Čínska univerzita má v Budapešti stopku, dvere jej opatrne otvára Nórsko

Práve Osloská univerzita v hlavnom meste Nórska ohlásila vznik štvorročného partnerského programu s čínskou Futanskou univerzitou. V Nórsku plánujú založiť Európske centrum čínskych štúdií, ktoré má rozširovať vedomosti v oblastiach, ako je životné prostredie, klíma či zdravie.

Univerzita Fu-tan sídliaca v Šanghaji je v Európe vnímaná kontroverzne. Je pod faktickou kontrolou vládnej komunistickej strany, ktorá ju využíva ako nástroj rozširovania svojho vplyvu. V roku 2019 univerzitné pravidlá o slobode myslenia a akademickej slobode nahradilo vyhlásenie o vernosti Čínskej komunistickej strane.

Túto inštitúciu plánoval do svojej krajiny priviesť maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý na to však na rozdiel od Nórov išiel celkom zhurta. Územie pobočky čínskej vysokej školy malo vyrásť v hlavnom meste, pričom by zasiahlo do plánovanej výstavby študentského mestečka.

Čínska dlhová pasca

Súčasťou plánov boli aj zmluvy, podľa ktorých by ohromnú stavbu postavili čínske spoločnosti, zatiaľ čo vláda mala projekt financovať z čínskeho úveru. Podľa uniknutého dokumentu obsahovala ponuka Pekingu aj podmienku, že do stavby bude zapojený určitý počet čínskych pracovníkov a bude sa dovážať čínsky stavebný materiál.

Organizácia CSCEC, ktorá mala veľstavbu postaviť, je v uplynulých rokoch podozrivá z korupcie a špionáže po celom svete. Firma obvinenia odmieta.

Celá pobočka Fu-tanu mala pritom stáť viac ako celý maďarský rozpočet na školstvo v roku 2019. Všetky tieto faktory viedli k tomu, že sa proti zámeru rozhoreli v Maďarsku protesty. Hlasným kritikom bola opozícia, pričom najtvrdší bol zrejme budapeštiansky starosta Gergely Karácsony.

Maďarská vláda nakoniec pod tlakom ustúpila. Premiér Viktor Orbán v prvej polovici júna vyhlásil, že o postavení pobočky Futanskej univerzity usporiada referendum. Vzhľadom na blížiace sa voľby v roku 2022 ide zrejme o krok, ako v tejto téme vziať opozícii vietor z plachiet.

Spolupracujme s Čínou, ale nebuďme naivní

Spolupráca Osloskej univerzity s Fu-tanom však nebude rovnaká, ako boli pôvodné maďarské plány. Napriek tomu si vyslúžila na domácej scéne dávku kritiky. Napríklad od Hanny Skartveitovej, politickej komentátorky najčítanejšieho nórskeho internetového denníka Verdens Gang.

„Je dôležité spolupracovať s Čínou a inými autoritatívnymi režimami, či už vo výmene študentov alebo vo vedeckom výskume. Zároveň však nemôžeme byť naivní,“ varovala Skartveitová. Pripomína, že univerzita je pod kontrolou čínskej vládnej strany a Nórsko musí byť pri nej opatrné.

Na jej slová reagovalo vedenie univerzity, ktoré súhlasí s daným názorom a vítajú debatu, ktorá sa ohľadom ohlásenej spolupráce rozhorela. Podľa svojich slov si uvedomujú dilemy a prekážky, ktoré sa nevyhnutne objavia pri spolupráci s Fu-tanom či inými inštitúciami z autoritatívnych štátov.

Vedenie si uvedomuje riziko čínskeho vyzvedačstva a vplyvu, pričom spolu s nórskymi bezpečnostnými službami vypracovali zásady, ktoré majú zabrániť potenciálnej špionáži.

„Ustanovenie centra bolo do hĺbky konzultované s mnohými, aj čínskymi výskumníkmi na Osloskej univerzite, ktorí pracujú s témami ako Taiwan, Sin-ťiang, ľudské práva a podobne,“ uviedla univerzita. Partnerstvo s čínskou univerzitou je podľa nich dôležité, pretože krajina potrebuje budovať väčšiu spoluprácu s Čínou. S Ríšou stredu chcú vraj užšie spolupracovať v mnohých témach, ktoré dnes „trápia celý svet“.