Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Minister zahraničia USA a európska šéfka diplomacie: Na Putina treba vyvíjať maximálny tlak

Kaja Kallasová s novým šéfom diplomacie Spojených štátov Marcom Rubiom telefonovala prvýkrát a hovor označila za dobrý.

"Diskutovali sme o globálnych otázkach, v ktorých majú EÚ a USA rovnaké záujmy vrátane ruskej vojny na Ukrajine, škodlivého vplyvu Iránu a výziev, ktoré predstavuje Čína," uviedla Kallasová. Zároveň podotkla, že EÚ a USA sú vždy silnejšie, ak držia spolu a povedala, že sa teší na prvé osobné stretnutie.

Obaja sa vyslovili, že na ruského prezidenta Vladimira Putina je treba vyvíjať "maximálny tlak". Cieľom je prinútiť ho ukončiť vojnu na Ukrajine a "dopracovať sa k spravodlivému a udržateľnému mieru". Píše agentúra AFP.

Novozvolený prezident USA Donald Trump v predvolebnej kampani opakovane kritizoval masívnu vojenskú pomoc Ukrajine, ktorú poskytovala administratíva prezidenta Joea Bidena. Viackrát tiež povedal, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín po zvolení, čo sa mu nepodarilo.

Fico skritizoval Rutteho aj francúzskeho premiéra: Nabudúce dvakrát merajte a rozmýšľajte

Mohlo by Vás zaujímať Fico skritizoval Rutteho aj francúzskeho premiéra: Nabudúce dvakrát merajte a rozmýšľajte

Trump 22. januára vyzval Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny. V opačnom prípade podľa neho USA uvalia "vysoké dane, clá a sankcie" na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.

Kallasová v rozhovore s Rubiom "zdôraznila rastúce investície Európy do obrany a pripravenosť prevziať väčšiu zodpovednosť v tejto otázke, ako aj dôležitosť diverzifikácie dodávok energie," uviedol zdroj AFP.

Trump tiež začiatkom januára vyzval európske krajiny, aby zvýšili svoje výdavky na obranu až na päť percent hrubého domáceho produktu. Podľa Kallasovej Trump má v tomto ohľade pravdu a EÚ musí investovať viac do svojej obrany.

Zvýšenie importu amerických energetických surovín do Európy je tiež jednou z Trumpových požiadaviek. V opačnom prípade americký prezident nevylúčil uvalenie ciel na EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Rada Únie pre všeobecné záležitosti sa zaoberala stavom právneho štátu v Maďarsku i Slovinsku

Štátny tajomník rezortu zahraničia Marek Eštok sa v utorok v Bruseli zúčastnil na zasadnutí Rady Európskej únie pre všeobecné záležitosti, ktorej hlavnou témou bolo predstavenie poľského predsedníctva v Rade EÚ.

Polročné predsedníctvo európskej "dvadsaťsedmičky" v období tesne po kreovaní novej Európskej komisie prevzala 1. januára 2025 na základe princípu rotácie Poľská republika, a to ako prvá krajina v rámci aktuálneho predsedníckeho Tria (Poľsko – Dánsko – Cyprus).

"Hovorili sme o programe a konkrétnych prioritách, kde oceňujem, že Poľsko adekvátne identifikovalo zásadné oblasti, ktorými by sa EÚ mala zaoberať a hľadať spoločné riešenia, ktoré by mali byť podporené aj legislatívnym procesom. Bezpečnosť v najrôznejších formách je nepochybne vhodne zvoleným hlavným motívom predsedníctva," priblížil Eštok.

V tejto súvislosti pripomenul aj motto, ktoré si vytýčilo poľské predsedníctvo: "Bezpečnosť, Európa!".

Poľsko obvinilo Rusko zo snahy ovplyvniť ich voľby, údajne chcela Moskva verbovať Poliakov

Mohlo by Vás zaujímať Poľsko obvinilo Rusko zo snahy ovplyvniť ich voľby, údajne chcela Moskva verbovať Poliakov

Slovensko tiež privítalo iniciatívu na otvorenie diskusie členských štátov o novom viacročnom finančnom rámci.

