Preskočiť na obsah
  |  

Scholz: Nemecko zastavilo na hraniciach 40-tisíc migrantov

Nemecko v roku 2023 zaviedlo kontroly na hraniciach s Poľskom, Českom a Švajčiarskom v reakcii na nárast nelegálnej migrácie. Opatrenia spôsobili diplomatické napätie so susednými krajinami.

Nemecký opozičný líder Friedrich Merz čelí kritike za podporu návrhu zákona o migrácii zo strany krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Merz tvrdí, že napriek tomu s AfD po voľbách nevytvorí koalíciu, no odborníci sú skeptickí. Kancelár Olaf Scholz obhajuje politiku vlády v oblasti migrácie a tvrdí, že zavedenie hraničných kontrol pomohlo zastaviť 40-tisíc nelegálnych migrantov.

Počet žiadostí o azyl podľa neho klesol o tretinu. Voľby do Spolkového snemu sa uskutočnia 23. februára a Merz má šancu stať sa kancelárom.

(tasr)

  |  

Rusko očakáva prvý krok od USA na zlepšenie vzťahov, tvrdí Riabkov

Námestník ruského ministra zahraničia Sergej Riabkov vyhlásil, že USA musia spraviť prvý krok k normalizácii vzťahov s Moskvou.

Donald Trump opakovane sľúbil rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin však trvá na tom, že akékoľvek mierové rozhovory musia brať do úvahy fakt, že Rusko kontroluje veľké časti ukrajinského územia.

Rokovania medzi Washingtonom a Kremľom sú zatiaľ iba v počiatočnej fáze, informoval ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin. Moskva podľa Riabkova očakáva "tvrdé vyjednávanie" a nebude ustupovať zo svojich pozícií.

Doterajšie pokusy o diplomatické riešenie, napríklad rokovania v Istanbule v roku 2022, nepriniesli trvalé výsledky. Obe strany sa navzájom obviňujú z neschopnosti kompromisu.

(tasr)

  |  

EÚ tvrdí, že Pásmo Gazy je neoddeliteľnou súčasťou budúceho palestínskeho štátu

EÚ údajne trvá na tom, že riešenie v podobe dvoch štátov je „jedinou cestou" k mieru medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Pásmo Gazy by malo byť neoddeliteľnou súčasťou palestínskeho štátu, uviedol v stredu hovorca Európskej únie pre zahraničnú politiku.

Americký prezident Donald Trump v noci na stredu na tlačovej konferencii po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Bielom dome navrhol, aby Spojene štáty prevzali kontrolu nad vojnou zničeným Pásmom Gazy a Palestínčania sa odtiaľ vysťahovali do zahraničia. Návrh vzbudil odpor nielen u samotných Palestínčanov, ale aj u lídrov krajín po celom svete.

„Pripomienky prezidenta Trumpa sme vzali na vedomie. EÚ je naďalej pevne odhodlaná presadzovať riešenie v podobe dvoch štátov, ktoré je podľa nás jedinou cestou k dlhodobému mieru pre Izraelčanov aj Palestínčanov," povedal hovorca EÚ.

(tasr)

  |  

Povstalci hnutia M23 napriek prímeriu obsadili ďalšie mesto v Kongu

Rwanda a Konžská demokratická republika majú dlhodobo napäté vzťahy, KDR obviňuje Rwandu z podpory M23.

Napriek vyhlásenému prímeriu povstalci z hnutia M23 obsadili v stredu strategické mesto Nyabibwe na východe Konžskej demokratickej republiky.

Skupina, podporovaná Rwandou, už minulý týždeň získala kontrolu nad Gomou a podľa konžskej vlády pokračuje v expanzii. Rwandský prezident Paul Kagame popiera priame nasadenie svojich vojakov, no OSN tvrdí, že M23 podporuje približne 4-tisíc rwandských vojakov.

Uganda, ktorá má v regióne svoje jednotky od roku 2021, posiela ďalších tisíc vojakov. OSN žiada povstalcov o umožnenie humanitárnej pomoci v oblasti.

(tasr)

  |  

Ukrajina a Česko spúšťajú spoločnú výrobu zbraní

Česká republika patrí medzi kľúčových európskych podporovateľov Ukrajiny, okrem dodávok tankov, delostrelectva a munície koordinuje medzinárodné iniciatívy na podporu obrany Kyjeva.

Ukrajina a Česko posilňujú obrannú spoluprácu a spúšťajú nové projekty na podporu ukrajinskej armády. Jedným z nich je výroba pušiek financovaná podľa dánskeho modelu, informoval ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Po stretnutí s delegáciou českej Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu v Kyjeve oznámil aj plán na výrobu veľkokalibrovej munície a rozvoj vojenských technológií.

Časť zbraní sa už vyrába v Česku, pri ďalších sa zvažuje lokalizácia produkcie na Ukrajine. Rokovania sú súčasťou širšej českej podpory Kyjevu.

Presun časti produkcie na Ukrajinu by mohol skrátiť dodacie časy a znížiť logistické náklady. Kyjev navyše pracuje na posilnení vlastného obranného priemyslu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v dlhodobej obrane krajiny.

(tasr)

  |  

Izrael ukončí spoluprácu s Radou OSN pre ľudské práva

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dlhodobo kritizuje Radu za údajné prepojenie na terorizmus.

Rozhodnutie kabinetu o ukončení spolupráce s Radou OSN pre ľudské práva oznámil izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar. Tvrdí, že organizácia je zameraná proti Izraelu a šíri antisemitizmus.

K rovnakému kroku tento týždeň pristúpil americký prezident Donald Trump, ktorý zároveň zastavil financovanie Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom. Rada OSN pre ľudské práva v roku 2024 prijala rezolúciu, v ktorej prirovnala izraelské operácie v Gaze k etnickým čistkám a vyzvala na zastavenie dodávok zbraní do Izraela. USA a Nemecko hlasovali proti.

Izrael často kritizuje OSN za jednostranný postoj voči izraelsko-palestínskemu konfliktu. Rada pravidelne prijíma rezolúcie odsudzujúce izraelské kroky, čo Tel Aviv vníma ako nespravodlivé zaobchádzanie.

(reuters)