Preskočiť na obsah
  |  

Lukašenko navrhol Ficovi a Pellegrinimu obnoviť spoluprácu v oblasti obchodu

Začiatkom roka 2024 Slovensko obnovilo spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom v oblasti kultúry, tá bola zastavený po 24. februári 2022.

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko zablahoželal prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu a predsedovi vlády Robertovi Fico (Smer) ku Dňu vzniku Slovenskej republiky.

Portál Izvestija spresnil, že Minsk je pripravený rozvíjať partnerstvo so Slovenskom v rôznych oblastiach a navrhuje nadviazať v tejto súvislosti v blízkej budúcnosti diplomatické kontakty.

Lukašenko vo svojom blahoželaní Ficovi zdôraznil, že Bielorusko je otvorené plodnej spolupráci so Slovenskom, ktorá je dôležitá nielen pre ekonomiky, ale aj pre celý región. Vyjadril presvedčenie, že Minsk a Bratislava dokážu, že dialóg je lepší ako konfrontácia.

Prezident poznamenal, že vidí Ficove činy a vyhlásenia, ktoré vzbudzujú vieru v úspech, a zároveň ubezpečil, že Bielorusko myslí vážne svoje zámery podporovať mier v Európe.

(max)

  |  

Švédsko sa zapojilo do fínskeho vyšetrovania poškodených podmorských káblov

Incident v Baltskom mori je spájaný s tankerom Eagle S, ktorý by podľa fínskych úradov mohol patriť k ruskej takzvanej tieňovej flotile.

"Švédske ozbrojené sily svojimi jedinečnými odbornými znalosťami prispievajú k tomu, aby pomohli Fínsku objasniť, čo sa stalo," uviedol vo vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson podľa agentúry AFP a denníka Le Figaro.

Medzičasom okresný súd v Helsinkách v piatok odobril zadržanie tankera Eagle S, ktorý - naložený ruským benzínom - zadržala loď fínskej pohraničnej stráže v decembri. Loď kotví v prístave Sköldvik. V prípade prebieha vyšetrovanie.

Pre posádku zadržaného tankera v piatok ráno dodali pitnú vodu, potraviny a kontajner na odpadky, uviedla fínska verejnoprávna televízia Yle. Na palube sú od štvrtka aj zástupcovia fínskych úradov, ktorí preverujú technický stav tankera.

Viaceré fínske spoločnosti žiadali, aby úrady tanker Eagle S skonfiškovali. Chceli si takto kompenzovať škody, ktoré im vznikli poškodením káblov a ktoré sa odhadujú na státisíce eur.

Fínske úrady podozrievajú Eagle S z poškodenia elektrického vedenia Estlink 2, ktoré sa nachádza medzi Fínskom a Estónskom, a niekoľkých komunikačných káblov. Orgány EÚ pripúšťajú, že škoda bola spôsobená úmyselne v rámci ruskej hybridnej operácie.

Európska únia označuje tento tanker plaviaci sa pod vlajkou Cookových ostrovov za súčasť ruskej tieňovej flotily vytvorenej v záujme obchádzania sankcií na predaj ruskej ropy uvalených proti Moskve. Nateraz neboli hlásené žiadne porušenia sankcií týmto konkrétnym plavidlom.

(tasr)

  |  

Blinken sa domnieva, že Čína dohovorila Rusku, aby nepoužilo jadrové zbrane na Ukrajine

Odchádzajúci minister zahraničných vecí USA Antony Blinken priznal, že Spojené štáty boli „veľmi znepokojené“, keď sa zdalo, že Vladimir Putin prinajmenšom zvažuje použitie jadrových zbraní.

"Aj keby sa pravdepodobnosť zvýšila z päť na 15 percent, pokiaľ ide o jadrové zbrane, nič nie je vážnejšie," zhodnotil Blinken vo svojom komentári pre Financial Times.

Priznal, že Čína mohla byť tým, kto pomohol USA v tejto otázke. "Máme dôvod sa domnievať, že Čína sa zapojila a Rusku povedala 'nerobte to'," uviedol americký šéf diplomacie na margo možnosti Ruska použiť na Ukrajine jadrové zbrane.

Dodal, že podobná dynamika mohla nastať, keď USA oznámili Číne, že Putin plánuje umiestniť jadrovú zbraň aj vo vesmíre.

Neopomenul Putinovu "strategickú porážku" a že NATO je väčšie a má viac zdrojov ako kedykoľvek predtým.

Odmietol tiež názory, že administratíva Joea Bidena pri poskytovaní zbraní otáľala, a tvrdí, že museli zohľadniť celý rad faktorov - napríklad aj to, či Ukrajina bude schopná systémy prevádzkovať a udržiavať.

(tasr)

  |  

Velitelia ochranky juhokórejského prezidenta odmietli prísť na policajný výsluch

Predvolanie súvisí so zatykačom platným do 6. januára na prezidenta Jun Sok-jola, vydaného v súvislosti s vyšetrovaním jeho rozhodnutia z 3. decembra o vyhlásení stanného práva – súd vydal tiež príkaz na domovú prehliadku.

