Preskočiť na obsah
  |  

Vo vojenských kasárňach našli na záchodoch postreleného čatára

Službukonajúceho 37-ročného muža našli v utorok večer v bezvedomí na toalete s postrelenou hlavou. Výstrel mal podľa televízie Markíza padnúť zo služobnej zbrane.

Do priestorov vojenských kasární v Leviciach okrem záchranárov prišla aj vyšetrovateľka vojenskej polície. Informácie o zdravotnom stave čatára poskytovať nikto z kompetentných nebude, keďže rodina na to neudelila súhlas.

Správu aktualizujeme.

(max)

  |  

Návrh zvýšenia platov v rezorte školstva je na stole

Ministerstvo školstva navrhuje zvýšenie platov pre pedagógov a odborných zamestnancov o sedem percent od 1. septembra 2025 a o ďalších päť percent od 1. januára 2026.

Zaviesť sa má aj nový nadtarifný spôsob odmeňovania, ktorý v priemere zvýši platy o dve percentá.

Zámer zvýšenia platov schválila vláda na dnešnom rokovaní s podmienkou predloženia návrhu na jeho finančné krytie a tiež s podmienkou memoranda o spolupráci a sociálnom zmieri rezortu školstva s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Rezort školstva zároveň navrhuje zvýšenie platov vysokoškolských učiteľov a výskumných a vývojových zamestnancov od 1. septembra 2025 o sedem percent a od 1. januára 2026 o ďalších sedem percent. Také isté navýšenie miezd odporúča aj pre ďalších zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

(tasr)

  |  

Vláda schválila zriadenie Žandárskeho zboru, na ťahu je parlament

Schválený návrh zákona z dielne ministerstva obrany upravuje nový proces zaraďovania registrovaných občanov, aktívne slúžiacich príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov či verejných funkcionárov do jednotlivých zložiek Národných obranných síl.

Výcvik by mal trvať 20 dní a ďalších desať bude vojak v pohotovosti. Za absolvovanie celého obdobia dostane príslušník príspevok tritisíc eur.

Legislatívny návrh upravuje aj vznik Žandárskeho zboru, ktorý by mal pri udržiavaní verejného poriadku asistovať polícii. Jeho súčasťou by mohli byť vojaci alebo súčasní či bývalí policajti.

Žandári by mohli dostať podobné právomoci, ako má Policajný zbor. Podriadení však budú Policajnému zboru. Žandári dostanú za 20 dní služby, po maximálne 12 hodinách, príspevok tritisíc eur.

Nová legislatíva by mohla v prípade úspešného legislatívneho procesu nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025.

(tasr)

  |  

Rusko chváli Trumpa za slová o NATO a Ukrajine

Ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov vyzdvihol Donalda Trumpa za tvrdenie, že americká podpora vstupu Ukrajiny do NATO bola hlavnou príčinou vojny.

Trump povedal, že nevidí žiadnu možnosť, ako by Rusko mohlo dovoliť Ukrajine vstúpiť do NATO, a kritizoval Joea Bidena za údajné zmeny v politike USA voči Ukrajine.

„Žiadny západný líder to nikdy nepovedal, ale on to povedal niekoľkokrát. To je už signál, že chápe náš postoj,“ povedal Lavrov.

Rusko v Rijáde požadovalo, aby NATO stiahlo sľub z roku 2008 o budúcom členstve Ukrajiny a odmietlo návrh na mierové sily aliancie na Ukrajine v prípade prímeria.

(reuters, lup)

  |  

Kaliňák: Rokovania o vládnej kríze idú dobrým smerom

Minister obrany je presvedčený, že premiér Robert Fico (Smer) vládnu krízu vyrieši. "Do termínu, ktorý dal, prišli adekvátne možnosti, ktoré vyústia do nejakého výsledku," vyslovil Robert Kaliňák (Smer).

Hoci neprezradil, kedy situácia bude vyriešená, poznamenal, že "určite budú Vianoce neskôr."

Predčasné voľby sú však podľa neho na stole vždy, a to "keď ide o to, aby Slovensko malo silnú a zodpovednú vládu."

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) skôr uviedol, že k dohode medzi koaličnýmí lídrami treba dospieť čím skôr. Situáciu aj oni chcú podľa neho vyriešiť tento týždeň. Na stole je vraj viacero riešení.

Medzitým prezident Peter Pellegrini ozrejmil, že na pondelkovom stretnutí s Ficom mu dal jednu podmienku. K návrhu zrekonštruovanej vlády žiada aj podpisy na znak podpory vláde od poslancov, ktorí nateraz odmietajú podporovať koalíciu.

(max)

  |  

Macron zvoláva novú skupinu lídrov na rokovania o Ukrajine

Francúzsko bude v stredu hostiť v Paríži druhý summit o Ukrajine a európskej bezpečnosti za účasti širšej skupiny spojencov. Konať sa má v hybridnom formáte, pričom viacerí predstavitelia krajín sa pripoja prostredníctvom videohovoru.

V pondelok sa stretli lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO. Nepozvanie ďalších vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky.

Summit sa však skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody.

Opäť sa len vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu. Z 32 krajín NATO bolo do Paríža zatiaľ pozvaných 19: Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Holandsko, Dánsko, Španielsko, Taliansko a Poľsko, Nórsko, Kanada, Litva, Estónsko, Lotyšsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko. Lídri Slovenska ani Maďarska pozvaní nateraz neboli, podobne nedostalo pozvanie ani Slovinsko a Bulharsko.

(tasr)