Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OpenAI odstránilo účty používateľov z Číny a Severnej Kórey pre podozrivé aktivity

Používatelia z Číny a Severnej Kórey podľa spoločnosti OpenAI využívali jej technológie na škodlivé účely, vrátane sledovania a ovplyvňovania verejnej mienky. Informovala o tom v piatok vo svojej správe.

Spoločnosť uviedla, že niektoré účty používali ChatGPT na generovanie článkov v španielčine, ktoré očierňovali USA a boli publikované v latinskoamerických médiách pod hlavičkou čínskej firmy. Iní aktéri, zrejme napojení na Severnú Kóreu, vytvárali pomocou AI falošné životopisy s cieľom získať prácu vo firmách na Západe.

Ďalšia skupina účtov, spojená s podvodnými finančnými operáciami v Kambodži, využívala ChatGPT na preklady a generovanie komentárov na platformách ako X a Facebook.

USA dlhodobo obviňujú Čínu zo zneužívania umelej inteligencie na šírenie dezinformácií a represiu vlastného obyvateľstva.

(reuters, mm)

Minúta  |  

Slovensku hrozí žaloba pre pomalé povoľovanie zelených zdrojov

Slovensko podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) nestihlo do legislatívy zapracovať smernicu z roku 2023, ktorá požaduje zadefinovanie jasných lehôt pre povoľovacie procesy pre konkrétne technológie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Európska komisia tak môže Slovensko zažalovať.

Najmenej využívaným OZE na Slovensku je podľa SAPI veterná energia. Veterné elektrárne, ktoré by mohli pokryť významnú časť spotreby, brzdia zdĺhavé povoľovacie procesy. Rovnako aj napríklad poplatok G-komponent, ktorý musia výrobcovia zelenej elektriny platiť.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom OZE v Únii a zároveň je silne závislé od dovozu plynu, uhlia či jadrového paliva. Z pohľadu podielu OZE na hrubej spotrebe elektriny sme na šiestom mieste od konca spomedzi všetkých krajín EÚ.

SAPI upozorňuje, že neustále riešime zdroj dodávok plynu miesto podpory vybudovania lokálnych, zelených a výhodných zdrojov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po sabotážach na podmorské káble v Baltskom mori EÚ zvýši ich ochranu

Európska únia podnikne opatrenia na posilnenie bezpečnosti podmorských káblov v Baltskom mori, kde opakovane došlo k predpokladanej sabotáži infraštruktúry.

V Baltskom mori boli poškodené viaceré telekomunikačné a elektrické káble. Pozorovatelia obviňujú Moskvu z vedenia hybridnej vojny proti západným krajinám, ktoré podporujú Ukrajinu.

Švédsko oznámilo, že vyšetruje podozrenie z poškodenia podmorského kábla východne od ostrova Gotland. Škody zaznamenala aj fínska spoločnosť Cinia.

Európska komisia sprísni bezpečnostné požiadavky pre podmorské káble a bude uprednostňovať financovanie nových a „inteligentných“ káblov. EÚ posilní kapacity pre rýchlu opravu škôd a bude uplatňovať sankcie voči nepriateľským subjektom i „tieňovej flotile“.

Brusel konkrétne opatrenia zavedie tento a budúci rok. EÚ bude na rýchlejšom hlásení incidentov spolupracovať so súkromnými firmami, ktoré prevádzkujú približne 60 percent optických káblov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko by mohlo pristúpiť na použitie zmrazených aktív na obnovu Ukrajiny

Rusko by mohlo súhlasiť s použitím 300 miliárd dolárov zo svojich zmrazených aktív na obnovu Ukrajiny, avšak požadovalo by, aby časť z nich išla na územia pod jeho kontrolou. 

Pre agentúru Reuters to uviedli tri zdroje oboznámené s diskusiami medzi Moskvou a Washingtonom.

Spojené štáty a ich spojenci zablokovali ruské finančné rezervy po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Moskva doteraz označovala ich využitie na obnovu Ukrajiny za „krádež“. 

Rokovania sú komplikované rozdielnymi postojmi USA a Európy, ktorá spravuje väčšinu zmrazených ruských aktív. Európski predstavitelia sa obávajú právnych výziev a dôsledkov na stabilitu eura. Rusko navyše stále požaduje postupné uvoľnenie sankcií výmenou za akúkoľvek dohodu o zmrazených rezervách.

(reuters, mm)

Minúta  |  

V Petrohrade vydražili historickú väznicu, vzniknú tam múzeum či hotel

Ruské úrady v piatok vydražili bývalý väzenský komplex Kresty v Petrohrade.

Objekt získala skupina KVS Development za 1,1 miliardy rubľov (približne 11,8 milióna eur) a plánuje ho premeniť na rozsiahly urbanistický projekt.

Nový majiteľ avizoval, že v areáli vznikne múzeum venované histórii väznice, hotelový komplex, reštaurácie, galérie a verejné priestory. Väznica dostala názov Kresty („kríže“) podľa svojho charakteristického pôdorysu.

Komplex postavili koncom 19. storočia ako najmodernejšiu väznicu v Európe s kapacitou 999 väzňov. Slúžil cárskemu režimu aj sovietskej moci, pričom počas stalinských čistiek v 30. rokoch tam väznili mnohých disidentov a politických oponentov.

Medzi známych väzňov patrili napríklad Alexander Kerenskij, Lev Trockij či historik Lev Gumilev. Po rokoch chátrania sa úrady rozhodli komplex predať namiesto nákladnej rekonštrukcie.

(tasr, mm)

Minúta  |  

V Rusku odsúdili osem ľudí z terorizmu riadeného ukrajinskými tajnými službami

Ruský vojenský súd podľa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) odsúdil ôsmich ľudí na minimálne 16 rokov väzenia pre podpaľačstvo riadené ukrajinskými tajnými službami.

Väčšina odsúdených boli muži po dvadsiatke, ktorí „podľa inštrukcií ukrajinských špeciálnych služieb vykonali podpaľačské útoky na dopravnú infraštruktúru a dobrovoľnícke organizácie“.

Odsúdení mali plánovať útoky na vojenské kasárne a podľa FSB ich odsúdili za terorizmus na 16 až 22 rokov väzenia.

Od začiatku vojny na Ukrajine ruské súdy poslali do väzenia stovky ľudí, ktorí údajne spolupracovali s kyjevskou armádou alebo sa snažili sabotovať ruskú vojenskú ofenzívu.

FSB tvrdí, že páchateľov nalákali ukrajinské tajné služby robiť „podvratné a teroristické útoky“ s vidinou „rýchlych peňazí“. Ruské tajné vojenské súdy minulý rok vyniesli vyše tisíc podobných rozsudkov za terorizmus.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.