"Jednou z kľúčových tém je pre Slovenskú republiku zvýšenie konkurencieschopnosti Únie. V tejto súvislosti považujeme za najväčšiu prioritu zníženie vysokých cien energií, ktoré výrazne ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a majú vážne sociálne dopady," zdôraznil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

Ministri a štátni tajomníci rezortov diplomacií členských štátov Európskej únie hovorili zároveň o stave právneho štátu v ďalších štyroch krajinách, a to Maďarsku, Portugalsku, Rumunsku a Slovinsku.

(tasr)

Minúta  |  

Obraz Mona Lisa čaká sťahovanie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že parížske múzeum Louvre čaká prestavba a rozšírenie v rámci rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá potrvá niekoľko rokov.

Dielo Leonarda da Vinciho "Mona Lisa" sa podľa Macrona dočká vlastnej miestnosti. Výstavné miesto bude "prístupné nezávisle na rozdiel od zvyšku múzea" a návštevníkom budú vydávať "vlastný prístupový preukaz".

Obrazu doprajú na žiadosť riaditeľky múzea vlastnú miestnosť. Jeho popularita podľa nej zatieňuje niektoré ďalšie diela.

Pri rekonštrukcii vznikne aj nový vchod od Seiny, ktorý otvoria do roku 2031. Francúzsky prezident spresnil, že to pomôže odľahčiť súčasný vstup do Louvru a múzeum ho bude financovať výlučne "z vlastných zdrojov".

Celkovú hodnotu rekonštrukcie Macron neprezradil, no podľa agentúry AP to bude niekoľko stoviek miliónov eur.

Po poslednej oprave Louvru v 80. rokoch 20. storočia v roku 1989 slávnostne odhalili ikonickú sklenenú pyramídu na nádvorí. Problémy objektu spôsobujú úniky vody, teplotné výkyvy, ktoré "ohrozujú zachovanie umeleckých diel". Okrem toho v múzeu podľa riaditeľky nie je dostatok toaliet a obmedzená ponuka stravovania.

Rozpočet Louvru tvorí spolovice Francúzsko, ale aj predaj vstupeniek, príjmy z reštaurácií, obchodov a prenájom priestorov na špeciálne podujatia či iní partneri múzea. Minulý rok miesto navštívilo približne 8,7 milióna návštevníkov. Viac ako tri štvrtiny tvorili turisti z USA, Číny a európskych krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Prípad podozrivého úmrtia československého ministra zahraničia opäť ožil

Česká polícia otvorila prípad úmrtia Jana Masaryka z roku 1948. Prípad preveruje ako podozrenie zo spáchania vraždy.

"K opätovnému otvoreniu prípadu viedlo objavenie nových diplomatických a spravodajských archiválií z USA, Veľkej Británie a Francúzska. Cieľom je porovnať tieto nové informácie s dosiaľ zistenými skutočnosťami a odhaliť tak prípadné nové súvislosti, ktoré by mohli priniesť odpovede na niektoré dlho nezodpovedané otázky," uviedla vrchná komisárka Iveta Kořínková.

Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu vydal 10. januára tohto roka záznam, ktorým vo veci začal úkony trestného konania. Vec preveruje ako podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy podľa trestného zákona v znení účinnom do 31. augusta 1995.

Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zomrel v noci z 9. na 10. marca 1948 za záhadných okolností.

Jeho telo našli na dlažbe, kam dopadol z okna kúpeľne svojho bytu v sídle ministerstva zahraničných vecí v Černínskom paláci. O príčinách jeho úmrtia existujú viaceré teórie.

(tasr)

Minúta  |  

Exveliteľ poľskej polície pre odpálenie granátometu vo svojej kancelárii čelí obžalobe

Hovorca Okresnej prokuratúry vo Varšave Antoni Skiba oznámil, že Jaroslawa Szymczyka obžalovali z nezákonnej držby granátometu RGW-90. Granátomet je vojenská zbraň a jej držba je civilistom zakázaná. Podľa expertízy Poľského vojenského ústavu zbrojnej techniky, ktorú si prokuratúra vyžiadala, bol navyše granátomet funkčný a v čase výbuchu nastavený na režim "detonácia".

