Pred 178 rokmi sa v obci Jasenová pri Dolnom Kubíne narodil významný fyzik, polyhistor i priekopník športu na slovenských školách Ivan Branislav Zoch. Jeho zásluhy v mnohých vedných poliach sú hodné uznania a pripomienky aj v súčasnosti.
Ivan Branislav Zoch sa narodil 24. júna 1843 do rodiny Anny Amálie a evanjelického farára Ctiboha Zocha, ktorý bol jeden zo spolupracovníkov Ľudovíta Štúra. Mladý Ivan študoval na ľudovej škole v Jasenove a neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici. Prešiel do Tešína, Šoprone a Levoče, kde zmaturoval.
Následne sa išiel vzdelávať matematiku a fyziku na univerzitu vo Viedni a neskôr do Erlangenu v Bavorsku. Tam v roku 1866 obhájil doktorskú dizertačnú prácu o akustike. Po ukončení štúdií sa vrátil na Slovensko, respektíve do Uhorska, kde sa stal učiteľom na vtedy jedinom slovenskom gymnáziu v Revúcej.
Na tomto poste sa angažoval hlavne pri rozvoji prírodovedeckých predmetov. Vytvoril tu bohatú fyzikálno-chemickú zbierku, avšak podporoval aj školské športové aktivity či stavbu novej budovy pre školu.
Zásah národnostného útlaku
Jeho pobyt na revúckom gymnáziu však bol poznačený maďarizáciou. Už počas prvého roku svojho pôsobenia bol uhorskými úradmi vyšetrovaný a na čas dokonca uväznený. Podobné príkoria zažívali aj ďalší slovenskí učitelia. Úrady nakoniec gymnázium v roku 1874 zatvorili a Zoch ostal bez práce.
Chvíľu spravoval výrobňu sudov v Krupine, po jej zatvorení sa živil príležitostnými prácami – krátko bol napríklad profesorom v chorvátskom meste Osijek. V roku 1878 bol vyslaný vládou do Sarajeva, aby tam zriadil gymnázium. Po troch rokoch sa vrátil späť do Osijeku, kde pôsobil ešte sedem rokov.
Jeho životná cesta pokračovala v meste Petrinje, kde pracoval ako riaditeľ tamojšieho gymnázia. Pôsobil tu až do dôchodku, pričom na sklonku svojho života sa vrátil na Slovensko. Dožil sa osamostatnenia Slovenska od Uhorska a umrel 27. decembra roku 1921 v Modre.
Široký vedecký prínos
Počas svojho života sa Ivan Branislav Zoch venoval fyzike, matematike, chémii a ďalším vedným disciplínam. Napísal prvú slovenskú učebnicu fyziky, zvanú Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie…, ktorú vydal počas svojho pôsobenia v Revúcej. Vydal i prvú učebnicu geometrie, pričom do svojich prác nakreslil stovky ilustrácií.
V oblasti slovenského športu sa vyznamenal v roku 1873 svojou odbornou prácou Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy, v ktorom zhrnul poznatky o základných telesných cvičeniach. Okrem toho vydal i dielo Počiatky názornej merby, ako aj učebnicu Psychológia. Tá však ostala len v rukopise.
Napísal viac ako 270 vedeckých prác a právom sa honosí titulom polyhistora, pričom svoj výskum uverejňoval vo svetových vedeckých časopisoch. V Revúcej založil prvý litografický ústav v Uhorsku, kde zhotovoval tlačivá, oznámenia, mapy či fotografie.
Prínos i pre Chorvátov
Bol taktiež priekopníkom telocviku a v podstate i slovenského jazyka – vytvoril základy vedeckého názvoslovia v slovenčine, najmä vo fyzike, matematike a v telocviku. Mal tak vplyv i na vývoj slovenčiny. Jeho činnosť sa však neobmedzila len na Slovensko – počas svojho pôsobenia v Chorvátsku významne prispel i tamojšej spoločnosti.
Významným a Zochovým najrozsiahlejším dielom bola dvojzväzková chorvátska encyklopédia, ktorú vydal spolu s Josipom Mencinom. Toto šesťstostranové dielo bolo na svetovej úrovni, podobným sa dovtedy honosili len Angličania, Nemci, Taliani a Francúzi. Spolu s manželkou Milinou taktiež prekladali slovenskú tvorbu do chorvátčiny, ako napríklad dielo Martina Kukučína Dom v stráni.
V Zochovej rodnej obci Jasenová dodnes nájdeme jeho rodný dom a jeho meno nesie aj základná škola v Revúcej. Na dome v Modre, kde Ivan Zoch dožil svoj život, sa nachádza pamätná tabuľa. Meno tohto významného vedca nesie aj mnoho ulíc po celom Slovensku.