Preskočiť na obsah
  |  

Desiatky tisíc ľudí protestovali v Nemecku proti Alternatíve pre Nemecko

Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) očakáva vo februárových parlamentných voľbách dobrý výsledok a vo viacerých predvolebných prieskumoch je na druhom mieste.

Na proteste pred Brandenburskou bránou v nemeckej metropole odhadovala polícia počet zúčastnených na 35-tisíc, zatiaľ čo organizátori hovorili o počte až okolo 100-tisíc ľudí.

Demonštrujúci vyzvali ostatné nemecké strany, aby aj naďalej odmietali prípadnú povolebnú spoluprácu s AfD. Reagovali tak hlavne na nedávne vyjadrenia Friedricha Merza - lídra nemeckej opozície a kandidáta kresťanských demokratov (CDU) na post kancelára - o možnom uzavretí dohody s AfD s cieľom presadiť prísnejšie migračné opatrenia. Mnohí jeho kritici tak stratili dôveru v jeho sľub, že s touto pravicovou stranou po voľbách neuzavrie koalíciu.

Podobné protesty sa konali aj v Kolíne nad Rýnom, kde do ulíc vyšlo približne 40-tisíc ľudí. Miestne úrady pritom očakávali zhruba len päťtisícovú účasť.

Demonštrácie proti nemeckej pravici neobišli ani mesto Aschaffenburg, kde v stredu neúspešný žiadateľ o azyl z Afganistanu na smrť dobodal dvoch ľudí. Tento útok spustil v krajine ďalšiu vlnu diskusie o prisťahovalectve.

Nemecký kancelár Olaf Scholz počas svojej predvolebnej kampane otvorene kritizoval Merza pre jeho vyjadrenia ohľadom AfD. "V Nemecku nesmie existovať žiadna spolupráca s pravicovými stranami, a to v žiadnom čase a na žiadnom mieste," povedal na podujatí jeho sociálnych demokratov (SPD).

Podľa Scholza idú Merzove návrhy na sprísnenie migračných opatrení nad rámec nemeckej ústavy a zmlúv Európskej únie. Merz tieto tvrdenia v sobotu odmietol a zopakoval, že prípadnú spoločnú vládu s AfD nepripúšťa.

(tasr)

  |  

Novinári a tvorcovia verejnoprávneho média kritizujú moderátora pre diskusiu s Ficom

Moderátor relácie Sobotné dialógy podľa autorov otvoreného listu zjavne nebol pripravený na to, čo ho v diskusii vysielanej 25. januára čaká - a to ako obsahovo, tak aj osobnostne.

"Ako profesionáli, ktorí nesú spoluzodpovednosť za dôveryhodnosť a dobré meno verejnoprávnej televízie a rozhlasu na Slovensku, nemôžeme sa stotožniť so spôsobom, akým bol vedený rozhovor s premiérom Robertom Ficom (Smer)," uviedli autori otvoreného listu.

Moderátor podľa nich v diskusii s predsedom vlády "nedokázal reagovať na zavádzajúce či nepravdivé tvrdenia, umožnil premiérovi Ficovi šíriť polopravdy, neoverené či neoveriteľné fakty".

"Relácia svojou dramaturgiou a obsahom nebrala do úvahy dôležitosť tém, ktorým bolo treba venovať pozornosť. Nechceme, aby kritické slová padli iba na hlavu moderátora. Relácia má svoju dramaturgiu a vedenie, ktoré nesie zodpovednosť za to, komu zverí tak náročnú a zodpovednú rolu," poznamenali.

Sú presvedčení, že relácia nedokázala naplniť to, čo verejnoprávnemu médiu ukladá zákon o Slovenskej televízii a rozhlase. "Že služba verejnosti v oblasti vysielania je [...] pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovaných pracovníkov a s pocitom spoločenskej zodpovednosti," uviedli.

Z tohto dôvodu žiadajú vedenie, aby "rovnako kvalifikovane a zodpovedne" pristupovalo k svojej časti zodpovednosti a garantovalo vyvážené a pravdivé vysielanie, pod ktoré sa bude môcť slobodne podpísať každý jeden zamestnanec a partner STVR.

(max)

  |  

Libanončania sa pokúšajú vrátiť na juh krajiny, Izrael tam pokračuje v útokoch

Stovky obyvateľov južného Libanonu sa v nedeľu ráno snažia vrátiť do svojich domovov napriek pretrvávajúcej prítomnosti izraelských síl - medzičasom úrady informovali o izraelskom útoku, ktorý v oblasti zabil najmenej dvoch ľudí a ďalších 32 zranil.

Podľa dohody o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hizballáh by mala v nedeľu uplynúť lehota na stiahnutie vojakov izraelskej armády z juhu Libanonu. Izrael však v piatok oznámil, že sťahovanie jednotiek bude trvať viac ako 60 dní stanovených dohodou. Druhú stranu viní z jej neúplného dodržiavania.

Napriek tomu spravodajcovia agentúry AFP videli kolóny desiatok áut smerujúcich do dedín na juhu krajiny.

Izraelská armáda však podľa libanonského ministerstva zdravotníctva v nedeľu spustila na prichádzajúcich obyvateľov streľbu. Pri útokoch v pohraničných oblastiach zahynulo podľa tamojších úradov najmenej 15 ľudí a ďalších asi 80 utrpelo zranenia.

Medzi mŕtvymi sú aj najmenej dve ženy a vojak libanonskej armády, spresnilo ministerstvo. Vo viac ako desiatich dedinách v pohraničnej oblasti hlásia množstvo zranených.

