Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko sa po siedmy raz stal prezidentom

Účasť na voľbe hlavy štátu v nedeľu dosiahla 85,7 percenta, vyplýva z predbežných výsledkov, ktoré citovala agentúra DPA s tým, že hlasovať mohlo 6,9 milióna z vyše deviatich miliónov obyvateľov.

V bieloruských prezidentských voľbách si úradujúci prezident Alexandr Lukašenko zabezpečil siedme funkčné obdobie a predĺžil svoju 30-ročnú vládu nad krajinou. Štátne médiá informovali, že 70-ročný Lukašenko získal podľa predbežných výsledkov, ktoré oznámila volebná komisia, 86,8 percenta hlasov.

Keďže opoziční politici sú buď v exile alebo vo väzení, a štyria alternatívni kandidáti boli považovaní za štátom schválený komparz v zmanipulovaných voľbách, očakávalo sa, že Lukašenko, ktorý je na čele krajiny od roku 1994, bez problémov získa prezidentský úrad na ďalšie päťročné obdobie, píše DPA.

Po posledných prezidentských voľbách v roku 2020 volebná komisia prisúdila Lukašenkovi 80,1 percenta hlasov. Vyvolalo to celonárodné protivládne protesty, ktoré vláda s pomocou Ruska násilne potlačila. OSN odhaduje, že odvtedy z Bieloruska odišlo 300-tisíc ľudí. Skupiny pre ľudské práva evidujú v krajine vyše 1 200 politických väzňov.

(tasr)

Minúta  |  

Kolumbia vstúpila do obchodnej vojny s USA

Prezident juhoamerickej krajiny reagoval na zavedenie 25-percentných ciel na kolumbijský dovoz do Spojených štátov oznámením vlastných ciel, píše agentúra AFP.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu nariadil rozsiahle clá a sankcie voči Kolumbii ako odvetu za zablokovanie deportačných letov zo Spojených štátov, na čo Bogota odpovedala 25-percentným clom na americký tovar.

Trump, ktorý je vo funkcii necelý týždeň, po zablokovaní letov vyhlásil, že USA zavedú 25-percentné clá na všetok tovar z Kolumbie, ktoré sa po týždni zvýšia na 50 percent, zakážu kolumbijským vládnym predstaviteľom cesty do USA a zrušia im víza, ako aj uvalia na krajinu mimoriadne bankové a finančné sankcie a sprísnia hraničné kontroly jej občanov.

„Tieto opatrenia sú len začiatkom. Nedovolíme kolumbijskej vláde, aby porušila svoje právne záväzky týkajúce sa prijatia a návratu zločincov, ktorých prinútili ísť do Spojených štátov!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

Aby sa nenechal zahanbiť, kolumbijský prezident Gustavo Petro na sieti X oznámil, že poveril svojho ministra zahraničného obchodu, aby „zvýšil clá na dovoz z USA na 25 percent“, priblížila AFP.

„Spojené štáty nemôžu zaobchádzať s kolumbijskými migrantmi ako so zločincami. Zakazujem americkým lietadlám s kolumbijskými migrantmi vstup na naše územie,“ napísal predtým Petro na platforme X. Zároveň ozrejmil, že deportované osoby prijme až po tom, ako Washington zabezpečí „dôstojné zaobchádzanie“ s migrantmi.

Petro tiež poukázal na to, že v Kolumbii sa nachádza 15 660 Američanov bez náležitých imigračných dokumentov. Vyzval ich, aby svoju situáciu vyriešili, no vylúčil razie zamerané na ich zatknutie a vyhostenie.

Kolumbia v nedeľu odmietla prijať dve americké vojenské lietadlá prichádzajúce z Kalifornie s celkovo približne 160 kolumbijskými migrantmi na palube.

V sobotu brazílska vláda vyjadrila rozhorčenie nad tým, ako Trumpova vláda zaobchádza s deportovanými Brazílčanmi. Migranti boli počas letu spútaní, čo Brazília označila za „zjavné nerešpektovanie ich základných práv“.

Mexiko tento týždeň odmietlo žiadosť o povolenie na pristátie amerického vojenského lietadla s migrantmi v krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Hamas pokračuje v prepúšťaní rukojemníkov, Izrael umožní Gazanom návrat na sever

Katar, jeden zo sprostredkovateľov dohody o prímerí a výmene rukojemníkov a väzňov, oznámil termín prepustenia troch izraelských rukojemníkov, píšu agentúry AP a Reuters.

