Politický tlak na centrálne banky ohrozuje stabilitu ekonomiky, varuje šéfka ECB

Nezávislosť centrálnych bánk je v niektorých častiach sveta spochybňovaná. Väčší politický vplyv by pritom mohol podkopať schopnosť bánk udržať infláciu na nízkej úrovni, čo vyvoláva riziko ohrozenia stability ekonomiky. Uviedla to prezidentka šéfka ECB Lagardová vo videoprejave na konferencii maďarskej centrálnej banky.        

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň povedal, že bude požadovať, aby Federálny rezervný systém (Fed), ktorý v USA plní úlohu centrálnej banky, znížil náklady na pôžičky. Vyhlásil pritom, že pozná úrokové sadzby oveľa lepšie ako ľudia zodpovední za toto rozhodnutie.

Zatiaľ čo jeho komentár sa považuje skôr za rétoriku, ako za plán na obmedzenie nezávislosti Fedu, niet pochýb o tom, že nezávislosť centrálnych bánk je spochybňovaná v niekoľkých častiach sveta, povedala Lagardová.

Analytici očakávajú sa, že Fed tento týždeň ponechá úrokové sadzby nezmenené, aj keď ich ECB pravdepodobne zníži. Niektoré politické návrhy novej Trumpovej administratívy by pritom mohli zvýšiť cenové tlaky, čo pravdepodobne vyvolá kritiku zo strany Bieleho domu.

Väčšina centrálnych bánk v predchádzajúcich rokoch rýchlo a prudko zvýšila úrokové sadzby, aby potlačila infláciu. To obmedzilo schopnosť vlád míňať a rýchly rast cien zasiahol tiež reálne príjmy domácností.

Peter Kažimír, šéf slovenskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB, v tejto súvislosti predznamenal ďalšie konflikty centrálnych bánk s vládami.

„Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk nie sú na jednej lodi," povedal Kažimír v Budapešti. Dodal, že bankári boli najlepším priateľmi ministrov financií, keď boli úrokové sadby veľmi nízke, ale už nie sú.

Lagardová medzitým varovala, že snahy politikov ovplyvňovať rozhodnutia centrálnej banky môžu výrazne prispieť k makroekonomickej nestabilite.

V Maďarsku nastúpi od marca na čelo centrálnej banky politický spojenec premiéra Viktora Orbána, bývalý minister financií Mihály Varga.

Lagardová pripomenula, že politický tlak na centrálnu banku zvyšuje kolísanie výmenného kurzu a zvyšuje výnosy dlhopisov a rizikové prémie.

Tento druh volatility by mohol sťažiť udržanie nízkej inflácie, čo vyvolá obavy, že nezávislé centrálne banky neplnia svoje mandáty, poznamenala. Takýto sled udalostí by potom mohol podkopať spoločenský konsenzus a ešte viac zosilniť volatilitu v ekonomike.

(tasr)