Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Predstaviteľ OSN v Bosne obvinil srbských separatistov z destabilizácie

Vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt obvinil vedenie Republiky srbskej zo snahy destabilizovať krajinu. Vyzval na zastavenie krokov, ktoré podkopávajú Daytonskú mierovú dohodu.

Reagoval tak na zákony prijaté zákonodarným zborom Republiky srbskej, ktoré zakazujú pôsobnosť federálnych inštitúcií Bosny a Hercegoviny na jej území. Odborníci varujú, že legislatíva je protiústavná a môže vyvolať politickú krízu.

Schmidt upozornil, že opatrenia sú reakciou na verdikt súdu v Sarajeve, ktorý udelil lídrovi bosnianskych Srbov Miloradovi Dodikovi ročný trest väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Premiér: Odmietam bojové porady vojnychtivých krajín. EÚ neberie do úvahy vojenskú realitu

Samit Európskej únie v Bruseli, ktorý bude o týždeň, je fórum pre rozmanité postoje, kde sa voči iným názorom má prejavovať rešpekt. Slovensko nemá čo robiť na stretnutiach o vojne na Ukrajine v Paríži či v Londýne.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) to vyhlásil na sociálnej sieti, pričom spomínané stretnutia označil za "bojové porady vojnychtivých krajín".

"Hoci som privítal konanie samitu v Bruseli, nie celkom sme vo vláde spokojní s navrhovanými závermi. Nebudem spochybňovať nevyhnutnosť zvyšovania obranyschopnosti Európy, mám však vážne výhrady k záverom o Ukrajine. Tieto vôbec neberú do úvahy vojenskú realitu a len potvrdzujú, že absolútna väčšina členských krajín Európskej únie si želá pokračovanie vojny na Ukrajine," vyhlásil Fico.

Pomoc nemôže mať podobu jednosmerného cestovného lístka

Stratégia, že by mala byť Ukrajina pri rokovaniach čo najsilnejšia, je podľa premiéra nerealistická. Stratégiu "mier prostredníctvom sily" podľa neho vymysleli len preto, aby mohla vojna pokračovať.

Fico zopakoval, že Slovensko je za okamžité zastavenie bojov a nebude Ukrajinu finančne ani vojensky podporovať. Na rozdiel od iných máme podľa premiéra záujem na okamžitom zastavení paľby a intenzívnych mierových rokovaniach. EÚ podľa neho nehovorí o konci zabíjania. Únia vraj nechce pomáhať, ale iba pokračovať v ťažení proti Rusku. Táto stratégia je neúspešná a pre Ukrajinu fatálna, povedal premiér.

Predseda vlády sa zmienil aj o tom, že ak ide o pomoc Ukrajine, táto nemôže mať podobu jednosmerného cestovného lístka. "Európa všetko Ukrajine, len Ukrajina Európe nič." Slovensko podľa premiéra žiada, aby bola Ukrajina na záver samitu priamo vyzvaná na obnovenie tranzitu plynu cez jej územie do Európy. Pre Európu niet lepšieho riešenia ako obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu, zdôraznil Fico.

Costa: Je tu nový impulz, ktorý by mal viesť k trvalému mieru

Mimoriadny samit EÚ o podpore Ukrajine a o európskej obrane sa v Bruseli uskutoční na budúci týždeň 6. marca.

"Je tu nový impulz, ktorý by mal viesť ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru," napísal v pozývacom liste predseda Európskej rady António Costa. "Preto je dôležité, aby sme sa porozprávali o tom, ako budeme ďalej podporovať Ukrajinu a o princípoch, ktoré by sa mali ďalej dodržiavať," dodal Costa.

EÚ je podľa neho "pripravená prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť Európy" a potrebuje sa pripraviť na možný "európsky príspevok k bezpečnostným zárukám, ktoré budú nevyhnutné za zaistenie trvalého mieru na Ukrajine".

Pokiaľ ide o európsku obranu, lídri EÚ majú prijať "prvé rozhodnutia pre krátkodobý horizont, aby sa Európa stala suverénnejšou, schopnejšou a lepšie vybavenou riešiť aktuálne i budúce výzvy pre jej bezpečnosť," napísal Costa.

