Preskočiť na obsah
  |  

USA presunuli 90 rakiet Patriot z Izraela do Poľska, smerujú na Ukrajinu

Rakety boli uskladnené v Izraeli, ktorý v apríli 2024 systémy Patriot vyradil z prevádzky po vyše 30 rokoch používania.

Podľa zdroja portálu Axios vtedy ukrajinskí predstavitelia začali rokovať s americkou stranou o ich prevzatí.

Izraelský premiér Benjamin Netanyahu spočiatku podľa Axiosu odmietal dovoliť, aby USA rakety Patriot z Izraela dodali Ukrajine. Obával sa, že Rusko by mohlo následne začať v rámci odvety dodávať zbrane Iránu. Izrael napokon údajne kontaktoval ruskú stranu, ktorú informoval, že systémy vráti do USA a nedodá ich Ukrajine.

Podobná situácia nastala už pred dvoma rokmi, keď delostrelecké granáty z izraelských skladov nakoniec skončili na Ukrajine. Hovorca izraelského premiéra potvrdil, že Izrael vrátil patrioty Spojeným štátom, pričom však „nevie, či boli dodané Ukrajine".

Podľa Axiosu približne 90 rakiet prepravili z Izraela priamo do Poľska, odkiaľ ich prevezú na Ukrajinu. Ostatné vybavenie, ako napríklad radary, je potrebné najskôr poslať do USA s cieľom ich modernizácie. Rakety bude možné odpaľovať z batérií, ktorými ukrajinská armáda už disponuje.

(tasr)

  |  

AfD v prieskume rastie. Scholzova SPD pred voľbami naopak stráca

Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti YouGov by AfD podporilo len o šesť percent menej voličov ako konzervatívnu úniu CDU/CSU, ktorá pravdepodobne zvíťazí v predčasných voľbách, ktoré sa uskutočnia 23. februára.

Konzervatívci, ktorých do volieb vedie predseda CDU Friedrich Merz, sa dlhodobo pohybujú nad 30 percentami. Prieskum YouGov im však teraz pripisuje len 29 percent.

Alternatíva pre Nemecko (AfD) podľa uverejneného prieskumu agentúry YouGov získala 23 percent hlasov a stala sa druhou najsilnejšou stranou v Spolkovom sneme.

Na treťom mieste by sa umiestnila SPD kancelára Olafa Scholza s 15 percentami a za ňou Zelení s 13 percentami.

Ostatné tri strany dlhodobo oscilujú okolo päťpercentnej hranice potrebnej na zvolenie do Bundestagu. Agentúra YouGov namerala liberálnej Slobodnej demokratickej strane (FDP) podporu na úrovni troch percent, postkomunistickej Ľavicovej strane päť percent a ľavicovo-populistickej Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW) šesť percent.

Prieskum YouGov sa uskutočnil medzi 24. a 27. januárom, teda po útoku v Aschaffenburgu, ktorý úplne zmenil predvolebnú diskusiu. Minulú stredu 28-ročný Afganec zaútočil na deti v materskej škole v centre bavorského mesta. Zabil dvojročného chlapca a 41-ročného muža, ktorý sa deťom ponáhľal na pomoc. Ďalšie tri osoby boli zranené.

(echo24)

  |  

Alibaba: Vydávame nový AI model, ktorý prekoná DeepSeek či chat-GPT

Čínska technologická spoločnosť Alibaba v stredu predstavila novú verziu svojho modelu umelej inteligencie, Qwen 2.5-Max, ktorý podľa jej tvrdení prekonáva aj populárne modely ako sú DeepSeek-V3, GPT-4 a Llama-3.1-405B.

Tento krok prichádza v čase, keď čínsky startup DeepSeek, ktorý nedávno získal globálnu pozornosť vydaním modelu DeepSeek-V3, vyvíja tlak na domácu i zahraničnú konkurenciu.

Qwen 2.5-Max bol oficiálne uvedený počas prvého dňa lunárneho čínskeho nového roka (29. január). Alibaba vo svojom vyhlásení uviedla, že model prekonáva všetky spomenuté open-source modely od OpenAI až po spoločnosť Meta, ktoré sú považované za lídrov v tejto oblasti.

Vydanie modelu DeepSeek-V3 10. januára, následované modelom R1 20. januára, šokovalo Silicon Valley a spôsobilo pokles akcií technologických spoločností.

Čínsky startup DeepSeek s nízkymi nákladmi na vývoj a používanie prinútil investorov spochybniť výdavkové plány popredných amerických firiem v oblasti AI. Tento úspech vedie k tomu, že aj domáci konkurenti, ako Alibaba, začali prepracovávať svoje vlastné modely umelej inteligencie, aby dobehli rýchlo sa vyvíjajúci trh.

(lup)

  |  

Návrh zákona: Trump by mohol byť súčasťou súsošia na Mount Rushmore

Členka Snemovnej reprezentantov za americký štát Florida Anna Paulina Lunaová predložila návrh zákona, aby sa súčasťou známeho súsošia prezidentov na hore Mount Rushmore stala aj podobizeň prezidenta Donalda Trumpa.

Sochy boli vytesané priamo do žulového skalného masívu v rokoch 1927–41 a zobrazujú hlavy štyroch prezidentov: Georgea Washingtona (1732–1799), Thomasa Jeffersona (1743–1826), Theodora Roosevelta (1858–1919) a Abrahama Lincolna (1809–1865). Tejto cti sa im dostalo za ich „neoceniteľný prínos" pre Spojené štáty, doplnil Newsweek.