Ochranka juhokórejského prezidenta v správe pre médiá uviedla, že vzhľadom na závažnosť situácie pri zaisťovaní bezpečnosti pre suspendovaného prezidenta Jun Sok-jola nemôžu náčelník ochranky a ani jeho zástupca opustiť svoje posty "ani na chvíľu". S políciou už ochranka mala rokovať o preložení výsluchu.

Avizovaný výsluch sa mal uskutočniť deň po tom, ako sa Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) v piatok pokúsil vykonať rozkaz na Junovo zatknutie za jeho neúspešný pokus o vyhlásenie stanného práva v Južnej Kórei.

CIO bol však nútený svoju akciu zastaviť po spore s predstaviteľmi ochranky a vojakmi. Vstup do prezidentskej rezidencie okrem vojakov a ochranky zablokovalo aj asi 200 ľudí.

Agentúra Jonhap dodala, že šesť opozičných strán na čele s Demokratickou stranou teraz žiada potrestanie náčelníka ochranky v súvislosti s jeho podielom na sabotovaní pokusu o Junovo zatknutie.
Opozícia žiada náčelníkovo odvolanie z funkcie a vznesenie obvinenia z marenia úradných povinností, zatajenia páchateľa a zneužitia právomocí.

Opoziční predstavitelia okrem toho obvinili vedenie ochranky zo spolupáchateľstva pri sabotovaní snáh CIO o vykonanie zatykača vydaného na suspendovaného prezidenta. Zo zodpovednosti za patovú situáciu opozícia obvinila aj úradujúceho prezidenta Čchoi Sang-mok, na ktorého naliehala, aby primal ochrankárov k spolupráci s CIO.

(tasr)

  |  

Trump kritizuje termín vynesenia verdiktu v jeho kauze platieb pornohviezde

Novozvolený prezident Donald Trump bude do funkcie inaugurovaný 20. januára, súd rozhodnutie o treste oznámi ešte pred týmto dátumom.

"Tento nelegitímny politický útok nie je nič iné ako zmanipulovaná šaráda," napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social po tom, čo sudca Juan Merchan v piatok potvrdil, že newyorská porota oznámi svoj verdikt nad Trumpom v kauze podplácania pornoherečky výmenou za jej mlčanlivosť 10. januára.

Ako v noci na sobotu informovala agentúra AP, sudca Merchan súčasne naznačil, že trestom nebude väzenie.

Súd vynesie verdikt nad Trumpom len desať dní pred jeho návratom do Bieleho domu. Agentúra AP označila toto rozhodnutie sudcu Merchana za mimoriadne. Podľa neho sa Trump bude musieť dostaviť na súd osobne alebo sa na ňom zúčastniť prostredníctvom videohovoru.

(tasr)

  |  

Lukašenko pripustil nasadenie vojakov počas volieb, tie by nemali byť „americkou šou“

Prezident Bieloruska sa vyjadril, že voľby v krajine by mali byť „sviatkom“ a krajina nepotrebuje „americkú šou, kde sa strieľa do ucha alebo hlavy.“

"Potrebujeme, aby tieto voľby prebehli dôstojne a nevystavovali nás opäť kritike," povedal Alexandr Lukašenko počas stretnutia s predsedami regionálnych výkonných výborov a výkonného výboru mesta Minsk podľa portálu BelTA.

Pripomenul, že volebná kampaň sa začala 1. januára, a zdôraznil, že to "nie je ľahké obdobie". Podľa neho by sa v žiadnom prípade nemala porušovať legislatíva o voľbách, aby bieloruské orgány "nedostávali zo zahraničia všelijaký odpad".

Na následnom stretnutí s gubernátormi Lukašenko podľa Moscow Times pripustil použitie vojenskej sily počas volieb. "Tam, kde je to potrebné, použite políciu, tam, kde je to potrebné, armádu. Aby bol poriadok," zdôraznila hlava Bieloruska.

Prezident potvrdil, že niektorí "darebáci" už v Bielorusku vyvíjajú nátlak na členov volebných komisií.

Koncom septembra Lukašenko vyhlásil, že nevie, kto iný by mohol viesť Bielorusko ako on. "Včera som o tom premýšľal: no, kto iný?" konštatoval s dôvetkom, že prezidentmi sa ľudia nestávajú, ale rodia.

Prezidentské voľby v Bielorusku sú naplánované na 26. januára tohto roku. Kandiduje päť kandidátov vrátane Lukašenka, ktorý je hlavou štátu od roku 1994 a usiluje sa o siedme prezidentské obdobie.

Už skôr zdroje denníka Naša Niva uviedli, že pred Lukašenkovým znovuzvolením na ďalšie prezidentské obdobie dostali orgány činné v trestnom konaní za úlohu "odfiltrovať" všetkých, ktorí by mohli pred voľbami alebo počas hlasovania protestovať.

Masové politické represie v Bielorusku trvajú od roku 2020. Vtedy Lukašenko prehral voľby s opozičnou kandidátkou Svetlanou Tichanovskou, ale odmietol jej odovzdať moc.

Len do októbra 2023 bolo v Bielorusku začatých viac ako 16-tisíc trestných vecí "extrémistického charakteru". Podľa predstaviteľa Spojeného prechodného kabinetu Pavla Latuška sa represie od roku 2020 dotkli 136-tisíc obyvateľov republiky a niekoľko stoviek tisíc Bielorusov bolo nútených opustiť krajinu.

(max)