Preskočiť na obsah
  |  

Severná Kórea odmieta denuklearizáciu, posilňuje jadrový arzenál

Severokórejské ministerstvo zahraničia v utorok vyhlásilo, že bude pokračovať v posilňovaní svojho jadrového arzenálu. Odsúdili výzvu USA, Japonska a Južnej Kórey na denuklearizáciu a označili ju za „zastaranú a absurdnú“.

KĽDR tvrdí, že jej jadrové zbrane sú prostriedkom obrany proti hrozbám zo strany Spojených štátov a ich spojencov v indo-pacifickom regióne. USA, Južná Kórea a Japonsko na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii potvrdili cieľ úplnej denuklearizácie Severnej Kórey.

Juhokórejská armáda medzitým rozmiestnila nové taktické rakety Ure (Hrom), ktoré majú neutralizovať severokórejské delostrelectvo.

(reuters, tasr, sab)

  |  

Rusko a USA rokovali v Rijáde. Konečne sme sa začali počúvať, vyhlásila Moskva

Washington DC zdôraznil, že cieľom nie je oficiálne vyjednávanie, ale zistenie, či to Rusko myslí vážne, Moskva chce normalizáciu vzťahov a prípravu samitu prezidentov.

Americkí a ruskí predstavitelia sa v utorok stretli v Saudskej Arábii, aby rokovali o vzájomných vzťahoch a možnom ukončení vojny na Ukrajine. Rokovali viac ako štyri hodiny - išlo o prvé osobné stretnutie vysokých predstaviteľov USA a Ruska od začiatku invázie vo februári 2022.

Člen ruskej delegácie Jurij Ušakov uviedol, že diskusia bola konštruktívna a prebiehali aj rozhovory o možnom stretnutí prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina. Rusko však sprísnilo svoje požiadavky a žiada, aby NATO nielen neprijalo Ukrajinu, ale aj odvolalo prísľub z roku 2008 o jej budúcom členstve.

Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že ministri zahraničia USA a Ruska sa dohodli na vytvorení konzultačného mechanizmu na riešenie problémov vo vzájomných vzťahoch a začiatku práce na ukončení vojny na Ukrajine.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov sa dohodli na vytvorení tímov na vysokej diplomatickej úrovni, ktoré začnú pracovať na ukončení konfliktu na Ukrajine čo najskôr.

Americkú stranu zastupoval minister zahraničia Marco Rubio, poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, ktorý sa v pondelok zúčastnil na rokovaní o Pásme Gazy.

Ruskú delegáciu viedol minister zahraničia Sergej Lavrov, prezidentov poradca pre zahraničné otázky Jurij Ušakov a riaditeľ zahraničnej rozviedky SVR Sergej Naryškin. Hostiteľmi rokovaní boli saudský korunný princ Muhammad bin Salmán, faktický líder monarchie, a minister zahraničia Fajsál bin Farhán al-Saúd.

Začali sa rokovanie medzi delegáciami Spojených štátov a Ruska v paláci Diriyah v Rijáde v Saudskej Arábii. Foto: / Sputnik / Profimedia
Začalo sa rokovanie medzi delegáciami Spojených štátov a Ruska v paláci Diriyah v Rijáde v Saudskej Arábii. Foto: Evelyn Hockstein/Pool Photo via AP/Profimedia

Osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko generál Keith Kellogg sa na saudskoarabských rokovaniach nezúčastňoval, počas víkendu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii však svojich európskych spojencov šokoval vyhlásením, že pri rokovacom stole o Ukrajine Európa nebude.

Člen ruskej delegácie, generálny riaditeľ ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitriev, sa vyjadril, že "pokrok" v rokovaniach je možný v priebehu dvoch až troch mesiacov - "Spojené štáty sú teraz pripravené počúvať a pochopiť postoj Ruska."

Schôdzka podľa televízie BBC vyvolala veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej európskych spojencov, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že jeho krajina nebude akceptovať výsledok akýchkoľvek dohôd, ak sa Kyjev na rokovaniach nezúčastní.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov spresnil, že stretnutie medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom zatiaľ nie je potvrdené, no prebiehajúce rozhovory v Saudskej Arábii by mohli vniesť viac svetla do tejto otázky.

„Vladimir Putin sám opakovane hovoril, že v nevyhnutnom prípade bude viesť mierové rokovania aj so Zelenským,“ povedal Peskov novinárom s tým, že podľa Kremľa by takéto rokovania bolo treba pre "spornú legitimitu Zelenského" z právneho hľadiska správne uchopiť.

