Preskočiť na obsah
  |  

Macron zvolal samit o Ukrajine, uskutoční sa v pondelok v Paríži

Lídri európskych krajín sa v pondelok stretnú v Paríži, aby diskutovali o návrhoch amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine.

Schôdzku zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron - na sociálnej sieti X o tom informoval poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Podľa neho sa na samite zúčastní aj poľský premiér Donald Tusk. Nie je jasné, či budú prítomní všetci lídri EÚ alebo len vybraná skupina.

Francúzske úrady sa k stretnutiu zatiaľ nevyjadrili. Podľa Sikorského by mala v tejto otázke Európa ukázať jednotu a silu.

Európska únia doteraz poskytla Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc v hodnote viac ako 85 miliárd eur - ďalšia pomoc však nie je istá.

(tasr, red)

  |  

V Južnej Kórei demonštrovali tisíce ľudí proti prezidentovi Junovi i proti jeho odvolaniu

V juhokórejskom meste Kwangdžu sa v sobotu zhromaždilo približne 10-tisíc podporovateľov odvolaného prezidenta Jun Sok-jola a 20-tisíc jeho odporcov.

Konzervatívna kresťanská skupina zorganizovala protest na podporu Juna, ktorý čelí obvineniu zo sprisahania a krátkodobého zavedenia stanného práva. Prezidentovi priaznivci vyzvali na jeho prepustenie a preverenie obvinení.

Druhú demonštráciu organizovali jeho odporcovia, ktorí žiadali okamžité zosadenie hlavy štátu. Obe skupiny oddeľovala polícia, aby zabránila stretom. Ústavný súd momentálne rozhoduje o možnom odvolaní Juna z funkcie.

Jun Sok-jol zaviedol 3. decembra 2024 stanné právo, ktoré však po niekoľkých hodinách parlament odvolal. Prezident tým vyvolal v krajine ústavnú krízu, na základe ktorej bol odvolaný, nie však zosadený.

Jun argumentoval tým, že opozičná Demokratická strana robí všetko pre to, aby znemožnila jeho menšinovej vláde fungovať, pričom parlamentnými vyšetrovaniami prenasledovala i sudcov či prokurátorov.

(jonhap, tasr, sab)

  |  

Zelenskyj: Dohoda o kritických nerastoch s USA zatiaľ nie je hotová

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu priznal, že rokovania o dohode s USA o mineráloch vzácnych zemín ešte nie sú ukončené a neobsahujú požadované záruky pre Ukrajinu. Dodal, že z tohto dôvodu zablokoval jej ratifikáciu zo strany Kyjeva.

Dohoda je kľúčová pre získanie podpory Donalda Trumpa, ktorý presadzuje rýchle ukončenie vojny a požaduje 500 miliárd dolárov v surovinách ako kompenzáciu za podporu Kyjeva vo vojne proti Rusku.

„Dohoda sa podpisuje na ministerskej úrovni. Ja som však prezident, a tak budem mať (posledné slovo v otázke) kvality tohto dokumentu. Preto som ministrom nedovolil podpísať dohodu. Nie je hotová,“ vysvetlil Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Zelenskyj ponúka spoločný rozvoj ložísk, no odmieta ich „darovanie“. Ukrajina má zásoby titánu, uránu, lítia a ďalších vzácnych zemín. Dohoda by mohla ovplyvniť americkú podporu Kyjevu aj budúce bezpečnostné záruky.

(reuters, afp, tasr, sab)

  |  

Izraelský dron zaútočil na juh Libanonu, údajne tým porušil prímerie

Izraelské bezpilotné lietadlo v sobotu zasiahlo predmestie Ainaty na juhu Libanonu. Podľa štátnej tlačovej agentúry NNA útok nespôsobil žiadne obete, no nad oblasťou stále krúžia izraelské drony.

Napätie medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh v južnom Libanone pretrváva napriek prímeriu, ktoré nadobudlo platnosť 27. novembra 2024.

Izraelská armáda naposledy vo štvrtok oznámila, že zasiahla objekty Hizballáhu obsahujúce zbrane a odpaľovacie zariadenia.

Dohoda predpokladá stiahnutie izraelských jednotiek a odovzdanie kontroly libanonskej armáde a mierovým silám OSN do 18. februára. Bejrút však varuje, že Izrael plánuje zostať v piatich lokalitách, čo odmieta ako porušenie dohody.

(tasr, sab)

  |  

USA žiadajú Európu o príspevky k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu

Spojené štáty poslali európskym vládam diplomatickú nótu s otázkami o ich možnom príspevku k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu.

Dokument podľa štyroch európskych zdrojov obsahuje aj otázky o budúcom nasadení vojenských jednotiek. Dva zo zdrojov pre agentúru Reuters uviedli, že nóta bola odoslaná začiatkom týždňa.

„Zámerom je zrejme zistiť, ako európski spojenci vidia možný rámec pre rokovania o ukončení konfliktu a možnú angažovanosť Európy a Spojených štátov,“ vysvetlil jeden z európskych diplomatov.

„Američania oslovujú európske štáty a pýtajú sa, koľko vojakov sú pripravené nasadiť,“ povedal ďalší diplomat.

Washington sa tak snaží koordinovať dlhodobú podporu Kyjeva zo strany európskych spojencov. Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.

Fínsky prezident Alexander Stubb však potvrdil, že Spojené štáty poslali európskym krajinám spomenutý dotazník. Vyhlásil, že USA tak testujú pripravenosť európskych spojencov na dlhodobú podporu Kyjeva v prípade mierovej dohody s Ruskom.

(reuters, sab)

  |  

Trump dosiahol právne víťazstvo v spore s Pulitzerovou radou

Floridský odvolací súd v stredu zamietol žiadosť členov Pulitzerovej rady o zamietnutie žaloby prezidenta Donalda Trumpa za „cenu za šírenie falošných správ“.

Trump podal v roku 2022 žalobu za ohováranie pre ocenenie z roku 2018, ktoré získali denníky New York Times a Washington Post za články o údajných väzbách jeho kampane na Kremeľ.

Súd rozhodol, že žaloba je prípustná a vyhlásenia rady sú predmetom právneho konania. Trumpov právnik Quincy Bird označil rozhodnutie za „jednoznačné víťazstvo“ v boji proti „klamstvám a ohováraniu“.

V roku 2016 Trumpovi oponenti tvrdili, že kampaňový výbor vtedajšieho republikánskeho kandidáta je napojený na Rusko.

Jeho vyzývateľka Hillary Clintonová a jej tím si v tom čase objednali vyfabrikovanú správu o „ruskom vplyve“ od britského spravodajského dôstojníka Christophera Steela.

(fox news, sab)