Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lídri EÚ sa stretnú v Británii, Starmer pred summitom rokuje s Trumpom

Britský premiér Keir Starmer bude počas víkendu hostiť summit európskych krajín o Ukrajine. Zúčastnia sa ho predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Stretnutie nadväzuje na nedávne rokovania Emmanuela Macrona a Donalda Trumpa o možných riešeniach vojny.

Starmer doposiaľ nekonkretizoval, ktorý deň sa bude summit konať, no podľa agentúry DPA je údajne naplánovaný na nedeľu. Predtým však, vo štvrtok, bude britský premiér rokovať s prezidentom Trumpom v Bielom dome.

Diskusie o situácii na Ukrajine budú pokračovať aj 6. marca na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli.

Minulý týždeň sa aj vo Francúzsku konalo neformálne zasadnutie, ktoré zvolal Macron v reakcii na vyjadrenia predstaviteľov USA, že začnú rokovania s Ruskom o ukončení vojny bez Ukrajiny a Európy.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Fico spochybňuje Medzinárodný trestný súd, hovorí o rozklade medzinárodného práva

Premiér Robert Fico (Smer) spochybnil legitimitu Medzinárodného trestného súdu (ICC) a tvrdí, že jeho zatykače na Vladimira Putina a Benjamina Netanjahua sú politicky motivované. Reagoval na vyhlásenie nemeckého lídra Friedricha Merza, ktorý chce umožniť Netanjahuovi bezpečný pobyt v Nemecku aj napriek hrozbe zatknutia.

Fico sa pýta, či nie je čas ICC zrušiť, keďže podľa neho stratil súd dôveryhodnosť. Merz taktiež považuje zatykač na izraelského premiéra za absurdný a hľadá právnu cestu, ako ho obísť.

„Ak mi pred niekoľkými rokmi niekto spomenul ICC, cítil som vážnosť a úctu. Dnes mi je na smiech," doplnil premiér SR.

Medzinárodný trestný súd vydal v roku 2023 zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za deportácie ukrajinských detí. Neskôr sa zameral aj na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pre obvinenia z vojnových zločinov v Pásme Gazy.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Blanár v OSN: Mier dosiahneme len diplomaciou, jadrové zbrane treba kontrolovať

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva a Konferencii o odzbrojení zdôraznil, že konflikty vo svete možno vyriešiť len diplomatickými rokovaniami. Vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine, odmietol zmenu hraníc silou a upozornil na porušovanie ľudských práv v Gaze, Sýrii a Afganistane.

Apeloval aj na globálnu kontrolu zbrojenia a podporil zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Slovensko je podľa neho pripravené prispievať k medzinárodným iniciatívam na zabezpečenie mieru a stability.

Blanár v závere svojho prejavu upozornil na etické dilemy a riziká porušovania ľudských práv v dôsledku zavádzania umelej inteligencie.

Konferencia o odzbrojení funguje od roku 1978 a je rokovacím fórom zameraným na otázky odzbrojenia. Má 65 členských štátov, vrátane všetkých jadrových mocností, a rozhodnutia prijíma na základe konsenzu. Slovensko sa k nej pridalo v roku 1996.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Šimečka hovorí o útoku na občiansky sektor a kritizuje premiéra Fica

Premiér Robert Fico (Smer) požiadal ministerstvá o zoznam grantov a dotácií, ktoré od konca roka 2023 poskytli nadáciám, občianskym združeniam a iným organizáciám.

Opozičný líder Michal Šimečka (PS) to označil za útok na organizácie, ktoré už dlhé roky suplujú zlyhania najmä Ficových vlád, starajú sa o starých, chorých, týrané ženy, vzdelávajú mladých ľudí, chránia prírodu, slobodu aj demokraciu.

Fico tvrdí, že Šimečkova rodina dlhodobo profitovala z verejných financií. Uviedol, že občianske združenie vedené Šimečkovou matkou získalo 314-tisíc eur. Šimečka obvinenia odmieta a vyzýva vládu, aby sa venovala riešeniu problémov občanov namiesto prenasledovania mimovládok.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Merz chce rýchle rokovania o vláde, Scholz sa plánuje stiahnuť

Víťaz nemeckých parlamentných volieb Friedrich Merz (CDU/CSU) vyzval na rýchle koaličné rokovania, aby krajina čo najskôr získala novú vládu. Jeho zámerom je dokončiť koaličnú zmluvu do Veľkej noci, no zároveň sa čo najskôr jasne dohodnúť na troch otázkach – obrannej politike a výdavkoch, migrácii a ekonomickej politike.

Konzervatívci pravdepodobne vytvoria koalíciu so sociálnymi demokratmi (SPD). Za SPD vedie rokovania spolupredseda Lars Klingbeil, ktorý už v pondelok absolvoval s Merzom úvodné stretnutie.

Merz sa v utorok stretol s odchádzajúcim kancelárom Olafom Scholzom, ktorý už avizoval, že sa po odovzdaní moci stiahne z vedúcich funkcií, plánuje zostať len poslancom Spolkového snemu (Bundestag).

Šéf kresťanských demokratov podľa vlastných slov očakáva, že Scholzova vláda nebude prijímať dlhodobé rozhodnutia bez konzultácie s budúcim kabinetom.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Izrael zvažuje predĺženie prímeria v Gaze, rozhodnutie padne do soboty

Izraelskí predstavitelia uviedli, že prímerie v Pásme Gazy, ktoré vstúpilo do platnosti 19. januára, by mohlo byť predĺžené aj bez okamžitého začatia druhej fázy dohody. Konečné rozhodnutie má padnúť do soboty.

Námestníčka ministra zahraničných vecí Šarren Haskelová zdôraznila, že prioritou Izraela je návrat rukojemníkov. Ak sa do piatka nedosiahne dohoda, hrozí buď obnovenie bojov, alebo pokračovanie prímeria bez ďalšej výmeny väzňov.

Americký emisár Steve Witkoff navštívi Izrael v stredu, aby rokoval o ďalšom postupe. Sprostredkovatelia prímeria tvrdia, že od dohody o prvej fáze sa hlavní vyjednávači osobne nestretli. Neistotu navyše zvyšujú aj Trumpove vyjadrenia o vysídlení Palestínčanov z Gazy.

Dohoda o prvej fáze zahŕňala výmenu 33 izraelských rukojemníkov za približne 2-tisíc palestínskych väzňov. Doteraz bolo prepustených 29 Izraelčanov a stovky Palestínčanov. Aktuálne sa rieši osud vyše 600 palestínskych väzňov, ktorých Izrael odmieta prepustiť bez záruk ďalších výmen rukojemníkov.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.