Preskočiť na obsah
  |  

Po USA túži po ukrajinskom nerastnom bohatstve aj Francúzsko

Francúzsko diskutuje s Kyjevom o prístupe k nerastnému bohatstvu Ukrajiny od jesene 2024. Uviedol to francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu, podľa ktorého francúzsky obranný priemysel bude potrebovať množstvo surovín.

Tie sú preň „absolútne kľúčové“ pre vyrábané zbraňové systémy, „a to nie (len) na budúci rok, ale na ďalších 30 alebo 40 rokov“. Otázku surovín mal do svojho plánu víťazstva zahrnúť sám ukrajinský prezident Zelenskyj počas návštevy Paríža, pričom predložil niekoľko návrhov nielen Spojeným štátom, ale aj Francúzsku a ďalším spojencom.

V prípade Francúzska by spolupráca vyzerala tak, že ukrajinské spoločnosti by ťažili nerastné suroviny, ktoré by potom sprístupnili na trhu prostredníctvom dohody 50/50.

Lecorn upresnil, že zatiaľ ide len o nápad, diskusie s Ukrajinou ešte ani zďaleka nie sú ukončené.

(tasr, juh)

  |  

Gulyás: Ukrajina musí riešiť práva Maďarov, inak nemá v EÚ miesto

Maďarsko nebude podporovať európske ambície Ukrajiny, kým Kyjev nezaručí práva maďarskej menšiny v Zakarpatsku, vyhlásil šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

Zdôraznil, že vstup Ukrajiny do medzinárodných organizácií závisí od obnovy menšinových práv platných pred rokom 2015.

Dodal, že maďarský stav núdze sa skončí až po dohode o prímerí na Ukrajine. Maďarsko predĺžilo výnimočný stav v novembri 2023 o ďalších 180 dní. Kritici tvrdia, že vláda Viktora Orbána takto posilňuje svoju moc a obchádza parlament.

Maďarsko dlhodobo kritizuje Ukrajinu za nedodržiavanie práv ukrajinských Maďarov, no v súčasnosti samo čelí kritike za nedostatočné dodržiavanie menšinových práv Slovákov v Maďarsku - kritika spočíva okrem iného v slabej podpore vzdelávania v slovenčine, v nedostatočnom financovaní menšinových ustanovizní či v obmedzenom používaní slovenského jazyka v úradnom styku.

(tasr, red)

  |  

Poľského expremiéra obvinili v kauze prezidentských volieb v roku 2020

Bývalého poľského premiéra Mateusza Morawieckeho vo štvrtok obvinili zo zneužitia právomocí a nedbanlivosti v súvislosti s organizovaním korešpondenčných volieb v čase pandémie covidu v roku 2020. Morawiecki sa pár hodín predtým dostavil na výsluch na prokuratúru vo Varšave.

Morawiecki obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho kroky boli v súlade s ústavou a nevyhnutné počas pandémie COVID-19. V prípade uznania za vinného by mu hrozili tri roky väzenia.

„Ak by som mal túto voľbu urobiť znova, rozhodol by som sa rovnako,“ vyhlásil Morawiecki po odchode z prokuratúry. Pred budovou sa zhromaždili desiatky jeho podporovateľov vrátane členov strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Morawiecki v apríli 2020 nariadil poľskej pošte prípravy na organizáciu volieb formou korešpondenčného hlasovania ešte predtým, než príslušný zákon nadobudol platnosť. Voľby sa napokon neuskutočnili v plánovanom termíne, ale až 28. júna 2020 a prebiehali klasickou formou v volebných miestnostiach. Súd vo Varšave rozhodol, že Morawieckeho kroky boli protiústavné.

(pap, tasr, sab)

  |  

Putin: Prvé kontakty s USA dávajú nádej na spoluprácu

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok na návšteve sídla Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) vyhlásil, že prvé kontakty s novou americkou administratívou sú povzbudivé a vytvárajú priestor pre spoluprácu.

Zdôraznil, že je dôležité, aby USA prejavili pragmatizmus a zbavili sa predsudkov svojich predchodcov. Rusko je podľa Putina pripravené spolupracovať so Spojenými štátmi a nevylučuje mierové riešenie rusko-ukrajinskej vojny.

„Neodmietame mierové riešenie ukrajinskej krízy,“ zopakoval s označením trojročnej vojny na Ukrajine slovom „kríza“. Varoval tiež, že „niektoré západné elity“ sa budú snažiť narušiť tento dialóg.

Šéf Kremľa taktiež zdôraznil potrebu posilniť ochranu ruskej štátnej hranice a boj proti kybernetickým útokom, ktorých počet podľa neho rastie.

(reuters, sab)

  |  

Netanjahu posiela delegáciu do Káhiry na rokovania o prímerí v Gaze

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil svojej vyjednávacej delegácii, aby vo štvrtok odcestovala do Káhiry na pokračovanie rozhovorov o dohode o prímerí v Pásme Gazy. Oznámila to jeho kancelária i minister zahraničia Gideon Sa’ar.

Prvá fáza dohody o prímerí sa končí tento týždeň, pričom rokovania sa zameriavajú na predĺženie mierového procesu a podmienky ďalšieho postupu.

Vládnuce hnutie Hamas vo štvrtok prijme takmer 600 palestínskych väzňov z izraelských väzníc po tom, čo deň predtým odovzdalo telá štyroch izraelských rukojemníkov. Tých uniesli počas prekvapivého útoku na juh Izraela 7. októbra 2023, ktorým sa začala vojna v Pásme Gazy.

(reuters, sab)

  |  

Dvom bývalým čurillovcom zrušili obvinenie. Dunčko a Magula žiadajú náhradu škody

Bývalým policajtom Národnej kriminálnej agentúry Branislavovi Dunčkovi a Róbertovi Magulovi zrušili obvinenie, ktoré voči nim vzniesla inšpekcia začiatkom decembra 2024. 

Ich advokát Peter Kubina informoval, že prokurátor dospel k záveru, že obvinenie bolo vznesené bez riadneho preverenia všetkých dôkazov.

"Uznesenie prokurátora potvrdzuje, že toto obvinenie bolo vznesené bez riadneho preverenia všetkých dostupných dôkazov v prospech aj v neprospech obvinených. Povedané inak, vyšetrovateľ inšpekcie ich najskôr obvinil a navrhol vziať do väzby a až potom sa skúmalo, za čo ich vlastne obvinil," tvrdí Kubina.

Ako uviedol advokát na sociálnej sieti, prokurátor podľa neho založil svoje zrušujúce rozhodnutie na zázname z odpočúvania kancelárie Jána Čurillu. Vysvetlil, že záznam mal byť do spisu založený už v čase obvinenia, avšak podľa prokurátora sa to stalo až neskôr.

"V tomto konaní bol v čase vznesenia obvinenia zatajený dôležitý dôkaz svedčiaci v prospech obvinených do takej miery, že sa po jeho 'objavení' stal nosným dôvodom na zrušenie vzneseného obvinenia," ozrejmil.

Kubina avizoval, že jeho klienti si budú pre čas strávený v policajnej cele uplatňovať náhradu škody.

(tasr, mm)