Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael oznámil smrť ôsmich rukojemníkov Hamasu

Zvyšných 25 je nažive a ďalšia výmena by mala prebehnúť už tento týždeň, pričom Hamas momentálne zadržiava približne 90 rukojemníkov.

Osem izraelských rukojemníkov, ktorých mali prepustiť počas prvej fázy dohody o prímerí medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, je mŕtvych. Oznámil to v pondelok hovorca izraelskej vlády David Mencer, uvádzajú gentúry AFP a AP.

„Rodiny rukojemníkov sme o ich smrti informovali," povedal Mencer novinárom. Dodal, že zvyšných 25 rukojemníkov by malo byť nažive. Hamas podľa neho dodal Izraelu zoznam s ich menami v nedeľu večer.

Ďalšia výmena by podľa Izraela mala nastať vo štvrtok a v sobotu.

Hamas očakáva od Izraela zoznam 90 väzňov na výmenu za tri rukojemníčky

Mohlo by Vás zaujímať Hamas očakáva od Izraela zoznam 90 väzňov na výmenu za tri rukojemníčky

Izrael v pondelok prvýkrát od začiatku 15-mesačnej vojny proti palestínskemu hnutiu Hamas povolil Palestínčanom návrat do zničenej severnej časti Pásma Gazy v súlade s podmienkami aktuálne platného prímeria.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka žiada trest pre Lipšica. Vyčíta mu hádku, ignoráciu spisu a sarkazmus

Daniel Lipšic označil návrh na svoje disciplinárne potrestanie za osobnú pomstu Maroša Žilinku a spochybnil jeho motivácie.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal návrh na disciplinárne potrestanie bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica na Najvyšší správny súd. Požaduje jeho preloženie na nižšiu prokuratúru, pričom ako dôvody uvádza tri disciplinárne previnenia. Informuje o tom Denník N.

Jedným z kľúčových incidentov bola údajná hádka Lipšica s riaditeľkou osobného úradu Elenou Čiernou, ktorej mal kričať do tváre, obviňovať ju z nadpráce pre Žilinku a vyhrážať sa jej trestným oznámením. Lipšic priznáva zvýšenie hlasu, ale incident interpretuje inak – tvrdí, že Čierna ho najprv obvinila zo strhnutia menovky na dverách.

Ďalšie previnenie spočíva v tom, že Lipšic údajne rozhodoval o kauze tunelovania vojenského spravodajstva (známej ako kauza Vírus), a to bez toho, aby sa oboznámil s utajovanou prílohou vyšetrovacieho spisu. Lipšic to popiera, tvrdí, že mal k dispozícii všetky relevantné informácie, a poukazuje na to, že ani ďalší prokurátori nepracovali s touto prílohou.

Tretí dôvod sa týka ironického komentára, ktorý Lipšic napísal v úradnom liste na adresu generálnej prokuratúry. Žilinka v tom vidí neprístojné zneváženie vedenia úradu, Lipšic však argumentuje, že jeho poznámka bola reakciou na predchádzajúce verejné výroky generálneho prokurátora.

Generálna prokuratúra odmieta tvrdenia Daniela Lipšica v súvislosti s kauzou MH Manažment

Mohlo by Vás zaujímať Generálna prokuratúra odmieta tvrdenia Daniela Lipšica v súvislosti s kauzou MH Manažment

(lipa)

Minúta  |  

Zamestnanci SNG podali hromadné výpovede

Stovka zamestnancov vrátane kurátorov, marketingového tímu a členov dramaturgickej rady podali k 1. aprílu 2025 výpovede.

Zamestnanci tvrdia, že galéria skolabovala a funguje len vďaka ich dobrej vôli. Ozrejmili, že ich rozhodnutie odísť je reakciou na nekompetentné vedenie dočasného riaditeľa Jaroslava Niňaja, ktorému vyčítajú neznalosť základných pravidiel fungovania galérie, upozornil denník SME.

„Nemôžeme ďalej pracovať v prostredí, kde sú porušované zákony a odborníci sa stávajú obeťou účelových rozhodnutí ministerstva kultúry,“ vyhlásili na tlačovom brífingu.

Podľa zamestnancov dochádza ku kolapsu výstavného plánu na rok 2025, pričom boli zrušené viaceré medzinárodné projekty, ako výstava „Červené zlato - Zázrak zo Španej Doliny“ a „Futurotopia: Kroniky nádeje“.

Zamestnanci obviňujú vedenie galérie aj ministerstvo kultúry z chaosu a nekompetentnosti, ktoré viedli k stratám partnerov a sponzorov. Zmluvy na rok 2025 nepodpísali viaceré zahraničné inštitúcie ani dlhoroční sponzori vrátane generálneho partnera - Tatra banky. Upozornili aj na údajnú politizáciu inštitúcie a účelové personálne zmeny.

(mm)

Minúta  |  

Afganistan spustil očkovanie proti detskej obrne pre milióny detí

Riziko šírenia ochorenia vzrástlo po návrate migrantov z Pakistanu, varuje WHO, pričom konšpiračné teórie a minulé zákazy podomového očkovania situáciu ďalej komplikujú.

Trojdňová vakcinácia sa bude týkať 16 z celkových 34 afganských provincií a cieľom je v krajine zaočkovať približne šesť miliónov detí mladších ako päť rokov, oznámilo v pondelok ministerstvo zdravotníctva.