Prokuratúra okrem toho vedie aj konanie vo veci možného nesplnenia služobných povinností zo strany policajtov, najmä pre neskontrolovanie granátometu a neevakuovanie sídla prezídia po výbuchu.

Z jedného z bodov obžaloby vyplýva, že granátomet priviezli do Poľska z Ukrajiny bez nahlásenia colným orgánom na hraniciach, čo predstavuje nezákonnú držbu zbrane.

Obžaloba sa týka aj neúmyselného ohrozenia života a zdravia viacerých osôb, ktoré boli prítomné na policajnom prezídiu v čase, keď exšéf polície 14. decembra 2022 z granátometu "neúmyselne vystrelil vo svojej kancelárii". Pripomína agentúra PAP.

Suspendovali ukrajinského generála, ktorý daroval poľskej delegácii granátomet

Mohlo by Vás zaujímať Suspendovali ukrajinského generála, ktorý daroval poľskej delegácii granátomet

Za prvý čin hrozí Szymczykovi trest odňatia slobody na šesť mesiacov až osem rokov, za druhý čin trest od troch mesiacov do piatich rokov.

V utorkovom vyjadrení pre rádio RMF FM obžalovaný povedal, že o celom prípade sa dozvedel z médií a prokurátor mu neumožnil ani podať vysvetlenie, neuznal žiaden z ním predložených dôkazov a neumožnil mu nahliadnuť do vyšetrovacích spisov.

"Týmto spôsobom mi bolo odobraté právo brániť sa. Počas môjho pôsobenia v polícii som sa ešte nestretol s prípadom, že by boli takto otvorene porušované základné práva," vyhlásil Szymczyk a dodal, že pravdy sa nebojí.

Výbuch v budove policajného prezídia vo Varšave nastal po jeho návšteve Ukrajiny. Bývalý veliteľ sa neskôr pre médiá vyjadril, že granátomet bol darom od ukrajinských bezpečnostných zložiek a myslel si, že je nefunkčný. Pri incidente utrpel ľahké poranenie ucha.

(tasr)

Minúta  |  

Trump pozval do Bieleho domu Netanjahua

"Premiér Netanjahu je prvým zahraničným lídrom, ktorý obdržal pozvanie do Bieleho domu počas druhého funkčného obdobia prezidenta Trumpa," uviedol Izrael v oficiálnom vyhlásení.

Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua by sa malo uskutočniť 4. februára.

Pozvanie do Washingtonu prichádza v čase, keď Spojené štáty vyvíjajú tlak na Izrael a palestínske hnutie Hamas, aby pokračovali v prímerí. To vstúpilo do platnosti 19. januára a ukončilo 15-mesačný ozbrojený konflikt v Pásme Gazy.

Kremeľ: Na stretnutie Putina s Trumpom zo strany Washingtonu zatiaľ neprišla žiadna ponuka

Mohlo by Vás zaujímať Kremeľ: Na stretnutie Putina s Trumpom zo strany Washingtonu zatiaľ neprišla žiadna ponuka

Trump sa opakovane prihlásil k zásluhám za dosiahnutie tohto prímeria. Oznámil tiež plán na "vyčistenie" Pásma Gazy a vyzval Palestínčanov, aby sa presťahovali do Jordánska alebo Egypta. Jeho návrh kritizovali obe krajiny, ako aj mnohé európske vlády.

Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump často tvrdil, že Izrael "nikdy nemal v Bielom dome lepšieho priateľa", čo viackrát zopakoval aj Netanjahu. Po jeho inaugurácii Trump podľa AFP údajne schválil dodávku 2000-kilogramových bômb do Izraela, ktorú vláda predchádzajúceho prezidenta Joa Bidena pozastavila.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.