Izraelská armáda obvinila Hizballáh z podnietenia nedeľných protestov. Jej jednotky podľa vyhlásenia vystrelili varovné výstrely, aby "odstránili hrozby vo viacerých oblastiach, kde boli identifikované podozrivé osoby približujúce sa k vojakom". Dodala, že niekoľko podozrivých zadržali a sú vypočúvaní.

Dohoda o prímerí nadobudla účinnosť 27. novembra, pričom obe strany sa opakovane obviňujú z jej porušovania.

(tasr)

  |  

Hamas podľa Izraela porušil dohodu o prímerí v Pásme Gazy

Dohoda o prímerí vstúpila do platnosti len pred týždňom a doteraz viedla k prepusteniu siedmich izraelských rukojemníkov a desiatok palestínskych väzňov.

"Počas sobotňajšej realizácie druhej fázy výmeny sa Hamas dopustil dvoch porušení. Civilná rukojemníčka Arbel Jehudová, ktorá mala byť prepustená v sobotu, nebola prepustená a nebol poskytnutý podrobný zoznam a stav všetkých rukojemníkov (v Pásme Gazy)," uvádza sa vo vyhlásení kancelárie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

V sobotu došlo v rámci druhej fázy výmeny k prepusteniu štyroch izraelských vojačiek zadržiavaných v Pásme Gazy a oslobodeniu desiatok palestínskych väzňov z izraelských väzních.

Izraelská armáda však obvinila Hamas, že nedodržal podmienky prímeria, pretože na slobodu sa nedostala civilná rukojemníčka Jehudová. Hamas tvrdí, že išlo o "technický problém", pričom podľa zdrojov z hnutia je Jehudová nažive a prepustia ju v rámci tretej výmeny budúcu sobotu.

Izraelský premiér v sobotu vyhlásil, že do vyriešenia tejto záležitosti sa Palestínčania z palestínskej enklávy nebudú môcť vrátiť na sever pásma.

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom platí od 19. januára. V prvej z troch fáz, ktorá má trvať 42 dní, by malo dôjsť k prepusteniu 33 izraelských rukojemníkov výmenou za zhruba 1 900 Palestínčanov väznených v Izraeli a tiež k postupnému sťahovaniu izraelských síl z Pásma Gazy smerom k hraniciam. Následne by sa malo začať nové kolo rokovaní o trvalom prímerí.

(tasr)

  |  

Arabské krajiny by mali prijať viac palestínskych utečencov, vyhlásil Trump

Americký prezident o svojej vízii už diskutoval s jordánskym kráľom Abdalláhom II. a v nedeľu o nej bude hovoriť s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

"Bol by som rád, keby vzal (Sísí) viac osôb. Bol by som rád, keby Egypt prijal týchto ľudí," povedal Donald Trump novinárom. Uviedol tiež, že počas telefonátu s Abdalláhom II. pochválil Jordánsko za doterajšie prijatia Palestínčanov a požiadal kráľa o zvýšenie počtu prijatých utečencov v krajine.

"Niečo sa musí stať. Práve teraz je to (Pásmo Gazy) doslova zrúcanisko. Takmer všetko je zbúrané a ľudia tam umierajú," vyhlásil Trump podľa agentúr Reuters a AP.

"Takže by som sa radšej zapojil do spolupráce s niektorými arabskými národmi a postavil by som im obydlia na inom mieste, kde by možno pre zmenu mohli žiť v mieri," dodal.

Pásmo Gazy - poznačené vojnou medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas - Trump označil za "skutočný neporiadok".

Satelitné centrum OSN (UNOSAT) k 1. decembru minulého roka odhadlo, že v Pásme Gazy bolo zničených alebo poškodených 69 percent všetkých budov. Tento viac ako 14-mesačný ozbrojený konflikt si navyše vyžiadal takmer 50-tisíc obetí.

(tasr)

  |  

Kallasová a Metsolová: Voľby v Bielorusku sú podvod

Alexandr Lukašenko je prvým a doteraz jediným prezidentom krajiny a kandiduje už po siedmykrát.

Kaja Kallasová, šéfka európskej diplomacie pripomenula, že úradujúci prezident Bieloruska "drží pri moci" už 30 rokov. "Znovu sa sám vymenuje (za prezidenta) v ďalších podvodných voľbách. Je to hrubá urážka demokracie," napísala na sociálnej sieti X. Podľa nej nemá bieloruský prezident žiadnu legitimitu.

K voľbám sa na X vyjadrila aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. "Môj odkaz bieloruskému národu znie: buďte silní, stojíme za vami, čas diktatúry sa skončí. Demokracia zvíťazí," vyhlásila.

Europoslanci tiež v stredu v Štrasburgu uznesením vyzvali Európsku úniu, aby odmietla prezidentské voľby v Bielorusku ako falošné a neuznala očakávané víťazstvo prezidenta Alexandra Lukašenka. Odsúdili "pokračujúce a dlhodobé vážne porušovanie ľudských práv a demokratických princípov v Bielorusku, ktoré sa ešte zintenzívnilo v období pred takzvanými prezidentskými voľbami."

Volebné miestnosti pri príležitosti prezidentských volieb v Bielorusku sa otvorili v nedeľu ráno o 8.00 miestneho času (6.00 SEČ). Ide o prvé voľby hlavy štátu od masívnych protestov po voľbách spred piatich rokov, v ktorých s prehľadom zvíťazil doterajší prezident Lukašenko.

Bieloruská opozícia ich označila za zmanipulované a Lukašenkovo víťazstvo odmietlo uznať viacero štátov vrátane USA.

Na rozdiel od volieb v roku 2020 sa v nedeľu podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia.

Lukašenko je v Bielorusku pri moci už viac ako 30 rokov, pričom pozorovatelia považujú za slobodné a férové iba prvé prezidentské voľby, ktoré sa v krajine uskutočnili ešte v roku 1994.

(tasr)