Preskočiť na obsah
Minúta  |  

CDU zvažuje miliardový fond na obranu, rokovania zatiaľ neprebiehajú

Bavorský premiér Markus Söder (CSU) v utorok vyzval na zvýšenie nemeckých obranných výdavkov v súvislosti s diskusiami o novom špeciálnom fonde. Berlín by tým „vyslal silný signál“ v súvislosti so zvyšovaním výdavkov členských štátov NATO na obranu.

Nemecko pod vedením novej garnitúry zvažuje výrazné navýšenie vojenského rozpočtu v reakcii na „konfrontačnú“ administratívu Donalda Trumpa a „nepriateľské“ Rusko.

Víťazný pravicový blok CDU/CSU, ktorého kandidátom na spolkového kancelára je Friedrich Merz, odhaduje, že fond by mohol dosiahnuť stovky miliárd eur.

Predstaviteľ CSU Alexander Dobrindt však uviedol, že rokovania o fonde zatiaľ neprebiehajú. Söder tiež povedal, že súčasný parlament už nestihne presadiť reformu takzvanej dlhovej brzdy.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Tusk a Costa rokovali o posilnení obrany EÚ, v nedeľu sa lídri stretnú v Londýne

Poľský premiér Donald Tusk v utorok vo Varšave rokoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom o bezpečnostnej politike a obranných kapacitách EÚ. Tusk zdôraznil potrebu využívať európske financie a zmrazené ruské aktíva na obranné projekty.

Európa je podľa Tuska jednotná v podpore Ukrajiny, „s jednou výnimkou“, čím nepriamo označil Maďarsko. Costa vyhlásil, že EÚ bude Ukrajinu podporovať aj pri rokovaniach o mieri a povojnovej obnove.

Tusk zároveň naznačil, že európski lídri sa v nedeľu stretnú v Londýne na diskusii o spoločnej obrane po rokovaniach francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Na stredu zvolal Costa videohovor na tú istú tému. „V rámci prípravy na osobitné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční 6. marca, organizujem zajtra ráno videokonferenciu členov Európskej rady, aby sme si vypočuli správu od prezidenta Emmanuela Macrona o jeho nedávnej ceste do Washingtonu,“ napísal na sieti X.

(guardian, tasr, sab)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament na druhý pokus potvrdil legitimitu Zelenského vo funkcii

Ukrajinský parlament (Verchovna rada) potvrdil legitimitu prezidenta Volodymyra Zelenského. Stalo sa tak po predchádzajúcom neúspešnom pokuse z pondelka.

Na prvom hlasovaní sa neočakávane nezúčastnilo aj 38 predstaviteľov jeho strany Sluha ľudu. Svoje dôvody, prečo nehlasovali, však neuviedli. Za návrh predmetného uznesenia hlasovala tentokrát jasná väčšina. 

Verchovna rada pripomenula, že prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj bol zvolený v slobodných a demokratických voľbách a jeho mandát nespochybňuje ona ani ukrajinský ľud. 

Zelenského funkčné obdobie sa malo pôvodne skončiť v máji 2024, avšak počas vojnového stavu v krajine nemožno podľa ukrajinskej ústavy usporiadať nové voľby. Parlament mu preto funkčné obdobie predĺžil. 

Legitimitu Zelenského opakovane spochybnilo Rusko aj americký prezident Donald Trump. Ten minulý týždeň označil Zelenského za „diktátora bez volieb“. Zelenskyj podľa Trumpa odmieta usporiadať voľby a v prieskumoch má „veľmi nízku“ podporu.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Poľnohospodári spolu chystajú protestnú jazdu proti dohode Mercosur

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa vo štvrtok (27. 2.) pridá k protestu českých a ďalších poľnohospodárov z Európskej únie (EÚ) proti obchodnej dohode Mercosur.

Kolóna poľnohospodárskej techniky od členov RPPK Bratislava, Trnava a Senica vyrazí na protest ráno spoločne o deviatej hodine z Radošoviec a v sprievode polície sa bude presúvať na hranicu.

S dopravnými obmedzeniami na území SR by mali motoristi počítať najmä smerom na Radošovce, Popudinské Močidľany a Holíč, až po hraničný priechod s Hodonínom. V poobedňajších hodinách by už mala byť premávka plynulá.

Protestom chcú poľnohospodári apelovať na politikov, aby presadzovali miernejšiu podobu dohody Mercosur.

Dohoda medzi EÚ a juhoamerickým blokom Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj) by znamenala zníženie ciel na dovoz agrokomodít, čo vyvoláva obavy európskych farmárov z lacnej konkurencie.

Podľa odhadov by mohlo dôjsť k poklesu cien európskych poľnohospodárskych produktov, najmä hovädzieho mäsa a hydiny.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Trojica rumunských strán podala návrh na hlasovanie o nedôvere

Tri rumunské opozičné pravicové strany v utorok podali návrh na vyslovenie nedôvery „proeurópskej“ vláde. Hoci hlasovanie pravdepodobne neuspeje, môže posilniť ich politický vplyv pred opakovanými prezidentskými voľbami v máji.

Strany Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), SOS Rumunsko a Strana mladých ľudí (POT) obvinili dvojmesačnú vládu z korupcie a straty dôvery.

Minuloročné prezidentské voľby boli zrušené po obvineniach z „ruského“ zasahovania, ktoré sa nakoniec odhalilo ako kampaň Národnej Liberálnej strany (PNL). Víťaz prvého kola Calin Georgescu je podľa prieskumov stále favoritom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Británia zvýši obranné výdavky na 3 percentá HDP, zníži rozvojovú pomoc

Britský premiér Keir Starmer oznámil, že vláda plánuje zvýšiť obranné výdavky na 3 percentá HDP v ďalšom volebnom období, ktoré sa začne v roku 2029.

Na financovanie tohto rastu sa rozvojová pomoc zníži z 0,5 percenta HDP na 0,3 percenta v roku 2027. Ide o najväčší dlhodobý nárast obranného rozpočtu od konca studenej vojny.

Starmer to oznámil v parlamente v utorok. Súčasne vláda urýchli dosiahnutie 2,5 percenta HDP na obranu už do roku 2027.

V 90. rokoch po skončení studenej vojny Británia znížila výdavky na obranu pod 3 percentá HDP. V posledných rokoch ich postupne zvyšuje v reakcii na globálne bezpečnostné hrozby.

Zníženie britského rozvojového rozpočtu môže ovplyvniť financovanie humanitárnych projektov v Afrike a Ázii. Kritici tvrdia, že to oslabí britský vplyv v rozvojových krajinách.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.