Preskočiť na obsah
  |  

Predstaviteľ Hamasu tvrdí, že Izrael úmyselne marí prímerie v Pásme Gazy

Prímerie začalo platiť 19. januára, no po 42 dňoch sa strany nezhodli na jeho pokračovaní. Usáma Hamdán, bývalý predstaviteľ Hamasu v Libanone, obvinil Izrael z vyše 900 porušení prímeria, ktoré si podľa neho vyžiadali 116 palestínskych obetí.

Izrael v nedeľu pozastavil humanitárnu pomoc pre Gazu po tom, čo Hamas odmietol americký návrh na predĺženie prímeria počas ramadánu a pesachu.

Hamas vyzýva medzinárodné spoločenstvo na tlak na Izrael, aby umožnil prísun humanitárnej pomoci.

(tasr, lup)

  |  

Fico hrozí blokovaním záverov samitu EÚ: Nechceme podporovať vojnu, tvrdí

Mimoriadny samit Európskej rady je zvolaný do Bruselu na tento štvrtok. Má sa venovať podpore Ukrajiny a zvýšeniu obranyschopnosti Európskej únie a Európy ako takej.

Čo sa týka zvyšovania obranyschopnosti nemá slovenská vláda podľa jej predsedu Roberta Fica (Smer) žiadne námietky a bude konštruktívna.

"Sme realistickí politici a uvedomujeme si, čo sa dnes deje vo svete. Ako sa vyvíjajú Spojené štáty smerom k Európe, ako sú napäté vzťahy v NATO a že pravdepodobne vznikajú základy akejsi novej bezpečnostnej architektúry nielen v Európe, ale na celom svete," vyslovil premiér.

Požiadal preto ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) o spracovanie konkrétnych návrhov, ktoré už zaslali Európskej komisii a žiadajú ich začleniť do záverov samitu.

"Základnou otázkou bude, ako sa postaviť k výdavkom na obranu v jednotlivých štátoch a či Európska únia ako taká nájde dostatok zdrojov, aby zdvihla podporu zbrojárskeho priemyslu a spoločný nákup zbrojných systémov," spresnil Fico s dôvetkom, že žiada zohľadniť aj špecifické podmienky, v ktorých sa Slovensko nachádza.

V prípade záverov navrhovaných vo veci pomoci Ukrajine podotkol, že pohľad Slovenska a väčšiny štátov Únie je zásadne rozdielny. "Nemáme dôvod veriť, že stratégia opätovného nalievania peňazí a všetkého ostatného na Ukrajinu ju môže urobiť takou silnou, že bude môcť potom rokovať o mieri," dodal.

Podotkol, že ak sa Únia rozhodne ďalej finančne podporovať Ukrajinu, tak Slovensko ju nebude podporovať ani vojensky, ani finančne, "pokiaľ ide o pokračovanie vojny."

Odmieta sa stotožniť s navrhovanými závermi samitu, že prímerie je prípustné len vtedy, ak bude súčasťou komplexného mierového dohovoru. "Navrhujeme, že prímerie by malo nastať okamžite a na to by mali nadviazať ďalšie mierové rokovania," povedal slovenský predseda vlády.

Pripomenul aj situáciu s plynom, ktorá je na trhu kritická "po rozhodnutí Zelenského v decembri zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu." V januári začala podľa Fica nakupovať Ukrajina plyn na európskom trhu z dôvodu, že ho má nedostatok. Kým ho prepravovala, časť toku totiž ostávala na ukrajinskom území.

Ukrajina tak podľa neho aktuálne zneužíva právo Európskej únie, ktoré núti majiteľov potrubí tlačiť plyn zo západu na východ, a teda na Ukrajinu. Slovensko pritom našlo starú reverznú rúru vo Vojanoch, ktorá je schopná tlačiť plyn na Ukrajinu zo západu.

"Denne ide na Ukrajinu v priemere 10,5 milióna metrov kubických plynu," spresnil Fico s tým, že plyn, ktorý Ukrajina nakupuje v Únii, je v absolútnej väčšine ruského pôvodu.

Navrhuje preto za Slovensko zahrnúť do záverov samitu, že Únia žiada Ukrajinu o "obnovu tranzitu plynu ruského alebo iného plynu cez svoje územie na Slovensko a do Európy."

