Preskočiť na obsah
  |  

Najvyšší súd USA odmietol žalobu pro-life aktivistov proti zónam pri potratových centrách

Najvyšší súd USA odmietol preskúmať žaloby pro-life aktivistov proti nárazníkovým zónam „chrániacim“ pacientky pred „obťažovaním“ pri potratových klinikách. Aktivisti tvrdili, že tieto zóny porušujú ich právo na slobodu prejavu.

Nižšie federálne súdy však ich žaloby zamietli s odkazom na precedens Hill vs Colorado z roku 2000, ktorý takéto opatrenia umožňuje.

Ochranné zóny sú predmetom dlhoročných právnych sporov a opäť získali na význame po zrušení verdiktu Roe vs Wade v roku 2022. Vyplývajú zo zákona o slobode prístupu k vchodom do zdravotníckych zariadení (FACE Act) z roku 1992, cielene napísaného tak, aby zamedzili prítomnosti pro-life aktivistov pred potratovými centrami.

(reuters, sab)

  |  

Predsedníčka súdnej rady: Mazák pochybil pri registratúre spisov

Súdna rada uplynulý týždeň prerokovala vykonaný audit v spisoch. Ten podľa predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej zistil "nedostatky na úseku, ktorý spadal pod priamu riadiacu kompetenciu bývalého predsedu" Jána Mazáka.

Za obeh spisov a poriadok v registratúre zodpovedá Kancelária súdnej rady. "Je tomu tak však iba za situácie, keď si predseda súdnej rady neuzurpuje priamu kompetenciu nad niektorým úsekom, ako to urobil Ján Mazák," vysvetlila s dôvetkom, že potom aj zodpovedá za stav v registratúre.

Mazák už skôr pre Denník N reagoval, že vykonaný audit je "dosť úbohý a trápny pokus haniť bývalé vedenie súdnej rady". Ozrejmil, že jemu predkladal spisy sekretariát, kam ich aj vrátil na ďalší postup. Podľa neho ich nemal osobne nosiť a zakladať do priečinkov, ako ani vykonávať zápisy v registratúre.

(max)

  |  

Ukrajina a USA sú blízko dohody o nerastných surovinách

Washington by získal prístup k vzácnym kovom výmenou za podporu Kyjevu. Rokovania však vyvolali napätie – USA si nárokujú 50 percent ukrajinských nerastov ako kompenzáciu za pomoc v hodnote 100 miliárd dolárov.

Prezident Ukrajiny, Volodymyr Zelenskyj, pôvodnú verziu odmietol, pretože neobsahovala bezpečnostné záruky.

Podpredsedníčka vlády Oľha Stefanišynová uviedla, že rokovania sú vo finále. Americký vyslanec Steve Witkoff očakáva dohodu v najbližších dňoch.

Niektorí ukrajinskí politici a experti kritizujú návrh dohody, pretože by mohol ohroziť ekonomickú suverenitu Ukrajiny. Opozícia žiada, aby sa o podmienkach rokovalo transparentne a aby z dohody profitovala aj ukrajinská ekonomika.

(tasr, lup)

  |  

Špekulácie o zdraví pápeža rastú, Vatikán vyzýva na modlitby

Dlhodobá choroba pápeža Františka vyvolala neobvyklé verejné špekulácie medzi katolíckymi kardinálmi. Newyorský kardinál Timothy Dolan naznačil, že pápež je „pravdepodobne blízko smrti“. Nemecký kardinál Gerhard Müller naopak kritizoval verejné úvahy o konkláve a vyzval na sústredenie sa na modlitby.

Vatikán v pondelok organizuje modlitebnú vigíliu na Námestí svätého Petra, ktorú povedie štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Veriacich sa zhromažďujú aj pred nemocnicou Gemelli, kde je František hospitalizovaný.

(reuters, sab)

  |  

Trump blokuje prístup AP do Bieleho domu pre názov Mexického zálivu, prípad rieši súd

Federálny sudca Trevor McFadden v pondelok rozhodne o žiadosti agentúry AP, ktorá chce obnoviť prístup svojich novinárov do Bieleho domu. Administratíva Donalda Trumpa im ho odobrala po tom, čo odmietli používať nový názov Mexického zálivu „Americký záliv“.

AP tvrdí, že zákaz porušuje prvý dodatok ústavy o slobode slova a prístupe k verejným informáciám. Biely dom označil žalobu za „reklamný trik“. Asociácia korešpondentov Bieleho domu a agentúra Reuters vyjadrili AP podporu.

Trump jednostranne premenoval Mexický záliv ešte v deň svojej inaugurácie 20. januára. Názov Americký záliv vyplýva z obnovovania názvov, ktoré „ctia americkú veľkosť“, podobne ako sa vrch „Denali“ vrátil k svojmu originálnemu názvu Mount McKinley.

(reuters, sab)

  |  

Macron a Trump rokujú o Ukrajine, Francúzsko varuje pred zlou dohodou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval v pondelok do Washingtonu na rokovania s Donaldom Trumpom o ukončení vojny na Ukrajine. Macron je prvým európskym lídrom, ktorý navštívil Trumpa po jeho návrate k moci.

Zlá dohoda by znamenala kapituláciu Ukrajiny a oslabenie Západu, varoval Macron. Trump rokuje s Kyjevom o dohode, ktorá by USA umožnila získať časť ukrajinského nerastného bohatstva ako náhradu za vojenskú pomoc.

Trump tlačí na dohodu s Ruskom, pričom chce, aby Kyjev vrátil časť vojenskej pomoci vo forme nerastného bohatstva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol s tým, že USA neposkytli pomoc v hodnote 500 miliárd dolárov, ako Trump tvrdí. Ukrajinský rezort hospodárstva tiež cez víkend priznal, že ložiská obsahujú nerasty len v hodnote 350 miliárd dolárov.

Britský premiér Keir Starmer navštívi Trumpa neskôr tento týždeň s podobným cieľom – zabrániť „unáhlenej“ dohode s Ruskom.

(reuters, sab)