Preskočiť na obsah
  |  

G7 chce pomôcť Ukrajine dosiahnuť trvalý mier a prosperitu

Ministri zahraničných vecí G7 potvrdili záväzok spolupracovať na zabezpečení trvalého mieru a hospodárskej obnovy Ukrajiny.

Vo vyhlásení zdôraznili potrebu pevných bezpečnostných záruk, ktoré zabránia opätovnému vypuknutiu vojny. Budúce sankcie voči Rusku by podľa nich mali závisieť od jeho úprimného úsilia o ukončenie konfliktu.

Vyhlásenie, ktoré podpísal aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, zdôrazňuje, že akékoľvek nové sankcie po februári budú závisieť od ochoty Moskvy viesť seriózne mierové rokovania.

Členské krajiny G7 už poskytli Ukrajine miliardy dolárov v rámci ekonomickej a vojenskej pomoci, pričom tlak na Rusko zvyšujú aj diplomatickými a obchodnými opatreniami.

Členmi sú USA, Kanada, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Japonsko. Európska únia sa tiež zúčastňuje na samitoch G7, ale nie je jej oficiálnym členom.

(reuters, lipa)

  |  

Gašpar: Na vstupe Ukrajiny do NATO vidím zásadný geopolitický problém

Vládna koalícia sa podľa Tibora Gašpara snaží zabezpečiť stabilnú parlamentnú väčšinu 79 hlasov; spôsob, akým to robí, označila Bihariová za kupčenie s mocou.

Vládna koalícia sa snaží zabezpečiť stabilnú parlamentnú väčšinu 79 hlasov, čo je po odchode viacerých poslancov nevyhnutné na efektívne vládnutie; podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) to potvrdil v relácii Sobotné dialógy na STVR.

Vyjadril sa, že prebiehajú rokovania s cieľom dosiahnuť politickú stabilitu, pričom premiér Robert Fico už má pripravené konkrétne riešenia. Rozhodujúce budú postoje strán SNS a Hlas, ktoré čelia vnútorným problémom.

V koalícii rastie napätie, najmä po liste predsedu SNS Andreja Danka, v ktorom podpredseda Národnej rady SR vyjadril výhrady voči premiérovi. Fico však zatiaľ na túto kritiku verejne nereagoval.

Situáciu komplikuje aj návrat ministrov Tomáša Tarabu a Denisy Sakovej do parlamentu, čo môže ovplyvniť rozdelenie ministerských kresiel.

Opozícia kritizuje kupčenie s mocou

Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska (PS) Irena Bihariová obviňuje vládu, že sa sústredí len na politické dohody na úkor riešenia problémov občanov.

Opozícia očakáva ďalšie politické dohody o rozdelení postov a nevylučuje možnosť predčasných volieb.

Gašpar postoj opozície odmieta

Gašpar kritizoval opozíciu za vyvolávanie napätia a spochybnil jej schopnosť prevziať zodpovednosť za krajinu.

Upozornil, že vládnutie bude náročné a bude si vyžadovať disciplínu koaličných poslancov pri hlasovaniach.

Zatiaľ však nie je isté, či sa podarí zabezpečiť stabilnú väčšinu, alebo či politická kríza povedie k ďalším zmenám vo vláde.

Trumpova politika

Bihariová kritizovala snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa rokovať s Vladimirom Putinom o ukončení vojny bez účasti Ukrajiny.

Podľa nej by takýto postup nebol v prospech Ukrajiny, Európy ani Slovenska. Zároveň vyjadrila znepokojenie nad postojom slovenského premiéra, ktorý podľa nej prestáva obhajovať európske záujmy.

Gašpar označil možný vstup Ukrajiny do NATO za zásadný geopolitický problém. Politiku slovenských progresívcov obvinil z podnecovania vojnového napätia.

Podpredseda parlamentu zároveň zdôraznil, že Európska únia (EÚ) sa musí postaviť k bezpečnostným otázkam pragmaticky a hľadať riešenia, ktoré zabránia eskalácii konfliktu.

Podľa Gašpara je dôležité, aby sa EÚ sústredila na budovanie silnej obrannej aliancie, pričom uvítal, že EÚ nie je priamo zapojená do prvých rokovaní.

Nový americký veľvyslanec

Gašpar uviedol, že zatiaľ nie sú dostupné informácie o príchode nového amerického veľvyslanca alebo veľvyslankyne na Slovensko. Zdôraznil, že Slovensko má záujem na udržiavaní dobrých vzťahov s USA, avšak s dôrazom na to, aby nedochádzalo k zasahovaniu do vnútorných záležitostí krajiny.

Podľa neho by mala spolupráca pokračovať v štandardnom diplomatickom rámci, pričom Slovensko chce zostať suverénnym partnerom.

