Preskočiť na obsah
  |  

Starmer: Bezpečnostná situácia v Európe je generačnou krízou

Britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že bezpečnostná situácia v Európe predstavuje „generačnú výzvu“ a vyžaduje si vyššie výdavky na obranu. Zdôraznil, že frontová línia nie je len na Ukrajine, ale je to „frontová línia pre celú Európu“.

Londýn plánuje zvýšiť obranné výdavky po revízii bezpečnostnej a obrannej politiky. Starmer tiež uviedol, že ciele USA v otázke mieru „presne zodpovedajú britským záujmom“. Kým sa nedosiahne mierová dohoda, Európa musí zabezpečiť, aby bola Ukrajina v čo najsilnejšej pozícii, dodal.

Británia minulý mesiac podpísala s Ukrajinou historickú storočnú dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

(reuters, sab)

  |  

Poľsko: Mierová misia na Ukrajine by si vyžiadala veľké vojenské kapacity

Poľsko v súčasnosti neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, ale v budúcnosti túto možnosť nemožno vylúčiť, vyhlásil v pondelok šéf Národného bezpečnostného úradu Dariusz Lukowski. Upozornil, že situácia sa môže vyvinúť tak, že Poľsko bude pod tlakom zapojiť sa do mierovej misie.

Lukowski zdôraznil, že takáto operácia by si vyžadovala rozsiahle vojenské kapacity vzhľadom na dĺžku frontovej línie, ktorá v súčasnosti predstavuje takmer 1 600 kilometrov. Varoval, že „ruská propaganda“ by mohla využiť poľskú účasť na misii na vyvolanie napätia medzi Varšavou a Kyjevom.

Poľsko má jednu z najsilnejších pozemných armád v Európe. V prepočte na percentuálne body tiež minulý rok investovalo do obrany viac ako Spojené štáty.

(pap, tasr, sab)

  |  

Poľsko podporí Ukrajinu, ale nepošle vojakov, vyhlásil Tusk

Poľsko zostáva pevne odhodlané podporovať Ukrajinu spolu s európskymi partnermi a USA, vyhlásil premiér Donald Tusk pred odletom na pondelkový samit v Paríži. Zdôraznil, že Poľsko zohráva kľúčovú úlohu pri prehlbovaní spolupráce medzi Európou, USA a Ukrajinou.

Zároveň odmietol akúkoľvek súťaž medzi EÚ a NATO, pričom varoval, že bez posilnenia vlastnej obrany nebude možné efektívne pomáhať Kyjevu.

Tusk tiež vyzval na väčšiu prítomnosť európskych bezpečnostných síl v Poľsku a jasné rozhodnutia o spoločnej európskej obrane.

Tusk odmietol myšlienku budovania alternatívy k NATO a varoval, že ak nejaká krajina ponúkne Ukrajine bezpečnostné záruky, musí ich vedieť aj reálne presadiť.

(reuters, sab)

  |  

Slovensko si vo februárovej aukcii štátnych dlhopisov požičalo 807,8 milióna eur

Slovenská republika si vo februári 2025 prostredníctvom aukcie štátnych dlhopisov zabezpečila financie v hodnote 807,8 milióna eur. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity informovala, že celkový dopyt investorov prekročil 1,7 miliardy eur.

Predali sa štyri druhy dlhopisov so splatnosťou 2028 – 2047, sumu, 322 miliónov eur, priniesli dlhopisy splatné v roku 2047 s výnosom 3,9306 percenta.

Dlhopisy so splatnosťou v roku 2034 vyniesli 214,5 milióna eur s výnosom 3,2286 percenta, zatiaľ čo dlhopisy splatné v roku 2028 priniesli 136,3 milióna eur pri najnižšom výnose 2,4244 percenta. Dlhopisy so splatnosťou v roku 2035 zabezpečili 135 miliónov eur s výnosom 3,3185 percenta.

Oproti januárovej aukcii, kde si Slovensko požičalo 812,3 milióna eur, februárové výnosy mierne klesli.

(tasr, lup)

  |  

Ukrajinské drony zasiahli čerpaciu stanicu na ruskom ropovode

Ukrajinské bezpilotné lietadlá zasiahli čerpaciu stanicu ropovodu v Krasnodarskej oblasti na juhu Ruska, čo narušilo dodávky ropy z Kazachstanu. Informovalo o tom konzorcium Caspian Pipeline Consortium, ktoré spravuje ropovod Tengiz-Novorossijsk.

Ropovod s dĺžkou 1 500 kilometrov prepravuje ropu do Čierneho mora aj pre západnú Európu. Pri útoku nebol nikto zranený a úniku ropy sa podarilo zabrániť.

Ukrajina sa dlhodobo zameriava na ruskú energetickú infraštruktúru, ktorú považuje za dôležitý zdroj financovania vojny.

V konzorciu majú podiely ruská a kazašská vláda, ako aj veľké západné energetické spoločnosti Chevron, ExxonMobil a Shell.

(afp, tasr, sab)

  |  

Izrael podľa Bejrútu odkladá úplné stiahnutie z juhu Libanonu

Libanonský prezident Joseph Aoun v pondelok vyzval sprostredkovateľov prímeria, aby prinútili Izrael stiahnuť svoje jednotky z južného Libanonu do utorka. Prímerie medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh platí od 27. novembra, no obe strany sa sťažujú na jeho porušovanie.

V pondelok Izrael podnikol útok v meste Sidon, pri ktorom zomrela jedna osoba. Tel Aviv sa v dohode zaviazal odovzdať región libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN, no podľa libanonských predstaviteľov plánuje zostať na piatich miestach, čo Bejrút kategoricky odmieta.

(afp, tasr, sab)