho frakcia sa vzdala svojich bývalých väzieb na al-Káidu a bude vládnuť „umiernene vrátane ochrany menšín“, pripomenul Reuters.

(sab)

  |  

Platy učiteľov by mohli narásť, potvrdiť to však musí rezort financií aj koalícia

Platy pedagogických aj nepedagogických zamestnancov by sa mohli od septembra tohto roka navýšiť o sedem percent.

Dohoda o lepšom finančnom ohodnotení zamestnancov školstva podľa rezortu naberá reálne kontúry. Pre TASR to potvrdilo ministerstvo školstva po rokovaní so zástupcami školských odborárov.

„Nateraz sa vieme zhodnúť na zabezpečení finančných prostriedkov v rámci zmien v rozpočte ministerstva školstva, ktoré by dokázali vykryť náklady na zvýšenie tarifných platov o sedem percent pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom od septembra 2025," uviedol rezort školstva.

Takéto zvýšenie miezd sa však podľa neho prejaví na náraste výdavkov štátu aj v ďalších rokoch, ktoré ministerstvo nemá a bude musieť byť predmetom dodatočnej konsolidácie, čo si vyžaduje súhlas MF a celej koalície.

Ako doplnilo, s odborármi zároveň dokončujú rokovania o presnej podobe zvyšovania platov v roku 2026. „Predmetom diskusie je navýšenie o sedem percent, pričom päť percent by tvorila valorizácia tabuľkových platov (taríf) a dve percentá by mohli byť vyčlenené na flexibilnú - motivačnú zložku," dodal rezort.

Školskí odborári však štrajkovú pohotovosť nateraz neodvolali. „Bude odvolaná vtedy, pokiaľ bude už jasné, že budeme mať k tomu stanovisko vlády vo forme nariadenia vlády, že to tak bude," uviedol predseda Odborového zväzu školstva Pavel Ondek v súvislosti s rastom platov zamestnancov v školstve.

Ako priblížil, v prípade navýšenia platov od septembra tohto roka by mal mať začínajúci pedagogický zamestnanec v druhom stupni vzdelania na základnej a strednej škole o 81 eur viac.

Ten zamestnanec, ktorý má druhú atestáciu a je s rokom praxe niekde na konci, tak by mal mať podľa jeho slov navýšenie okolo 130 eur. Podotkol, že pokiaľ dôjde od roku 2026 k ďalšiemu navýšeniu, tak zamestnanci v školstve dostanú viac o ďalších 80, respektíve ďalších 130 eur.

„Za štyri mesiace by malo dôjsť k navýšeniu platov začínajúceho pedagóga o 160 eur. Podľa vzdelania, podľa dosiahnutého stupňa vzdelania, podľa zaradenia do tarifnej triedy a platového stupňa, ten strop je až 260 eur. Nehovoríme, že to je veľa, ale nehovoríme, že to je málo a určite môže nastať situácia, že nie všetci zamestnanci v školstve budú spokojní," podotkol predseda školských odborárov na stredajšej (22. 1.) tlačovej konferencii.

Zástupcovia školských odborárov v utorok (21. 1.) opätovne rokovali so zástupcami ministerstva školstva. V rokovaniach budú pokračovať.

Odborári podľa slov ich predsedu pristúpili ku kompromisu a súhlasia s navýšením platov od septembra o sedem percent.

Predtým požadovali navýšenie o desať percent pre všetkých zamestnancov v školstve. Zástupcovia spoločne rokujú aj o ďalších požiadavkách týkajúcich sa slovenského školstva.

(tasr)

  |  

Merz predstavil návrhy na potlačenie nelegálnej migrácie

Nemecký opozičný líder reagoval na incident, pri ktorom afganský migrant v meste Aschaffenburg zabil dvoch ľudí vrátane dvojročného dieťaťa, vyjadril sa však aj na adresu prezidenta USA.

Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz vo štvrtok na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose vyzval na prijatie prísnych protimigračných opatrení, citovali ho agentúry AFP a Reuters.