"Zdá sa, že 6. marca bude v Bruseli veselo," povedal Fico v súvislosti s nastávajúcim samitom s dôvetkom, že pokiaľ sa nebudú brať vážne aj iné názory a argumenty, môže sa stať, že Európska rada neschváli žiadne závery.

(tasr)

Minúta  |  

Nikaragua vystúpila z Rady OSN pre ľudské práva po kritickej správ

Nikaragua oznámila, že vystupuje z Rady OSN pre ľudské práva po tom, čo ju správa OSN obvinila z porušovania ľudských práv. Podľa správy vláda Daniela Ortegu premenila krajinu na autoritársky štát bez nezávislých inštitúcií.

Viceprezidentka Rosario Murillová označila rozhodnutie za „zvrchované a neodvolateľné“ a odmietla správu ako „lži a ohováranie“.

Krok Nikaraguy kritizovali viaceré latinskoamerické krajiny, zatiaľ čo Venezuela obvinila OSN z politizácie ľudských práv.

Ortegova vláda si za svojho „vnútorného nepriateľa“ vyhliadla Katolícku cirkev, ktorej biskupov vo veľkom počte zatvárala či vyhosťovala. Zrušila aj niektoré kláštory či náboženské rozhlasové stanice.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Talianska polícia rozbila sieť šíriteľov detskej pornografie

Talianska polícia v piatok oznámila, že podnikla rozsiahlu operáciu proti online sieti zameranej na detskú pornografiu. Pri zásahu zatkla 34 osôb a vykonala 115 domových prehliadok vo viac ako 50 mestách.

Vyšetrovatelia zaistili desaťtisíce nelegálnych súborov. Podozriví používali šifrovanie na utajenie činnosti. Medzi zadržanými sú muži vo veku 21 až 59 rokov. Dvaja z nich vyhotovovali vlastné materiály zo sexuálneho zneužívania maloletých. Polícia pracuje na identifikácii obetí.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Na Morave horí vlak s toxickým benzolom, zasahujú aj Slováci

Nehoda sa stala pri obci Hustopeče nad Bečvou, kde sa vykoľajil nákladný vlak. Následný požiar pohltil 15 zo 17 prevážaných cisterien, pričom v každej z nich bolo zhruba 60 ton benzolu.

Desiatky hasičov zasahujú pri nehode od poludnia. Na miesto vyrazili aj slovenskí hasiči, ktorých českí kolegovia požiadali o "výpomoc pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti".

"Na pomoc bude vyslaná hasičská technika CAS 40 Tatra 815 -7 10X10 'Beštia' a robot COLOSSUS," ozrejmili hasičský a záchranný zbor.

Nehoda zhruba 50 kilometrov od slovenských hraníc ovplyvnila dopravu aj k nám. Problém hlásia napríklad expres vlaky smerujúce z Prahy do Púchova.

Benzol je vysoko horľavá a toxická látka, ktorá môže spôsobiť vážne zdravotné problémy pri vdýchnutí alebo kontakte s pokožkou.

(max)

Minúta  |  

Sondážne rozhovory o nemeckej koalícii dopadli dobre, zhodli sa CDU a SPD

Víťazný blok predčasných parlamentných volieb CDU/CSU v zastúpení lídra Friedricha Merza a odchádzajúci kancelár Olaf Scholz zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v piatok viedli „otvorené a konštruktívne“ rokovania o vytvorení novej vlády. Oznámili to obe strany bez poskytnutia ďalších podrobností.

SPD je najpravdepodobnejším koaličným partnerom pravicového bloku, no medzi stranami panuje napätie po ostrej volebnej kampani. Investori tiež sledujú, aké ústupky SPD bude požadovať.

Rokovania pokračujú budúci týždeň, pričom hlavnými témami sú nový obranný fond a reforma dlhovej brzdy – ústavného zákona, ktorého aplikácia v roku 2023 spôsobila dieru v spolkovom rozpočte na úrovni 60 miliárd eur. Vláda vtedy chcela využiť prostriedky z pandemického fondu na „zelenú transformáciu“.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.