(ap, tasr, rbc.ua, tass, lup)

  |  

Turecko stupňuje zásahy proti kurdskej PKK, zadržalo stovky ľudí

Turecká polícia počas razií za posledných päť dní zadržala 282 podozrivých osôb pre ich údajnú spoluprácu so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK) a pre členstvo v nej, oznámil v utorok turecký minister vnútra Ali Yerlikaya.

Minister vyhlásil, že protiteroristická operácia prebiehala v 51 provinciách vrátane Ankary a Istanbulu. Zadržaní sú podozriví z šírenia „propagandy PKK“, jej financovania, verbovania členov a účasti na protestoch. Polícia zhabala viaceré zbrane vrátane dvoch útočných pušiek AK-47.

Medzi zadržanými sú aj novinári, politici, akademici a členovia prokurdskej Strany rovnosti národov a demokracie (DEM). Počet odvolaných DEM starostov v Turecku od volieb v roku 2024 stúpol na osem.

(reuters, afp, tasr, sab)

  |  

Biely dom: Elon Musk nie je vo vedení a nie je ani zamestnancom úradu DOGE

Miliardár Elon Musk nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc v americkom Úrade pre efektivitu štátnej správy (DOGE), vyplýva z dokumentu, ktorý Biely dom predložil súdu v Novom Mexiku.

Oficiálne je iba poradcom prezidenta Donalda Trumpa. Poradcovia prezidenta USA majú často veľký vplyv na politické rozhodnutia, aj keď nemajú formálne právomoci.

Administratíva však spoločne s Muskom predstavila plán na dramatické škrty vo federálnych výdavkoch. Cieľom je zrušiť viaceré vládne agentúry, vrátane Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), obmedziť počet štátnych zamestnancov a ukončiť systém študentských pôžičiek.

Pri príležitosti Dňa prezidentov sa v pondelok v Spojených štátoch napriek mrazivému počasiu konali viaceré protesty proti administratíve šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa.

Ich organizátori uviedli, že sú zamerané na "protidemokratické a nezákonné kroky Trumpovej administratívy a jej plutokratických spojencov".   

(tasr, lipa)

  |  

Trump narušil dôveru medzi USA a EÚ, tvrdí Riberová

Eurokomisárka Teresa Riberová kritizovala prístup amerického prezidenta Donalda Trumpa k medzinárodným vzťahom. V rozhovore pre agentúru Reuters v Londýne uviedla, že Trumpova „transakčná“ politika oslabuje vzťahy medzi USA a Európskou úniou.

Podľa Riberovej by mala Únia zachovať stabilitu a predvídateľnosť, ktorá chýba vo Washingtone. Odmietla nátlak na zmeny v európskych právnych predpisoch a vyhlásila, že EÚ nebude ustupovať v „zásadných hodnotách“, ako sú demokracia a ľudské práva.

Komisia sa podľa podpredsedníčky pripravuje na rozhodnutie o tom, či spoločnosti Apple a Meta (Facebook, Instagram) porušili zákon o digitálnych službách (DSA). Riberová potvrdila, že verdikt padne v marci. Firmy čelia možným pokutám až do výšky desať percent svojho globálneho obratu.

Komisárka odmietla špekulácie o možnom odklade rozhodnutia v dôsledku kritiky od prezidenta Donalda Trumpa a generálneho riaditeľa Mety Marka Zuckerberga. Komisia rovnako vyšetruje sieť X, ktorú vlastní riaditeľ Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk.

Napätie medzi Bruselom a Washingtonom DC zároveň zvyšujú Trumpove plány na uvalenie ciel na oceľ, hliník, autá a čipy. Eurokomisia varovala, že na ne odpovie „pevne a okamžite“.

(reuters, sab)

  |  

Samit v Paríži sa skončil bez dohody o vojenskej misii na Ukrajine

Európski lídri sa na pondelkovom stretnutí v Paríži nedohodli na vyslaní vojsk, ktoré by kontrolovali prípadnú mierovú dohodu na Ukrajine. Neformálny summit zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron po správach, že USA rokujú s Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy. Kým Francúzsko a Británia myšlienku podporili, Poľsko a Nemecko ju odmietli. Lídri sa však zhodli na potrebe vyšších výdavkov na obranu.

Viaceré krajiny EÚ kritizovali, že na rokovania neboli prizvané.

Urobil tak aj slovenský premiér Robert Fico podľa ktorého ide o tému, ktorá patrí výlučne pod OSN alebo bilaterálne dohody. Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že parížsky samit, „nič nevyrieši“.

V utorok je v Saudskej Arábii naplánované stretnutie americkej a ruskej delegácie. Cieľom je prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska.

(tasr, red)