Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinské drony zasiahli čerpaciu stanicu na ruskom ropovode

Ukrajinské bezpilotné lietadlá zasiahli čerpaciu stanicu ropovodu v Krasnodarskej oblasti na juhu Ruska, čo narušilo dodávky ropy z Kazachstanu. Informovalo o tom konzorcium Caspian Pipeline Consortium, ktoré spravuje ropovod Tengiz-Novorossijsk.

Ropovod s dĺžkou 1 500 kilometrov prepravuje ropu do Čierneho mora aj pre západnú Európu. Pri útoku nebol nikto zranený a úniku ropy sa podarilo zabrániť.

Ukrajina sa dlhodobo zameriava na ruskú energetickú infraštruktúru, ktorú považuje za dôležitý zdroj financovania vojny.

V konzorciu majú podiely ruská a kazašská vláda, ako aj veľké západné energetické spoločnosti Chevron, ExxonMobil a Shell.

(afp, tasr, sab)

  |  

Izrael podľa Bejrútu odkladá úplné stiahnutie z juhu Libanonu

Libanonský prezident Joseph Aoun v pondelok vyzval sprostredkovateľov prímeria, aby prinútili Izrael stiahnuť svoje jednotky z južného Libanonu do utorka. Prímerie medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh platí od 27. novembra, no obe strany sa sťažujú na jeho porušovanie.

V pondelok Izrael podnikol útok v meste Sidon, pri ktorom zomrela jedna osoba. Tel Aviv sa v dohode zaviazal odovzdať región libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN, no podľa libanonských predstaviteľov plánuje zostať na piatich miestach, čo Bejrút kategoricky odmieta.

(afp, tasr, sab)

  |  

Elektrina aj plyn zlacneli, ceny energií klesali celý týždeň

Cena elektriny na pražskej burze PXE klesla minulý týždeň o 4,55 percenta a v piatok dosiahla 107,34 eura/MWh. Elektrická energia mala počas minulého týždňa prevažne klesajúcu tendenciu, pričom najnižšiu cenu zaznamenala v piatok.

Zemný plyn na holandskej burze TTF zlacnel o 9,05 percenta, keď v piatok stál 50,685 eura/MWh. Predchádzajúci týždeň sa predával za 55,723 eura/MWh. Pokles cien spôsobila priaznivá situácia na trhu, vrátane mierneho zimného počasia a dostatočných zásob energií v Európe.

Obe komodity zaznamenali najnižšie ceny v závere týždňa, pričom plyn ostal nad úrovňou 50 eur/MWh. Trh s energiami reaguje na nižší dopyt a stabilné dodávky.

(tasr)

  |  

Nemecko: Parížske rokovania sa sústredia na obranu Európy

Nemecká vláda očakáva, že mimoriadny samit niektorých európskych lídrov v Paríži nebude viesť ku konkrétnym dohodám, ale k diskusii o novej situácii a posilnení európskej obrany. Berlín zároveň odmieta záväzky voči USA bez detailov o prípadnej dohode.

Pri otázke nasadenia pozemných vojsk na Ukrajine je podľa vládneho hovorcu potrebný spoločný prístup USA a Európy. Ministerstvo obrany doplnilo, že Nemecko sa takejto misie neobáva, ale na rozhovory o účasti je zatiaľ priskoro.

Mimoriadny samit lídrov Francúzska, Nemecka, Poľska, Talianska, Španielska, Holandska a Dánska zvolal počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron, podľa jeho úradu sa začne v pondelok o 16.00 hod západoeurópskeho času (17.00 SEČ).

(reuters, sab)

  |  

Izraelský útok v Libanone bol zameraný na predstaviteľa Hamasu, tvrdia zdroje

Izraelský letecký útok na auto v meste Sidon na juhu Libanonu v pondelok zasiahol predstaviteľa palestínskej militantnej skupiny Hamas, uviedli dva libanonské bezpečnostné zdroje.

Libanonská štátna tlačová agentúra informovala, že z auta vytiahli jedno telo, ktoré zatiaľ neidentifikovali.

Po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 izraelská armáda podnikla rozsiahle vojenské operácie v Pásme Gazy. Izrael obviňuje Hamas z využívania zahraničných území na plánovanie útokov.

Mesto Sidon je známe prítomnosťou palestínskych utečeneckých táborov, kde operujú viaceré militantné frakcie vrátane Hamasu a Islamského džihádu. Tieto skupiny sú v Izraeli považované za teroristické.

(reuters, lup)

  |  

Lavrov: Ak chce Európa vojnu, nemá miesto pri rokovaniach

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v pondelok vyhlásil, že Európa mala už viackrát možnosť zapojiť sa do mierového riešenia vojny na Ukrajine. Na tlačovej konferencii v Belehrade sa vyjadril, že si nie je istý tým, „akú úlohu by [Európa, pozn. red.] zohrala za rokovacím stolom.“

Ak chce Európa pokračovať v konflikte, nemá podľa Lavrova dôvod byť súčasťou mierových rokovaní.

Lavrov sa tiež rétoricky pýtal, aké ústupky by chcel Západ od Ruska, či „rusky hovoriacich obyvateľov alebo ložiská vzácnych minerálov“.

Týmto vyjadrením v zásade odmietol územné ústupky zo strany Kremľa. Dodal, že Kyjev nemá očakávať navrátenie štyroch okupovaných oblastí na pobreží Azovského mora, ani v roku 2014 obsadeného Krymského polostrova.

(reuters, sab)