Preskočiť na obsah
  |  

Európa sa už nemôže spoliehať na USA, vyhlásil Barrot

Európa sa už roky spoliehala na bezpečnostné záruky USA, no teraz musí pracovať na vlastnej obrane, vyhlásil francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Šéf francúzskej diplomacie varoval, že Európu čakajú ťažké rozhodnutia a nečakané obete na zaistenie bezpečnosti.

Barrot sa stretol so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom a vyhlásil, že USA si stále „formujú postoj“ k riešeniu krízy na Ukrajine. Európske štáty podľa neho nemôžu čakať na rozhodnutia Washingtonu a musia konať samostatne.

(reuters, sab)

  |  

Šefčovič cestuje do USA rokovať o hroziacich clách

Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič v pondelok navštívi Washington, kde bude rokovať s americkými partnermi o plánovaných clách. USA plánujú od 12. marca uvaliť 25-percentné clo na dovoz ocele a hliníka, pričom v apríli by mohli nasledovať „recipročné“ clá na európske autá.

Šefčovič už tento týždeň telefonoval s americkými predstaviteľmi a v stredu tiež vystúpi na pôde think-tanku American Enterprise Institute.

Stretne sa s ministrom obchodu Howardom Lutnickom, obchodným splnomocnencom Jamiesonom Greerom a poradcom Trumpa Kevinom Hassettom.

EÚ sa snaží odvrátiť opatrenia, ktoré by mohli výrazne zasiahnuť jej export do USA. Americký prezident Donald Trump presadzuje prísnu colnú politiku s cieľom podnietiť domácu výrobu, aby sa Spojené štáty nemuseli spoliehať na dovoz. Tým však pravdepodobne naruší svetové obchodné trasy.

Brusel najneskôr od Trumpovej inaugurácie 20. januára varuje, že clá by mohli poškodiť transatlantické obchodné vzťahy a ohroziť pracovné miesta v automobilovom priemysle.

(reuters, sab)

  |  

Scholz odmietol kritiku USA o obmedzovaní slobody prejavu v Európe

Nemecký kancelár Olaf Scholz na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ostro reagoval na vyjadrenia amerického viceprezidenta JD Vancea. Ten kritizoval európsky prístup k nenávistným prejavom a postoj k pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Scholz zdôraznil, že „nie je správne, aby iní diktovali Európe, čo má robiť“. Odmietol spoluprácu s AfD a uviedol "historické dôvody" boja proti extrémizmu.

Vance tiež kritizoval migráciu a obmedzovanie slobody slova v Európe, čím prehliadol hlavnú tému konferencie – vojnu na Ukrajine.

AfD je pravicová strana so silným protiimigračným postojom. Ostatné nemecké strany ju odmietajú ako politického partnera pre jej kontroverzné názory a postoje k histórii nacizmu (spolupredsedníčka AfD vyhlásila, že Hitler "bol komunista").

(reuters, lipa)

  |  

Trump pohrozil clami na dovoz áut od 2. apríla

Americký prezident Donald Trump v piatok naznačil, že clá na dovoz automobilov by mohli vstúpiť do platnosti už 2. apríla. Očakáva sa, že deň predtým jeho kabinet predloží správy o možnostiach zavedenia ciel.

Trump tvrdí, že dodatočné clá by mali zmeniť globálny obchod v prospech USA. Podrobnosti o ich výške však neposkytol.

Šéf spoločnosti Ford Jim Farley ocenil snahu regulovať dovoz vozidiel, no začiatkom týždňa varoval, že clá môžu zvýšiť náklady a spôsobiť chaos v automobilovom priemysle.

(reuters, tasr, sab)

  |  

Čína vyzýva Nemecko a EÚ na posilnenie spolupráce

Čínsky minister zahraničia Wang I vyzval Nemecko a Európsku úniu na väčšiu solidaritu, koordináciu a dodržiavanie princípov voľného obchodu. Ocenil predovšetkým „racionálny a pragmatický“ prístup Berlína k clám EÚ na čínske elektromobily.

Počas rokovania s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie zdôraznil ochotu Číny prehĺbiť spoluprácu s Nemeckom a podporiť pozitívny vývoj vzťahov. Vyjadril tiež nádej, že Nemecko pomôže urýchliť riešenie obchodných sporov medzi Čínou a EÚ.

Čína je podľa Wanga pripravená pokračovať v dialógu o Ukrajine a podporovať mierové riešenie konfliktu.

Spoločne s Brazíliou minulý rok navrhli mierový plán pre rusko-ukrajinskú vojnu, ktorý ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj označil za „proruský“.

(reuters, sab)

  |  

Izraelský prezident odsúdil ceremóniu Hamasu pri prepúšťaní rukojemníkov

Jicchak Herzog označil podujatie za „cynické“, no zároveň vyjadril radosť z oslobodenia troch Izraelčanov.

Hamas ich v sobotu pred prepustením prinútil vystúpiť na pódium a hovoriť pred davom. Militanti im dokonca odovzdali darčekové tašky.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sľúbil podporu pri ich návrate do normálneho života. Hamas doteraz prepustil 24 rukojemníkov výmenou za stovky palestínskych väzňov. Proces sprevádzali napätie a obvinenia z neplnenia dohody.

Odborníci potvrdzujú, že dlhodobé zajatie môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Izrael poskytuje oslobodeným rukojemníkom psychologickú pomoc a rehabilitačné programy.

(tasr, lipa)