Palestínske militantné hnutie Hamas vydá izraelskú civilnú rukojemníčku Arbel Jehudovú a ďalších dvoch rukojemníkov do piatku, uviedol v nedeľu Katar ako sprostredkovateľ rokovaní. Tamojšie ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení tiež informovalo, že Izrael na oplátku umožní vysídleným Palestínčanom vrátiť sa do severnej časti Pásma Gazy od pondelkového rána.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu potvrdil, že Hamas prepustí rukojemníčku Arbel Jehudovú, vojaka Agama Bergera a ďalšieho rukojemníka. V príspevku na platforme X tiež uviedol, že Izrael umožní vysídleným rodinám z Gazy vrátiť sa domov na sever palestínskej enklávy v pondelok od siedmej hodiny ráno.

„Predseda vlády opakuje, že Izrael nebude tolerovať žiadne porušenie dohody. Budeme naďalej konať v záujme návratu všetkých našich rukojemníkov, živých aj zosnulých,“ uvádza sa vo vyhlásení Netanjahuovho úradu.

V nadväznosti na katarské oznámenie Hamas v pondelok skoro ráno uviedol, že sprostredkovateľom odovzdal požadované informácie týkajúce sa zoznamu izraelských rukojemníkov, ktorí budú prepustení počas prvej fázy dohody o prímerí v Gaze.

Tento krok, ktorý sprostredkovali Katar a Egypt, by umožnil približne 650-tisíc Palestínčanom vysídleným v strednej a južnej časti Pásma Gazy vrátiť sa domov na sever.

Izrael predtým obvinil Hamas z toho, že nedodržal podmienky dohody o prímerí, keď v sobotu pri druhej výmene izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Gaze za palestínskych väzňov z izraelských väzníc neprepustil aj civilistku Jehudovú.

Hamas v sobotu prepustil štyri izraelské vojačky a tvrdil, že v prípade Jehudovej nastal „technický problém“ a prepustia ju v rámci tretej výmeny budúcu sobotu.

Izrael v reakcii oznámil, že nepovolí Gazanom presun do severnej časti Pásma, kým nebude zariadené prepustenie Jehudovej. Na ceste vedúcej na sever sa v nedeľu zhromaždili desaťtisíce Gazanov, prechod cez kontrolnú zónu im však neumožnili.

(tasr)

Minúta  |  

Sťahovanie izraelských vojakov z Libanonu sa predlžuje do 18. februára

Tel Aviv nesplnil 60-dňovú lehotu na stiahnutie Obranných síl Izraela (IDF) z južnej časti krajiny, kde operovali proti šíitskému militantnému hnutiu Hizballáh.

Biely dom v nedeľu oznámil, že Izrael a Libanon sa dohodli na predĺžení termínu odchodu IDF z južného Libanonu do 18. februára po tom, ako Izrael požiadal o viac času na stiahnutie po uplynutí 60-dňovej lehoty stanovenej v dohode o prímerí, ktorá koncom novembra zastavila vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom.

Izrael tvrdil, že musí zostať dlhšie, pretože libanonská armáda sa nerozmiestnila vo všetkých oblastiach južného Libanonu, aby zabezpečila, že Hizballáh v oblasti neobnoví svoju prítomnosť. Libanonská armáda informovala, že sa nemôže rozmiestniť, kým sa izraelské sily nestiahnu.

Biely dom vo vyhlásení spresnil, že „dohoda medzi Libanonom a Izraelom, ktorú monitorujú Spojené štáty, bude naďalej platiť do 18. februára 2025“ s tým, že príslušné vlády „začnú rokovať aj o návrate libanonských väzňov zajatých po 7. októbri 2023“.

Libanon v reakcii v pondelok oznámil, že predĺži vykonávanie dohody o prímerí s Izraelom do 18. februára. „Libanonská vláda opätovne potvrdzuje svoj záväzok... pokračovať vo vykonávaní dohody o prímerí do 18. februára 2025,“ uviedol vo vyhlásení libanonský premiér Nadžíb Míkátí po konzultáciách s libanonským prezidentom a predsedom parlamentu a americkou stranou zodpovednou za dohľad nad dohodou.