Svetová zdravotnícka organizácia už pred časom varovala, že vďaka repatriácii afganských migrantov zo susedného Pakistanu spustenej v roku 2023 sa zvýšilo riziko šírenia detskej obrny.

V Afganistane odvtedy prebehlo už niekoľko rozsiahlych vakcinácií. Aj napriek tomu však vlani v celej krajine zaznamenali až 25 prípadov detskej obrny, zatiaľ čo v roku 2023 ich zistili len šesť, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia.

Očkovacie kampane v Afganistane aj v susednom Pakistane často sťažujú šíriace sa konšpiračné teórie, ako napríklad, že vakcíny spôsobujú neplodnosť, alebo že zdravotníci, ktorí deti očkujú, sú špióni.

Hnutie Taliban ešte pred svojím opätovným prevzatím moci v Afganistane v auguste 2021 zakázalo takzvané podomové očkovanie v oblastiach, ktoré už malo pod svojou kontrolou. Organizácia Spojených národov sa však s ním po prevzatí moci napokon úspešne dohodla na obnovení celoplošnej vakcinácie.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Na stretnutie Putina s Trumpom zo strany Washingtonu zatiaľ neprišla žiadna ponuka

Prezidenti by sa mohli stretnúť, keď obe strany uznajú čas za vhodný, pričom hlavnou témou zostáva vojna na Ukrajine.

Rusko je naďalej otvorené komunikácii so Spojenými štátmi na úrovni prezidentov, zatiaľ ale nedostalo žiadne návrhy o tejto veci zo strany Washingtonu, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Od Američanov sme zatiaľ nedostali žiadne signály. Preto pokračujeme v práci podľa plánu a udržiavame pripravenosť (na dialóg)," povedal Peskov s tým, že pripravené zostávajú aj USA.

„Zrejme si to vyžaduje čas," skonštatoval.

Ak by k takejto konverzácii medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trupom napokon došlo, rokovali by podľa Peskova o perspektívach, možnostiach a mieste osobného stretnutia. Rozhovor sa uskutoční, keď to lídri oboch krajín uznajú za vhodné, dodal hovorca.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov tiež v pondelok potvrdil, že telefonické rozhovory medzi Putinom a Trumpom zatiaľ neboli naplánované. Tvrdí, že priama komunikácia s novou americkou vládou sa ešte nezačala. Kontakty medzi Moskvou a Washingtonom sa podľa Riabkova uskutočňujú iba prostredníctvom veľvyslanectiev.

Trump a Putin sa pripravujú na prvý telefonát

Mohlo by Vás zaujímať Trump a Putin sa pripravujú na prvý telefonát

„Zdržal by som sa predvídania vývoja v tejto oblasti, pretože... sme nepodnikli žiadne kroky, aby sme sa dostali do kontaktu s novou administratívou, a ani oni nepodnikli žiadne kroky na akejkoľvek úrovni," uviedol ruský diplomat.

Trump očakáva, že k stretnutiu s Putinom by mohlo dôjsť v priebehu najbližšieho polroka. Putin v piatok vyhlásil, že je pripravený rokovať s Trumpom o vojne na Ukrajine.

Staronový americký prezident počas predvolebnej kampane sľuboval, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahne hneď v prvý deň svojho nástupu do funkcie, ak nie skôr – čo sa napokon nestalo.

Trump minulú stredu vyzval ruského prezidenta, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade podľa neho USA uvalia „vysoké dane, clá a sankcie" na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.

(tasr)

Minúta  |  

PS nesúhlasí s návrhom SNS predĺžiť funkčné obdobie v obciach a samosprávach

Investičné projekty podľa hnutia nie sú ohrozené dĺžkou volebného obdobia, ale neschopnosťou vlády.

„Ak chce Andrej Danko pomôcť starostom s veľkými investičnými projektami, mal by im v prvom rade vrátiť stovky miliónov, o ktoré ich nedávno obrala vláda. To, na rozdiel od predĺženia volebného obdobia, požadujú aj zástupcovia samospráv. Rovnako od nich dlhodobo počúvame volanie po komplexnej reforme a zmene financovania obcí, ktoré by uvoľnili nové zdroje," pripomenula poslankyňa Národnej rady SR za PS Jana Hanuliaková.

Poslanec hnutia Marek Lackovič podotkol, že vláda obrala samosprávy o kľúčovú časť príjmov a projekty ochromila nedostatočnou digitalizáciou, prebujnenou administratívou a neúmerne dlhotrvajúcimi kontrolami verejného obstarávania či žiadostí o platbu. „Návrh SNS žiadny z týchto problémov nerieši," zdôraznil. Zároveň dodal, že v zahraničí sa na šesť rokov volia starostovia len v troch krajinách.

„Chorvátsko, ktoré je podľa SNS inšpiráciou, medzi ne nepatrí," priblížil Lackovič.

Koaličná SNS chce predĺžiť volebné obdobie v samosprávach zo súčasných štyroch na šesť rokov. Týkalo by sa to volieb do orgánov samosprávnych krajov i volieb do orgánov samosprávy obcí. Zmenu chce SNS zakotviť v Ústave SR. Argumentuje napríklad tým, že ak sa voľby striedajú vo veľmi krátkom období, nie je možné dokončiť veľké investičné projekty, zabezpečiť rozvoj miest, obcí a vyšších územných celkov (VÚC).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.