V prípade odmietnutia tohto návrhu to podľa Fica "výrazne skomplikuje prijatie záverov", pre ktoré sa vyžaduje jednomyseľnosť. Nevylúčil pritom blokovanie pri hlasovaní, keďže - podľa neho - "Slovensko nechce podporovať vojnu, ale mier."

 "Namiesto toho, aby premiér prispel k riešeniu, o ktoré sa snaží zvyšok EÚ - stabilný, trvalý a spravodlivý mier na Ukrajine - podráža naším partnerom nohy," reagoval neskôr líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Fico podľa neho zrádza slovenské záujmy v historickej chvíli, keď sa rozhoduje o budúcnosti bezpečnosti Európy.

(max)

  |  

Orbán telefonoval s Trumpom. Témou bola údajne Ukrajina

Maďarský premiér Viktor Orbán v nedeľu večer telefonoval s Donaldom Trumpom. O telefonáte informoval server index.hu s odvolaním sa na americké veľvyslanectvo.

Obsah hovoru nebol zverejnený, no podľa portálu sa týkal aj vojny na Ukrajine.

Konverzácia sa odohrala len dva dni po ostrej výmene názorov medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

Po tomto stretnutí Trump rokovania predčasne ukončil a neprišlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách.

(tasr)

  |  

Egypt navrhuje plán pre Gazu. Hamas by prišiel o moc

Egypt vypracoval návrh správy Gazy, ktorý odmieta návrh USA na vysídlenie Arabov z Palestíny a namiesto toho počíta s prechodnou správou pod vedením arabských a západných štátov.

Plán, ktorý má byť predstavený na summite Ligy arabských štátov, nezodpovedá kľúčové otázky, ako financovanie obnovy Gazy či spôsob odchodu Hamasu z politiky.

Kľúčovou otázkou zostáva financovanie obnovy, ktorá si podľa OSN vyžiada viac ako 53 miliárd dolárov. Predpokladá vytvorenie medzinárodných stabilizačných síl a riadiaceho výboru. Hamas plán odmieta.

Spojené arabské emiráty a ďalšie krajiny Perzského zálivu odmietajú financovanie obnovy, pokiaľ Hamas zostane pri moci.

(reuters, lup)

  |  

NYT: Trump chce po hádke so Zelenským zastaviť vojenskú pomoc pre Ukrajinu

Americký prezident Donald Trump sa v pondelok stretne s členmi svojho národnobezpečnostného tímu, aby rozhodol o budúcnosti vojenskej podpory pre Ukrajinu. Na rokovaní sa zúčastnia minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister obrany Pete Hegseth.

Podľa zdrojov New York Times Biely dom zvažuje pozastavenie alebo zrušenie pomoci, vrátane posledných dodávok streliva schválených počas Bidenovej administratívy.

Britský premiér Keir Starmer medzitým hostil 18 európskych lídrov s cieľom posilniť podporu Ukrajiny a pokúsiť sa získať Trumpovu priazeň. Starmer oznámil nové vojenské pôžičky pre Ukrajinu v hodnote 4,8 miliardy dolárov a vyzval Európanov, aby prebrali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

(lup)

  |  

Sabotáž na Gotlande mohla ohroziť dodávky vody pre tisíce ľudí

Polícia oznámila, že v nedeľu niekto úmyselne odpojil elektrické káble k čerpadlu zásobujúcemu vodou ostrov Gotland v Baltskom mori. Technik obnovil prevádzku po štyroch hodinách.

Miesto incidentu polícia uzavrela a prípad začala vyšetrovať ako sabotáž. Dosiaľ nebol nikto zadržaný. Ak by sabotáže neodhalili včas, mohlo dôjsť k prerušeniu dodávok vody pre veľkú časť ostrova.

Incident zapadá do série poškodení infraštruktúry v Baltskom mori, ktoré odborníci pripisujú hybridnej vojne vedenej Ruskom.

Švédske úrady sa obávajú, že podobné sabotáže môžu v budúcnosti narastať a ohrozovať kritické služby na ostrove.

(tasr, lup)