Lunaová v zákone navrhuje, aby k nim pribudol aj staronový republikánsky prezident Trump. Takéto ocenenie si podľa poslankyne zaslúži za pozoruhodné úspechy, ktoré už dosiahol a ktoré ešte dosiahne. „Hor sa tesať," vyzvala.

V auguste 2024 bývalá predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navrhla, aby sa na Mount Rushmore objavil obraz Joea Bidena kvôli jeho úspechom v Bielom dome. Tento návrh kritizovali priaznivci Donalda Trumpa. Trump v roku 2020 poprel správy, že jeho tím kontaktoval guvernérku Južnej Dakoty o pridaní ďalšieho prezidenta na Mount Rushmore.

Newsweek na svojom webe zverejnil status republikánskeho voliča Marka Valleyho, ktorý v reakcii na Luneovej návrh na sieti X napísal: „To je hlúpe. Som republikán, ale Trumpovo prvé volebné obdobie nebolo pôsobivé. Neurobil veľa pre to, aby si vyslúžil pochvalu, nieto ešte Mount Rushmore".

Ak sa Luneovej návrh dostane v Kongrese na hlasovanie, v Snemovni reprezentantov musí získať takmer jednomyseľnú podporu republikánov. Pri následnom hlasovaní v Senáte by potreboval aj podporu niekoľkých demokratov, čo je však málo pravdepodobné.

Súsošie sa nachádza v blízkosti mesta Keystone v štáte Južná Dakota.

(tasr)

  |  

PS ani KDH zatiaľ nevedia, či pôjdu na stretnutie zvolané prezidentom

Prezident Peter Pellegrini zvolal na budúci týždeň okrúhly stôl predsedov troch koaličných a troch opozičných parlamentných strán k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska.

"Chcem pripomenúť, že my sme prezidenta žiadali o stretnutie ako opozičné strany ešte pred troma týždňami alebo mesiacom, nedostali sme odpoveď, teraz prichádza s takouto iniciatívou a my mu dáme odpoveď, keď sa poradíme s našimi opozičnými partnermi," povedal líder PS Michal Šimečka novinárom v parlamente.

Zdôraznil, že postoje opozičných strán v slovenskej zahraničnej politike sa nemenia, jednoznačne hovoria o partneroch Slovenska v EÚ a NATO. Kľúčom k budúcej prosperite a bezpečnosti Slovenska je podľa neho sila týchto zoskupení, ktorých sme súčasťou.

"Je to Robert Fico, ktorý spochybňuje zahraničnopolitickú orientáciu, ktorý dokonca pripúšťa možnosť vystúpenia z Európskej únie ako politický cieľ strany Smer. To je extrémne nebezpečné," vyhlásil.

"Čiže z môjho pohľadu nie je o čom diskutovať, lebo máme základné zahraničnopolitické dokumenty, kde je to jasne napísané, naša pozícia sa nemení," povedal predseda PS s tým, že s prezidentom chceli hovoriť ako opozícia vtedy, keď boli znepokojení cestou premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy.

Podpredseda KDH Marián Čaučík skonštatoval, že ide o nový formát stretnutia spolu s koalíciou. Stanovisko zaujme hnutie neskôr.

"KDH vyzvalo prezidenta, aby sa stretol s opozičnými stranami, pretože sme neboli účastní na bezpečnostnej rade, kde sa hovorilo o takzvanom prevrate alebo o mnohých veciach, ktorými straší táto vládna koalícia. Chceli sme sa s ním stretnúť, prezident to zvoláva v takomto novom formáte, koalično-opozičnom, takže k tomu asi zaujmeme stanovisko ešte neskôr," povedal novinárom v parlamente Čaučík.

Pellegrini chce o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska hovoriť s koalíciou aj opozíciou, pretože napriek dlhoročnému konsenzu je dnes podľa neho zahraničná politika výrazným predmetom vnútropolitického súboja.

(tasr)

  |  

Prieskum: Drvivá väčšina Grónčanov odmieta začlenenie do USA

Otázka prípadného pričlenenia Grónska k USA sa opäť dostala do popredia po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa prieskumu agentúry Verian, ktorý si objednal dánsky denník Berlingske, až 85 percent Grónčanov nesúhlasí s takýmto krokom, zatiaľ čo 6 percent by ho podporilo. Deväť percent opýtaných zostalo nerozhodnutých.

Trump začiatkom mesiaca označil ostrov za strategicky dôležitý pre bezpečnosť USA a naznačil, že Dánsko by sa malo vzdať kontroly nad týmto územím.

Grónsko, ktoré je poloautonómnym územím Dánska s približne 57-tisíc obyvateľmi, získalo v roku 2009 rozsiahlu samosprávu. Má dokonca právo vyhlásiť nezávislosť prostredníctvom referenda.

Premiér Mute Egede dlhodobo presadzuje väčšiu nezávislosť Grónska a opakovane zdôraznil, že ostrov nie je na predaj – o jeho budúcnosti rozhodnú výhradne jeho obyvatelia.

Dánsko v reakcii na geopolitické výzvy oznámilo, že na posilnenie vojenskej prítomnosti v Arktíde vyčlení 14,6 miliardy dánskych korún (2,04 miliardy dolárov). Americká armáda má pritom na ostrove už dlhodobo základňu Pituffik, ktorá slúži ako strategický bod pre systém včasného varovania pred balistickými raketami.

(lup)