Preskočiť na obsah
  |  

Kallasová: Ukrajina by mala vstúpiť do NATO napriek protestom Ruska

„Prečo sme v NATO? Je to preto, lebo sa bojíme Ruska. A jediná vec, ktorá skutočne funguje - jediná bezpečnostná záruka, ktorá funguje - je dáždnik NATO," vyhlásila Kallasová.

Kritizovala postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý odmieta možnosť vstupu Kyjeva do Aliancie. Podľa nej by Európa nemala ustupovať Moskve, ktorá inváziou a anexiou ukrajinského územia porušila medzinárodné právo.

Zároveň varovala, že ak Európa nebude súčasťou mierových rokovaní, nebude môcť ovplyvniť ich výsledok.

Trump vyhlásil, že vojna na Ukrajine sa začala práve pre jej potenciálne členstvo v NATO.

(tasr, lup)

  |  

USA a Británia dosiahli obchodnú dohodu, Starmer je ochotný pre mier nasadiť aj vojakov

Donald Trump oznámil, že USA a Spojené kráľovstvo uzavrú obchodnú dohodu. Ohľadom dlho skloňovanej dohody o mineráloch sa vyjadril ako o základe budúcich vzťahov medzi USA a Ukrajinou.

Dohoda s s Volodymyrom Zelenským má USA zabezpečiť podiel na rozvoji ukrajinských minerálov, vzácnych zemín, ropy a plynu.

Zdôraznil, že vojna na Ukrajine ukazuje dôležitosť investícií do obrany zo strany spojencov NATO. Rokoval aj s britským lídrom Keiom Starmerom o možnom prímerí na Ukrajine. Trump povedal, že americkí daňovníci budú v podstate kompenzovaní za výdavky na Ukrajinu.

Starmer vyhlásil, že Spojené kráľovstvo je pripravené vyslať vojakov a nasadiť lietadlá na dosiahnutie mierovej dohody na Ukrajine. Zdôraznil, že mier v regióne si vyžaduje aktívnu účasť spojencov.

(reuters, mja)

  |  

Izrael potvrdil zotrvanie svojich síl v južnom Libanone

Izraelský minister obrany Jisrael Kac informoval, že izraelské jednotky zostanú v nárazníkovej zóne na neurčitý čas.

„Existuje nárazníková zóna. Nebolo to ľahké, ale stál som si za svojím a od Spojených štátov sme dostali zelenú. Dali sme im mapu a zostávame tu na neurčito - závisí to od situácie, nie od času," vysvetlil Kac.

Izraelská armáda zároveň letecky zasiahla pozorovateľské stanovište Hizballáhu v južnom Libanone a obvinila hnutie z porušovania prímeria, ktoré platí od novembra 2024, no situácia zostáva napätá.

Egypt zároveň tvrdí, že v Káhire sa začali rokovania medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas o ďalšej fáze prímeria v Pásme Gazy. Prvá fáza skončí už tento víkend.

(tasr, mja)

  |  

CDU/CSU začína v piatok rokovania s SPD o novej nemeckej vláde

Nemecký konzervatívny blok CDU/CSU pod vedením Friedricha Merza začne v piatok predbežné koaličné rokovania so sociálnymi demokratmi (SPD). Merz vyzval na urýchlené rokovania o vytvorení novej vlády s cieľom ukončiť niekoľkomesačnú politickú paralýzu v Nemecku.

Ak sa strany dohodnú, Nemecko čaká veľká koalícia podobná tej, ktorú viedla Angela Merkelová. SPD by však mohla stratiť časť voličov kvôli spolupráci s konzervatívcami.

Konzervatívci chcú presadiť prísnejšiu kontrolu migrácie a oživenie ekonomiky. Merz sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane novým kancelárom, keďže Olaf Scholz končí.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina sa nestane členom NATO, sľubuje Trump

Americký prezident Donald Trump vyhlásil na stretnutí s britským premiérom Keirom Starmerom v Bielom dome, že „vstup Ukrajiny do NATO sa neuskutoční.“

Diskutovali o vojne na Ukrajine, obchode a vzťahoch s Ruskom. Trump tiež prijal pozvanie na štátnu návštevu Spojeného kráľovstva.

Starmer je po Emmanuelovi Macronovi druhým európskym lídrom, ktorý tento týždeň navštívil Washington. Medzi spojencami pretrvávajú rozdielne názory na konflikt na Ukrajine a otázku prímeria.

Trump dlhodobo vyjadruje skepticizmus voči rozširovaniu NATO a poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine. Jeho prístup sa líši od politiky predchádzajúcej administratívy.

(reuters, mja)

  |  

Francúzsko chce väčšie právomoci na zastavenie lodí s migrantmi

Minister vnútra Bruno Retailleau žiada, aby francúzske sily mohli zastavovať lode aj po ich vyplávaní. Spolu s britskou ministerkou Yvette Cooperovou sa dohodli na predĺžení dohody o bezpečných hraniciach do roku 2027.

Británia bude naďalej financovať opatrenia proti migrácii. V Dunkerque vznikne nové zadržiavacie centrum.

Tento rok sa cez prieliv do Británie dostalo vyše 36 800 migrantov, pri plavbe zahynulo najmenej 78 osôb. Migrácia je dlhodobým sporným bodom medzi Parížom a Londýnom. Francúzsko opakovane žiada Britániu o väčší podiel na riešení problému.

(tasr, mja)