Preskočiť na obsah
  |  

USA zvažujú tlak na ruské ropné príjmy i možné územné ústupky

Osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko generál Keith Kellogg v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že mierové rokovania by sa mohli sústrediť na možné územné ústupky, ale tiež obmedzenie ruských ropných príjmov.

Kritizoval slabé presadzovanie sankcií, ktorých intenzitu označil za „tri z desiatich možných bodov“.

Zdôraznil tiež potrebu oslabiť ruské väzby na Čínu, Irán a Severnú Kóreu. K možným mierovým rokovaniam na Ukrajine poznamenal, že ruský líder Vladimir Putin sa ich musí zúčastniť, aj keď je to pre Západ „nepríjemné“.

Na otázku o dotazníku, ktorý Biely dom údajne rozposlal európskym vládam, odpovedal, že „Európa nebude mať miesto pri stole mierových rokovaní o Ukrajine“.

K otázke amerického plánu pre Ukrajinu reagoval, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa je pri moci len 25 dní, a preto je na jeho dokončenie ešte priskoro.

Kellogg bol jedným z troch Trumpových spolupracovníkov, ktorí vypracovali plány na ukončenie bojov a vytvorenie prostredia pre mierové rokovania.

(reuters, sab)

  |  

Slovensko by malo byť lídrom v zavádzaní nových technológií

Prezident Peter Pellegrini na bezpečnostnej konferencii v Mníchove upozornil, že nadmerná regulácia zo strany Európskej komisie spomaľuje zavádzanie nových technológií.

Zdôraznil, že Slovensko by malo byť príkladom v ich implementácii. V Mníchove rokoval s predstaviteľmi Google, Airbusu a Boston Consulting Group, pričom sa dohodli na školeniach pre slovenských úradníkov o umelej inteligencii.

Pellegrini sa tiež stretol s generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom. V nedeľu ho čakajú rokovania so zástupcami spoločnosti Meta a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom.

Slovensko sa snaží prilákať investície do technologického sektora, no podľa odborníkov mu chýba dostatočná infraštruktúra a podpora výskumu.

Európska komisia pripravuje legislatívu o umelej inteligencii, ktorá má zaviesť prísnejšie pravidlá pre jej používanie. Kritici tvrdia, že môže oslabiť konkurencieschopnosť Európy.

(tasr, red)

  |  

Ukrajina je pripravená rokovať s USA o ukončení vojny, tvrdí Sybiha

Minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha na konferencii v Mníchove vyhlásil, že bezpečnosť Ukrajiny je úzko prepojená s bezpečnosťou transatlantického priestoru.

Zdôraznil, že Kyjev je pripravený na detailné diskusie s USA o možnostiach ukončenia vojny s Ruskom. Podľa Sybihu je kľúčom k mieru silné vedenie Spojených štátov.

Ukrajina opakovane apeluje na Západ, aby posilnil vojenskú podporu a sankcie voči Rusku.

Spojené štáty od roku 2022 poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote viac ako 44 miliárd dolárov. Táto pomoc zahŕňala tanky, raketové systémy a výcvik vojakov.

(reuters, red)

  |  

Po útoku migranta v Mníchove zomreli matka s malým dieťaťom

V Mníchove, dejisku rovnomennej bezpečnostnej konferencie, zomrela v sobotu 37-ročná žena a jej dvojročná dcéra na následky zranení, ktoré utrpeli vo štvrtok počas smrtiaceho incidentu. Migrant afganského pôvodu (29) vrazil autom do davu ľudí, polícia v súčasnosti stále nepotvrdila motív.

Incident sa stal vo štvrtok v blízkosti hlavnej stanice, teda deň pred začiatkom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Celkovo utrpelo zranenia 39 ľudí vrátane bližšie neurčeného počtu detí.

Afganec s povolením na pobyt sa v piatok k činu priznal a potvrdil, že konal úmyselne.

(reuters, sab)

  |  

Pellegrini: Slovensko navštívi šéf NATO

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok navštívi Slovensko. S prezidentom Petrom Pellegrinim i predsedom vlády Robertom Ficom bude rokovať o téme zvyšovania výdavkov na obranu.

Členské štáty NATO sa v roku 2014 zaviazali vynakladať na obranu dve percentá HDP. Nový americký prezident Donald Trump však žiada zvýšenie až na päť percent.

Rutte naznačil, že výdavky budú musieť rásť výraznejšie. O konkrétnych číslach sa bude rozhodovať na júnovom summite NATO v Haagu.

Pellegrini zdôraznil, že dôležitá je nielen výška výdavkov, ale aj ich efektívnosť a vysvetlenie verejnosti.

Slovensko dlhodobo patrilo medzi krajiny, ktoré do obrany investovali menej. Až v posledných rokoch sa podarilo dosiahnuť hranicu dvoch percent HDP.

(tasr)

  |  

Libanonská armáda použila slzný plyn proti podporovateľom Hizballáhu

Libanonská armáda v sobotu zasiahla slzným plynom proti demonštrantom pri bejrútskom letisku, ktorí protestovali proti zablokovaniu iránskeho letu do Libanonu. Izrael predtým obvinil Irán z používania civilných lietadiel na pašovanie peňazí pre šíitské militantné hnutie Hizballáh.

Poslanec Hizballáhu [oficiálne Hnutie na podporu Odporu, pozn. red.] Hassan Fadlalláh odsúdil zásah armády a vyzval na vyvodenie zodpovednosti.

Napätie medzi Libanonom a Iránom eskalovalo aj po tom, čo Irán zablokoval lety na repatriáciu Libanoncov z Teheránu. Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghčí telefonoval so svojím libanonským náprotivkom o možnostiach riešenia situácie.

(reuters, sab)