„V Nemecku sa stretávame s následkami desať rokov trvajúcej chybnej azylovej a migračnej politiky,“ vyhlásil Merz, ktorý je kandidátom CDU na post kancelára v blížiacich sa voľbách 23. februára.

Vyzval na stále kontroly na všetkých nemeckých hraniciach, zastavenie všetkých nelegálnych vstupov do krajiny a využitie vnútroštátneho práva na zásah do „nefunkčného“ azylového práva Európskej únie, ako aj sprístupnenie ďalších objektov na umiestnenie migrantov.

Prisľúbil, že ak vyhrá voľby a stane sa kancelárom, okamžite zavedie „faktický zákaz vstupu... pre všetkých, ktorí nemajú platné vstupné doklady“.

Na margo inaugurácie amerického prezidenta Donalda Trumpa uviedol, že Európska únia so Spojenými štátmi dokáže konštruktívne spolupracovať. „Myslím si, že bude pre nás zaujímavým partnerom,“ citovala ho agentúra DPA.

„Je to obchodník, takže porozmýšľajme o tom, čo mu môžeme ponúknuť,“ povedal. Konkrétne spomenul dovoz amerického skvapalneného zemného plynu alebo vojenskej techniky, keďže európsky obranný priemysel nie je dostatočne silný.

„Ak musíme nakupovať vojenské vybavenie z USA, prečo nespojíme naše nákupy na európskej úrovni? Je toho toľko, čo môžeme urobiť na európskej strane,“ dodal. Postoje amerického prezidenta boli vždy jasné, „takže s ním spolupracujme a zistime, kde máme spoločné prístupy“, uzavrel Merz.

  |  

Útočník zo Spišskej Starej Vsi bol agresívny dlhodobo

Osemnásťročný Samuel S. z gymnázia v Spišskej Starej Vsi čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy.

Podľa uznesenia, ktoré cituje Denník N, útočník prišiel do školy s taktickým nožom s cieľom spáchať vraždu. Samuel S., ktorý dosahoval výborné výsledky v štúdiu, ale zároveň mal agresívne sklony, usmrtil pedagogičku a spolužiačku a vážne zranil ďalšiu študentku.

Študent najprv zaútočil na zástupkyňu školy Máriu Semančíkovú, ktorú obviňoval z vylúčenia na externé štúdium.

Následne napadol v triede spolužiačku Alenu, ktorú prenasledoval na chodbu, kde jej spôsobil smrteľné zranenia. Pokus o záchranu Aleny zo strany spolužiačky Barbory skončil vážnym zranením, pričom Barboru hospitalizovali.

Podľa výpovedí svedkov mal útočník dlhodobo extrémistické a agresívne prejavy. Vyhrážal sa spolužiakom, hajloval a robil násilné poznámky voči ženám. Jeden zo svedkov uviedol, že Samuel mal sadistické sklony, hoci bol inteligentný a dosahoval výborné výsledky v predmetoch ako matematika, fyzika a nemčina.

Samuel S. bol už v minulosti odsúdený za nebezpečné vyhrážanie a výtržníctvo. Po incidente na školskom výlete v Tatrách v roku 2022, kde sa vyhrážal spolužiačke zhodením z útesu, prešiel na externú formu štúdia.

Podľa učiteľov začal byť agresívny a nevyspytateľný, čoho dôsledkom bolo rozhodnutie o jeho vylúčení z kolektívu.

Polícia vypočula spolužiakov a učiteľov, ktorí opisovali útočníka ako šikovného, no agresívneho a uzavretého študenta.

Učitelia spomínali, že navonok nepôsobil problematicky, ale jeho správanie voči spolužiačkam a výbušnosť vyvolávali obavy.

(mm)

  |  

Nemecko opäť poslalo do Poľska dva systémy Patriot

Systémy protivzdušnej obrany uvedú do prevádzky v pondelok, a to na šesť mesiacov, povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Nemecko umiestnilo v Poľsku dve jednotky svojho systému protivzdušnej obrany Patriot, aby chránili logistické centrum v meste Rzeszów na juhovýchode krajiny, oznámil Pistorius po stretnutí so svojím poľským rezortným kolegom Władysławom Kosiniakom-Kamyszom na vojenskom letisku Jasionka neďaleko Rzeszowa.