V nedeľu 26. januára uplynula 60-dňová lehota, v rámci ktorej sa mal Izrael podľa novembrovej dohody o prímerí s militantným hnutím Hizballáh stiahnuť z juhu Libanonu. Následne sa plánovalo na juhu rozmiestnenie jednotiek libanonskej armády spolu s mierovými silami OSN.

Zároveň sa mal Hizballáh stiahnuť na územie ležiace severne od rieky Litání a zlikvidovať všetku zostávajúci vojenskú infraštruktúru na juhu krajiny.

Izrael však v piatok oznámil, že sťahovanie jednotiek z juhu Libanonu bude trvať viac ako 60 dní. „Keďže Libanon zatiaľ naplno neuplatňuje dohodu o prímerí, proces postupného sťahovania bude pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi,“ priblížil úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Egypt odmietol Trumpov plán na vysídlenie Gazanov

Americký prezident navrhol vysídliť Palestínčanov z prímorskej enklávy do Egypta a Jordánska, pričom týmto štátom zároveň nepozastavil americké humanitárne programy na 90 dní.

Egypt v nedeľu odmietol nútené vysídľovanie Palestínčanov. Vyjadril sa po tom, ako prezident USA Donald Trump hovoril o myšlienke „vypratať“ toto vojnou zdevastované palestínske územie, píše agentúra AFP.

Egyptské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení uviedlo, že Egypt naďalej podporuje zotrvanie palestínskeho ľudu na jeho území. Odmietlo akékoľvek porušovanie týchto neodňateľných práv, či už osídľovaním alebo anexiou územia, vyľudňovaním tohto územia prostredníctvom vysídľovania, podporovaným presunom, alebo vytrhnutím Palestínčanov z ich pôdy, či už dočasne alebo dlhodobo.

Trump necelý týždeň po nástupe do funkcie v sobotu vyhlásil, že si želá, aby Jordánsko a Egypt prijali Palestínčanov z Pásma Gazy. To sa podľa neho stalo po 15 mesiacoch vojny medzi Izraelom a militantnými hnutím Hamas, ktorí pred týždňom uzavreli prímerie, „zrúcaniskom“.

Takúto myšlienku rýchlo odmietlo Jordánsko. Egypt už predtým varoval pred „núteným presídľovaním“ Gazanov do neďalekej Sinajskej púšte. Podľa Káhiry by to mohlo ohroziť mierovú zmluvu Egypta s Izraelom z roku 1979.

„Náš odmietavý postoj k vysídľovaniu Palestínčanov je pevný a nezmení sa. Jordánsko je pre Jordáncov a Palestína pre Palestínčanov,“ reagoval v nedeľu jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí, v ktorého krajine už podľa OSN žije približne 2,3 milióna registrovaných palestínskych utečencov.

Návrh Trumpa privítal izraelský krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič. „Nápad, v rámci ktorého im pomôžeme nájsť iné miesta, kde by mohli začať lepší život, je skvelý. Po rokoch oslavovania terorizmu si budú môcť založiť nové a dobré životy na iných miestach,“ vyhlásil.

Väčšinu obyvateľov Pásma Gazy tvoria palestínski utečenci alebo ich potomkovia. Palestínčanom by akýkoľvek pokus o ich presťahovanie z oblasti mohol pripomenúť masové vysídlenie palestínskeho obyvateľstva počas vzniku Izraela v roku 1948, pripomenula AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Mierové sily na Ukrajine pre nás budú legitímnym cieľom, znie z Moskvy

Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS sa tak na Telegrame vyjadril osobitný vyslanec tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Rodion Mirošnik.

„Akýkoľvek kontingent, ktorý vstúpi na územie Ukrajiny bez súhlasu a povolenia Ruska, je vojenským cieľom s úplne pochopiteľnými následkami,“ poznamenal.

Mirošnik v tejto súvislosti reagoval na komentár šéfa Vojenského výboru EÚ generála Roberta Brigera pre nemecké noviny Welt am Sonntag. Briger hovoril o možnosti rozmiestnenia „misie s mandátom OSN“ na Ukrajine v budúcnosti s cieľom zabezpečiť prímerie za predpokladu, ak sa na ňom zainteresované strany dohodnú.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, v tejto súvislosti nedávno uviedla, že zásah jednotiek NATO na Ukrajine je pre Rusko kategoricky neprijateľný a bude mať za následok nekontrolovateľnú eskaláciu.

(tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.