Irena Bihariová zdôraznila, že Slovensko by sa malo zamerať na posilnenie sebestačnosti a zníženie závislosti od veľmocí. Podľa nej je kľúčové, aby krajina chránila svoj trh a bola aktívnym hráčom v Európskej únii.

Podpredsedníčka PS tiež doplnila, že Európa by sa mala viac spoliehať na vlastné zdroje a schopnosti, aby nebola odkázaná na rozhodnutia svetových lídrov.

(lipa, red)

  |  

EÚ zvažuje sankcie proti Rwande pre podporu ozbrojených skupín v Kongu

Európsky parlament vyzval na pozastavenie dohody o mineráloch s Rwandou a zmrazenie podpory tejto africkej krajine.

Reaguje tak na ofenzívu militantného hnutia M23 v Konžskej demokratickej republike (KDR).

V piatok bojovníci hnutia obsadili letisko Kavumu pri Bukavu. Európska únia varovala, že porušovanie územnej celistvosti KDR nezostane bez odozvy.

Rwanda odmieta obvinenia z podpory M23, no správa OSN uvádza, že má v KDR 4-tisíc vojakov. Napätie sa stupňuje aj počas samitu Africkej únie v Addis Abebe.

Hnutie M23 vzniklo v roku 2012 a bojuje proti vláde KDR. Jeho členovia sú prevažne bývalí povstalci podporovaní Rwandou. V roku 2013 bolo hnutie porazené, no v roku 2021 obnovilo ofenzívu.

KDR patrí medzi najbohatšie krajiny na nerastné suroviny. Ťažba koltánu, zlata a kobaltu financuje ozbrojené skupiny, čo komplikuje mierové riešenie konfliktu.

(tasr, red)

  |  

Izrael čelí ultimátu o rukojemníkoch, USA ho podporia, tvrdí Trump

Izrael má dnes do 12:00 rozhodnúť o ďalšom postupe v súvislosti s rukojemníkmi v pásme Gazy, uviedol Donald Trump.

Podľa neho Hamas nečakane prepustil troch rukojemníkov, vrátane jedného Američana. Minulý týždeň však vyhlásil, že rukojemníkov neprepustí.

Spojené štáty budú stáť za rozhodnutím Izraela, dodal Trump. Vyjadrenia zverejnil na sociálnej sieti Truth Social.

Od októbra 2023 Hamas zadržiava desiatky rukojemníkov, vrátane cudzincov. Izrael vedie rokovania o ich prepustení, pričom niektoré prebiehali prostredníctvom Kataru a Egypta.

  |  

Merz: Nenávistné prejavy podliehajú právnym obmedzeniam

Líder nemeckej opozície Friedrich Merz na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii odmietol kritiku USA voči európskemu postoju k slobode slova.

Zdôraznil, že Nemecko podporuje slobodu prejavu, no nenávistné a trestné vyjadrenia sú predmetom právneho stíhania.

Kritizoval Vancea za jeho tvrdenia a pripomenul, že Nemecko dodržiava demokratické princípy.

Podporil aj lepšiu koordináciu európskych obranných nákupov.

Nemecko patrí k členským štátom EÚ s prísnymi zákonmi proti nenávistným prejavom, najmä v online priestore.

Nemecko je dôležitým spojencom USA v NATO, no vzťahy sa v posledných rokoch napätí pre názorové rozdiely v oblasti regulácie internetu a obrany.

  |  

Európa podľa Zelenského potrebuje vlastnú armádu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Mníchove varoval, že rokovania medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom by mohli poškodiť Ukrajinu.

Kritizoval Trumpa za to, že telefonoval s Putinom bez predchádzajúcej konzultácie s európskymi spojencami. Zelenskyj zdôraznil, že akékoľvek mierové dohody nesmú byť uzatvorené za chrbtom Ukrajiny.

Zároveň vyzval na vytvorenie európskej armády, ktorá by zabezpečila obranu kontinentu bez závislosti od USA. Podľa neho musí Európa hovoriť jedným hlasom, ak chce byť rešpektovaným partnerom Washingtonu.

"(Trump) ani raz nespomenul, že USA potrebujú, aby sa Európa podieľala na rokovaniach. To hovorí za všetko. Staré časy, keď Amerika podporovala Európu len preto, že to tak robila vždy, sú preč," skonštatoval Zelenskyj.

Vznik novej jednotnej armády by podľa Zelenského znamenal nové pracovné miesta a technologický pokrok.

Myšlienka spoločnej európskej armády sa objavila už v minulosti, no členské štáty EÚ sa nedokázali dohodnúť na jej podobe.

(reuters, tasr, red)