Nemecký minister oznámil aj vyslanie stíhačiek Eurofighter do Poľska počas leta tohto roka. Cieľom bude zabezpečenie vzdušného priestoru pobaltských štátov v rámci príslušnej iniciatívy NATO.

Nemecké systémy Patriot už boli v Poľsku od januára do novembra 2023. Na dvoch lokalitách pri meste Zamość asi 30 kilometrov od ukrajinskej hranice ich obsluhovalo 320 vojakov Bundeswehru. Cieľom misie bola ochrana poľského vzdušného priestoru po raketovom útoku na Ukrajinu, po ktorom v poľskej pohraničnej dedine zomreli koncom roku 2022 dvaja ľudia.

Poľsko je dôležitým politickým a vojenským spojencom Ukrajiny a Rzeszów funguje ako logistické centrum pre dodávky západnej vojenskej a humanitárnej pomoci Kyjevu.

(tasr)

  |  

WSJ: Dvojica Musk a Ramaswamy sa rozlúčila pre nezhody v zameraní nového úradu

Úrad pre efektivitu vlády (DOGE), ktorú spoločne vymysleli technologickí priekopníci pred prezidentskými voľbami, sa mal zamerať buď na škrtanie vládnych výdavkov alebo na uvoľňovanie regulácií.

Elon Musk, nový riaditeľ DOGE, v zákulisí navrhoval práve výdavkové škrty, zatiaľ čo zakladateľ biotechnologickej firmy Roivant a neúspešný kandidát z republikánskych primárok Vivek Ramaswamy plánoval rušiť regulačné nariadenia, ktoré uplatňoval Biely dom.

Práve tieto nezhody v spojitosti s náklonnosťou prezidenta Donalda Trumpa voči Muskovi viedli k tomu, že Ramaswamy v utorok odišiel, povedal informovaný zdroj z republikánskeho okruhu ľudí okolo Trumpa pre denník Wall Street Journal.

Medzi Muskom a Ramaswamym „nie sú žiadne zlé pocity“, ale „ako sa mandát zužoval a posúval, Vivekova schopnosť pridať sa k nemu sa zmenila a nakoniec sa rozhodol odstúpiť“, vysvetlil zdroj.

Jedným z ďalších konfliktov spočíval v tom, že predpokladaní šéfovia DOGE sa nevedeli zhodnúť na forme fungovania. Ramaswamy totiž odmietal vznik ďalšieho vládneho úradu, a tlačil na to, aby DOGE existovala ako nezávislý think tank, ktorý by kontroloval vládu zvonka.

Ramaswamy sa tiež nešťastne vyjadril v súvislosti s udeľovaním víz pre legálnych migrantov so zručnosťami, ktoré v období medzi voľbami 5. novembra a inauguráciou 20. januára spôsobili búrku na sociálnych sieťach.

Mnohí Trumpovi voliči totiž kritizovali „import Indov do amerického IT sektoru“ na základe víz H-1B, na čo Ramaswamy reagoval dlhou správou, v ktorej tvrdil, že niektoré technologické spoločnosti v USA zamestnávajú zahraničných pracovníkov čiastočne preto, lebo americká kultúra „už príliš dlho uctieva priemernosť namiesto excelentnosti.“

„Chceli ho vyhodiť ešte pred týmto tweetom, ale keď sa to dostalo na verejnosť, jednoducho ho vykopli,“ povedal anonymne jeden z republikánov v rozhovore pre týždenník Politico.

Biotechnologický magnát teraz kandiduje na guvernéra štátu Ohio, kde sa voľby konajú v roku 2026. Podľa Journalu sa Republikánska strana snaží na verejnosti pôsobiť jednotne, v dôsledku čoho budú stratégovia strany presviedčať Trumpa, aby Ramaswamymu vyslovil podporu.

(sab)