Preskočiť na obsah
  |  

Desať krajín EÚ chce rýchlejšie železnice bez zbytočnej byrokracie

Lídri desiatich krajín EÚ, vrátane Slovenska, žiadajú zlepšenie financovania vysokorýchlostných železníc s medzištátnym prepojením.

List adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej podpísal aj slovenský premiér Robert Fico.

Signatári varovali pred zbytočnými byrokratickými prekážkami, ktoré môžu oneskoriť projekty v rámci Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

Podľa nich treba zrýchliť povoľovacie procesy a odstrániť nadmerné administratívne požiadavky.

"Požiadavky na dodatočné podmienky by mohli viesť k oneskoreniu prepojení a brániť dokončeniu siete TEN-T v dohodnutých termínoch," zdôraznili predstavitelia na záver výzvy. Výzvu zverejnila v utorok česká vláda.

Ide o strategický projekt Európskej únie, ktorý má vybudovať modernú a prepojenú dopravnú infraštruktúru v celej únii. Zahŕňa železnice, diaľnice, vnútrozemské vodné cesty, prístavy, letiská a logistické centrá.

(tasr)

  |  

Ukrajinský parlament schválil nákup ruských jadrových reaktorov z Bulharska

Ukrajinská Verchovna rada odhlasovala zákon umožňujúci nákup dvoch vyradených sovietskych jadrových reaktorov z Bulharska pre Chmeľnyckú jadrovú elektráreň. Návrh získal 261 hlasov, pričom rozhodujúcu podporu mu dala strana Vlasť bývalej premiérky Julije Tymošenkovej.

Informáciu zverejnil na svojom kanáli na platforme Telegram poslanec opozičnej strany Holos Jaroslav Železňak s tým, že nákup financovaný zo zvýšených ciel mohol byť použitý na armádu.

Ministerstvo energetiky na čele s ministrom Hermanom Haluščenkom však obhajuje rozhodnutie ako krok k posilneniu energetickej bezpečnosti.

Zatiaľ ide len o povolenie na nákup, nie o začatie výstavby, spresnil Železňak. „Preto sa neukradne celých 300 miliárd hryvien, ale o niečo menej,“ vyhlásil.

Za týmto krokom tiež rozoznal údajný vplyv oligarchu Timura Mindiča, ktorý spolu s prezidentom Volodymyrom Zelenským v minulosti založili produkčnú spoločnosť Kvartal 95.

(reuters)

  |  

USA a Británia nepodpísali deklaráciu z parížskeho AI samitu

Spojené štáty a Spojené kráľovstvo nepodpísali vyhlásenie o inkluzívnej a udržateľnej umelej inteligencii (AI) prijaté na Parížskom samite o umelej inteligencii. Dokument zdôrazňuje „potrebu, aby AI bola etická, bezpečná a udržateľná pre ľudí aj planétu“.

Washington DC ani Londýn neuviedli dôvody svojho rozhodnutia. Elyzejský palác pripustil, že niektoré krajiny môžu k deklarácii pristúpiť dodatočne.

(reuters)

  |  

Kremeľ súhlasí s Trumpom, že časť Ukrajiny chce patriť k Rusku

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že „značná časť Ukrajiny chce patriť Rusku“, čím reagoval na pondelkové slová amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Ten v rozhovore pre teltvíziu Fox News naznačil, že „Ukrajina jedného dňa môže byť ruská“. Peskov tvrdí, že realita na Ukrajine „zväčša zodpovedá slovám Trumpa“ a pripomenul anexiu Krymu a okupáciu štvorice ukrajinských oblastí.

Trump deklaroval ukončenie vojny ako prioritu svojej zahraničnej politiky. Kyjev sa obáva dohody, ktorá by Rusku umožnila získať čas na ďalšiu ofenzívu.

(afp, tasr)

  |  

SaS chce zrušiť povinné členstvo v zdravotníckych komorách

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) podáva podnet na Generálnu prokuratúru SR pre poplatky vyberané Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov (SKIZP).

Tvrdí, že komora vyberá registračné a členské poplatky nad rámec zákona. Poslanec Tomáš Szalay upozornil, že ročný registračný poplatok v SKIZP je 85 eur, hoci zákon stanovuje maximálnu výšku 15 eur.

SaS plánuje predložiť návrh zákona na dobrovoľné členstvo v zdravotníckych komorách a chce zrušiť kreditový systém vzdelávania zdravotných sestier. O krokoch informovala na utorkovej tlačovej konferencii.

(tasr)

  |  

Ústavný súd prijal sťažnosť poslankyne Plavákovej v kauze vykázania zo sály

Lucia Plaváková (PS) namieta porušenie svojich práv vrátane slobody prejavu po tom, ako ju vlani v septembri opakovane vykázali z rokovacej sály pre nálepky na notebooku.

„Namietala som porušenie mojich základných práv, najmä obmedzenie výkonu poslaneckého mandátu, ale aj zásah do slobody prejavu v spojitosti so zákazom diskriminácie pre moju príslušnosť k LGBTI menšine. Vykazovanie poslancov a poslankýň z pléna parlamentu kvôli ich identite nemá v demokratickej spoločnosti čo robiť," uviedla Plaváková.

Predsedajúci schôdze Andrej Danko (SNS) a Tibor Gašpar (Smer) to považovali za porušenie rokovacieho poriadku.

Súd rozhodol o prijatí sťažnosti 6. februára, rozhodnutie sa očakáva o niekoľko mesiacov.

(tasr)