Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Ukrajina neprijme dohodu medzi USA a Ruskom bez Kyjeva

Prezident USA Donald Trump počas telefonátu nespomínal prezidentské voľby na Ukrajine, ktoré Washington DC vyžaduje čo najskôr, povedal vo štvrtok ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.

Hoci s Trumpom nehovoril o vstupe Ukrajiny do NATO, USA podľa neho nechcú, aby sa krajina stala členom Aliancie. Zdôraznil, že Ukrajina neprijme žiadne dohody medzi Moskvou a Washingtonom bez účasti Kyjeva. Podľa neho by pri ukončení vojny mala byť pri rokovacom stole aj Európa.

Na otázku, či ho znepokojuje, že Trump predtým volal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, odpovedal, že to nepovažuje za znak priorít USA, no označil to za „nepríjemné“.

(reuters)

  |  

Egyptský prezident odmieta cestu do USA, ak bude témou presun Palestínčanov z Gazy

Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí neplánuje navštíviť Biely dom, ak bude na programe vysídlenie Palestínčanov z Gazy.

Plán amerického prezidenta Donalda Trumpa ráta s presťahovaním vyše dvoch miliónov Palestínčanov a premenou Gazy na oblasť pod kontrolou USA. Vyzval tiež Egypt a Jordánsko na prijatie utečencov a pohrozil zastavením pomoci, ak to odmietnu.

Egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdal Átí navštívil Washington, aby vyjadril postoj Káhiry. Sísí a jordánsky kráľ Abdalláh II. spoločne vyzvali na obnovu Gazy bez vysídľovania Palestínčanov.

(tasr)

  |  

NATO testuje nový model nasadenia jednotiek bez účasti USA

V Bulharsku, Rumunsku a Grécku sa začalo vojenské cvičenie NATO Steadfast Dart 2025 bez Spojených štátov. Zapája sa doň 10-tisíc vojakov z deviatich krajín. Prvé plnohodnotné operačné nasadenie sa uskutočnilo pri gréckom meste Volos.

Manévre testujú rýchle nasadenie a kombinujú konvenčné sily s kybernetickými a vesmírnymi technológiami. Británia velí pozemným jednotkám a nasadila 2 600 vojakov.

USA však žiadajú, aby Európa zvýšila obranné výdavky a prevzala financovanie pomoci Ukrajine. Minister obrany USA Pete Hegseth to zopakoval po stretnutí v Bruseli. Cvičenie sa koná na pozadí napätia s Ruskom a prehodnocovania amerického prístupu k európskej bezpečnosti.

(tasr)

  |  

Slovensko sa pridalo k deklarácii o kontrole AI zbraní

Slovensko sa spolu s ďalšími 24 krajinami pripojilo k Parížskej deklarácii o kontrole zbraňových systémov s umelou inteligenciou (AI). Cieľom je zabezpečiť, aby tieto technológie zostali pod ľudskou kontrolou a boli v súlade s medzinárodným právom.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zdôraznil, že autonómne systémy nesmú rozhodovať o živote a smrti. „Bezpečnosť a technológie musia byť v súlade s etickými normami, a preto bude slovenská diplomacia naďalej podporovať dialóg a spoluprácu medzi štátmi aj v tejto významnej oblasti," dodal.

Samit sa konal 10. a 11. februára v Paríži aj za účasti prezidenta Petra Pellegriniho. Deklaráciu podporilo 25 štátov vrátane Nemecka, Rakúska a Poľska.

(tasr)

  |  

Koalícia rokuje o stabilnej väčšine, Hlas ponúkol Smeru jednu funkciu

Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok potvrdil "veľmi intenzívne debaty" s predsedom SNS Andrejom Dankom, ako aj odídencom z klubu národniarov Rudolfom Huliakom. Obaja majú podľa neho konštruktívny prístup.

Koalícia podľa lídra Hlasu Matúša Šutaja Eštoka smeruje k dohode, ktorá by mala zabezpečiť väčšinu v parlamente.

Šutaj Eštok potvrdil "veľmi intenzívne debaty" s predsedom SNS Andrejom Dankom, ako aj odídencom z klubu národniarov Rudolfom Huliakom. Obaja majú podľa neho konštruktívny prístup.

Potvrdil, že na rokovaniach o situácii v koalícii Hlas ponúkol Smeru pozíciu podpredsedu vlády pre plán obnovy, kde je v súčasnosti Peter Kmec (Hlas). Rokovania vedú aj s Jánom Ferenčákom (Hlas).

Predseda Hlasu však nediskutuje s Radomírom Šalitrošom a Samuelom Migaľom, ktorých zo strany vylúčili.

Premiér Robert Fico (Smer) v utorok spresnil, že ak do 17. februára tieto strany nedosiahnu vnútrostranícke dohody s odídencami, tak akceptujú, že v ten deň navrhne prezidentovi viaceré zmeny vo vláde.

(tasr, max)

  |  

Kremeľ: Trump chce mier, predchádzajúca vláda vojnu predlžovala

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že na Rusko urobil dojem postoj prezidenta USA Donalda Trumpa k ukončeniu vojny na Ukrajine. Podľa neho existuje politická vôľa na oboch stranách nájsť riešenie.

"Predchádzajúca americká administratíva zastávala názor, že je potrebné urobiť všetko pre pokračovanie vojny," dodal.

Odmietol komentovať, ktorý z prezidentov inicioval stredajší hovor trvajúci zhruba 90 minút. Podľa Peskova je tiež predčasné hovoriť o tom, či na mierových rokovaniach zaujmú miesto európskej krajiny.

Hoci si Trump s Vladimirom Putinom vymenili pozvania, najbližšie sa pravdepodobne stretnú v Saudskej Arábii. Konštatoval to po telefonáte prezident Spojených štátov.

Ten stihol telefonovať aj s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, ktorému ozrejmil, že pre Ukrajinu nie je členstvo v NATO praktické. Kyjev záujem o členstvo argumentuje zárukou bezpečnosti.

(reuters, max)