Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stav pápeža môže byť vážny. Vraj rieši aj záležitosti súvisiace so zmenou vo vedení cirkvi

Pápež František trpí obojstranným zápalom pľúc a zostáva hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli, oznámil v utorok Vatikán. Infekcia dýchacích ciest, ktorou trpí už viac ako týždeň, si vyžiadala zmenu liečby a nasadenie kortizónových antibiotík.

Pápeža Františka, hospitalizovaného s ťažkou bronchitídou, vážne znepokojuje jeho zdravotný stav a vraj rieši dôležité záležitosti pred možnou zmenou vo vedení cirkvi. Vatikán oznámil, že jeho infekcia sa rozvinula do „polymikrobiálnej“ a jeho klinický obraz je „komplexný“.

Pápež údajne trpí intenzívnymi bolesťami a v súkromí sa vyjadril, že tentoraz sa už možno neuzdraví, uviedli zdroje oboznámené so situáciou.

František sa pred zhoršením zdravia dostal do sporu s administratívou Donalda Trumpa, keď kritizoval výrok viceprezidenta JD Vancea o teologickom koncepte Ordo Amoris. Napätie medzi Vatikánom a USA vyvoláva obavy, že prípadné konkláve by mohlo mať aj geopolitický rozmer, pričom Trumpovi spojenci by mohli presadzovať menej konfliktného pápeža, tvrdí Politico.

František, ktorý má za sebou viacero zdravotných komplikácií, ďakuje za prejavy podpory a prosí veriacich o modlitby.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina kritizuje USA za rokovania s Ruskom bez jej účasti

Ukrajinský predstaviteľ kritizoval administratívu Donalda Trumpa za rokovania s Ruskom bez účasti Kyjeva. Stretnutie v Rijáde, na ktorom sa zúčastnili ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov, sa skončilo dohodou o vytvorení pracovných tímov na diskusiu o ukončení vojny. Ukrajina však nebola prizvaná.

Podľa ukrajinského predstaviteľa hrozí, že tento prístup posilní presvedčenie Vladimira Putina, že Rusko môže vyhrať. Kyjev očakáva stretnutie s Trumpovým vyslancom Keithom Kelloggom, ktorý vo štvrtok navštívi Ukrajinu.

Ukrajina trvá na tom, že žiadne rokovania o jej osude nesmú prebiehať bez jej účasti, čo bolo zdôraznené aj na predchádzajúcich samitoch.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Europarlament žiada silnejšiu obranu EÚ a ráznejšiu podporu Ukrajiny

Štyri hlavné frakcie Európskeho parlamentu vyzvali na zvýšenie obranných investícií a väčšiu nezávislosť od USA.

Zdôraznili, že EÚ musí byť aktívnejším hráčom v otázkach európskej bezpečnosti a podporiť Ukrajinu všetkými dostupnými prostriedkami. Požadujú aj legislatívu umožňujúcu zabaviť ruský majetok v hodnote 200 miliárd eur.

Výzva prichádza po rokovaniach USA a Ruska v Rijáde, kde EÚ nebola zastúpená. Europoslanci varujú pred rizikom, že EÚ zostane tvárou v tvár posilnenému Rusku bez silného obranného mechanizmu.

EÚ dlhodobo spolieha na NATO, kde dominujú USA. V posledných rokoch sa však objavujú snahy o vytvorenie silnejšej európskej obrannej štruktúry.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ zvažuje výnimky pre obranné výdavky, rozhodnutie padne do mája

Európska komisia (EK) v najbližších týždňoch predstaví návrhy na výnimky z fiškálnych pravidiel, ktoré umožnia zvýšiť výdavky na obranu.

Komisár Valdis Dombrovskis povedal, že EK pripravuje únikovú doložku, ktorá členským štátom umožní vyšší dlh bez sankcií.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová podporuje úpravy Paktu stability a rastu, zatiaľ čo nemecký kancelár Olaf Scholz chce výnimky len pre krajiny, ktoré na obranu dávajú viac ako 2 percenta HDP. O konečnej podobe rozhodnú ministri financií EÚ do konca mája.

Uvoľnenie fiškálnych pravidiel môže viesť k vyšším výdavkom na obranu, ale aj k riziku rastu verejného dlhu a sporom o fiškálnu zodpovednosť v rámci EÚ.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael a Hamas obnovili rokovania, Hamas vráti ďalších rukojemníkov

Hamas tento týždeň v rámci dohody o prímerí v Gaze odovzdá Izraelu telá štyroch rukojemníkov a v sobotu prepustí šiestich živých rukojemníkov.

Izrael potvrdil dohodu dosiahnutú v Káhire, no nezverejnil mená prepustených osôb. Zároveň oznámil, že umožní vstup mobilných domov do pásma Gazy pre Palestínčanov bez prístrešia.

Druhá fáza dohody, ktorá sa týka osudu zvyšných 64 rukojemníkov, bude predmetom náročných rokovaní. Izrael trvá na tom, že Hamas nemôže zostať súčasťou správy Gazy.

Počas prvej fázy prímeria bolo vymenených 19 izraelských rukojemníkov za stovky palestínskych väzňov, pričom rokovania viedli Katar, Egypt a USA.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Prieskum: Progresívci si držia prvé miesto. Koalíciu by skladali len s ťažkosťami

Telefonický prieskum na vzorke 1000 respondentov starších ako 18 rokov sa realizoval od 5. do 12. februára.

Voľby do Národnej rady (NR) SR by vo februári vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 24,1 percenta hlasov. Nasledovala by strana Smer, ktorú by volilo 22,1 percenta, a na treťom mieste by skončila strana Hlas s podporou 12,5 percenta voličov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Do parlamentu by sa dostali aj KDH so ziskom 6,9 percenta hlasov, SaS by volilo 6,4 percenta opýtaných, hnutie Slovensko by malo rovných 6 percent a Republika 5,7 percenta hlasov.

Do NR SR by sa nedostali Demokrati, ktorých vy volilo 4,6 percenta opýtaných, SNS by získala 4,1 percenta hlasov, Magyar Szövetség - Maďarská aliancia by mala nárok na štátnu dotáciu s 3,1 percenta hlasov a hnutie Sme rodina by na ňu tesne nedosiahlo.

Volebný model agentúry AKO

Na základe prieskumu by PS získalo v parlamente 43 kresiel. Smer by obsadil 40 kresiel, Hlas by v parlamente mal 22 poslancov. S 12 poslancami by v NR SR boli KDH aj SaS, hnutie Slovensko by získalo 11 kresiel a Republika desať.

Znamená to, že ak by prípadný víťaz volieb PS chcel zložiť vládu, potreboval by na to okrem SaS a KDH aj hnutie Slovensko (78 poslancov). Ďalšou možnosťou je, že by sa dohodli s Hlasom a k tejto zostave by si pribrali ďalších partnerov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.