Preskočiť na obsah
  |  

Scholz odmietol kritiku USA o obmedzovaní slobody prejavu v Európe

Nemecký kancelár Olaf Scholz na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ostro reagoval na vyjadrenia amerického viceprezidenta JD Vancea. Ten kritizoval európsky prístup k nenávistným prejavom a postoj k pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Scholz zdôraznil, že „nie je správne, aby iní diktovali Európe, čo má robiť“. Odmietol spoluprácu s AfD a uviedol "historické dôvody" boja proti extrémizmu.

Vance tiež kritizoval migráciu a obmedzovanie slobody slova v Európe, čím prehliadol hlavnú tému konferencie – vojnu na Ukrajine.

AfD je pravicová strana so silným protiimigračným postojom. Ostatné nemecké strany ju odmietajú ako politického partnera pre jej kontroverzné názory a postoje k histórii nacizmu (spolupredsedníčka AfD vyhlásila, že Hitler "bol komunista").

(reuters, lipa)

  |  

Trump pohrozil clami na dovoz áut od 2. apríla

Americký prezident Donald Trump v piatok naznačil, že clá na dovoz automobilov by mohli vstúpiť do platnosti už 2. apríla. Očakáva sa, že deň predtým jeho kabinet predloží správy o možnostiach zavedenia ciel.

Trump tvrdí, že dodatočné clá by mali zmeniť globálny obchod v prospech USA. Podrobnosti o ich výške však neposkytol.

Šéf spoločnosti Ford Jim Farley ocenil snahu regulovať dovoz vozidiel, no začiatkom týždňa varoval, že clá môžu zvýšiť náklady a spôsobiť chaos v automobilovom priemysle.

(reuters, tasr, sab)

  |  

Čína vyzýva Nemecko a EÚ na posilnenie spolupráce

Čínsky minister zahraničia Wang I vyzval Nemecko a Európsku úniu na väčšiu solidaritu, koordináciu a dodržiavanie princípov voľného obchodu. Ocenil predovšetkým „racionálny a pragmatický“ prístup Berlína k clám EÚ na čínske elektromobily.

Počas rokovania s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie zdôraznil ochotu Číny prehĺbiť spoluprácu s Nemeckom a podporiť pozitívny vývoj vzťahov. Vyjadril tiež nádej, že Nemecko pomôže urýchliť riešenie obchodných sporov medzi Čínou a EÚ.

Čína je podľa Wanga pripravená pokračovať v dialógu o Ukrajine a podporovať mierové riešenie konfliktu.

Spoločne s Brazíliou minulý rok navrhli mierový plán pre rusko-ukrajinskú vojnu, ktorý ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj označil za „proruský“.

(reuters, sab)

  |  

Izraelský prezident odsúdil ceremóniu Hamasu pri prepúšťaní rukojemníkov

Jicchak Herzog označil podujatie za „cynické“, no zároveň vyjadril radosť z oslobodenia troch Izraelčanov.

Hamas ich v sobotu pred prepustením prinútil vystúpiť na pódium a hovoriť pred davom. Militanti im dokonca odovzdali darčekové tašky.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sľúbil podporu pri ich návrate do normálneho života. Hamas doteraz prepustil 24 rukojemníkov výmenou za stovky palestínskych väzňov. Proces sprevádzali napätie a obvinenia z neplnenia dohody.

Odborníci potvrdzujú, že dlhodobé zajatie môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Izrael poskytuje oslobodeným rukojemníkom psychologickú pomoc a rehabilitačné programy.

(tasr, lipa)

  |  

Slovenskí hokejisti porazili Česko 7:1 a zabojujú o zlato

Mladí reprezentanti do 17 rokov porazili Česko 7:1 a prvýkrát v histórii sa dostali do finále hokejového turnaja Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF), ktoré odohrajú v nedeľu o 11:30 (SEČ) proti Švajčiarsku alebo Ukrajine.

Hviezdou zápasu bol Kristián Rezničák, ktorý strelil hetrik. Tréner Peter Kúdelka zdôraznil výbornú prípravu a odhodlanie tímu, zároveň označil postup za historický úspech.

V akcii boli aj šortrekári. Obaja slovenskí zástupcovia postúpili v pretekoch na 1000 m z rozjázd do štvrťfinále. Lara Dziedzinová skončila 18., Marek Harkabus bol 19.

Slovensko má istotu, že z Gruzínska odíde minimálne so štyrmi medailami, z toho dvoma hokejovými. Dve zlaté vybojovala biatlonistka Michaela Straková.

(tasr, lipa)

  |  

G7 chce pomôcť Ukrajine dosiahnuť trvalý mier a prosperitu

Ministri zahraničných vecí G7 potvrdili záväzok spolupracovať na zabezpečení trvalého mieru a hospodárskej obnovy Ukrajiny.

Vo vyhlásení zdôraznili potrebu pevných bezpečnostných záruk, ktoré zabránia opätovnému vypuknutiu vojny. Budúce sankcie voči Rusku by podľa nich mali závisieť od jeho úprimného úsilia o ukončenie konfliktu.

Vyhlásenie, ktoré podpísal aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, zdôrazňuje, že akékoľvek nové sankcie po februári budú závisieť od ochoty Moskvy viesť seriózne mierové rokovania.

Členské krajiny G7 už poskytli Ukrajine miliardy dolárov v rámci ekonomickej a vojenskej pomoci, pričom tlak na Rusko zvyšujú aj diplomatickými a obchodnými opatreniami.

Členmi sú USA, Kanada, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Japonsko. Európska únia sa tiež zúčastňuje na samitoch G7, ale nie je jej oficiálnym členom.

(reuters, lipa)