Preskočiť na obsah
  |  

Macron: Francúzsko investuje do letectva a jadrového odstrašovania

Francúzsko plánuje zvýšiť investície do letectva a jadrového odstrašovania v reakcii na rastúcu globálnu neistotu, oznámil prezident Emmanuel Macron vo východofrancúzskom meste Luxeuil-les-Bains.

Približne 1,5 miliardy eur pôjde do tamojšej leteckej základne, kde pribudnú dve nové eskadry s 40 stíhačkami Rafale a hypersonické jadrové rakety. Macron zdôraznil, že jadrové odstrašovanie je kľúčovou súčasťou francúzskej obrany.

Prezident tiež oznámil ďalšie zvýšenie obranného rozpočtu, ktorý bol už na obdobie 2019 – 2030 takmer zdvojnásobený. „Nikto nevie, čo sa stane v najbližších mesiacoch a rokoch. Chcem, aby sme boli pripravení. Chcem, aby sme boli chránení,“ vyhlásil Macron. Zdôraznil, že krajina musí pokračovať v posilňovaní obrany, aby predišla vojne. „Francúzska armáda je najefektívnejšia a najlepšie vycvičená na kontinente,“ dodal.

(tasr, red)

  |  

Pistorius: Putinov sľub o zastavení útokov na Ukrajinu nič neznamená

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v stredu kritizoval dohodu prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina o dočasnom zastavení útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa neho ruské útoky pokračovali už v prvej noci po telefonáte.

Pistorius varoval, že americký prezident bude musieť vyjednať väčšie ústupky. „Putin hrá svoju hru a som si istý, že americký prezident sa na to nebude môcť dlho nečinne pozerať,“ povedal pre televíziu ZDF.

(reuters, sab)

  |  

Ben Gvir sa vracia do izraelskej vlády ako minister bezpečnosti

Izraelská vláda v stredu jednohlasne schválila návrat Itamara Ben Gvira do funkcie ministra národnej bezpečnosti. Líder krajne pravicovej strany Židovská sila opustil koalíciu v januári na protest proti prímeriu s hnutím Hamas.

Po obnovení izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy sa jeho strana vrátila do vlády. Generálna prokurátorka Gali Baharav-Miarová namietala proti jeho menovaniu, údajne pre právne výhrady k jeho predchádzajúcemu pôsobeniu.

Najvyšší súd ho tiež v minulosti kritizoval za zasahovanie do práce polície.

(reuters, toi, tasr, sab)

  |  

Jorgensen: Európska komisia a Slovensko riešia dopady ukončenia tranzitu plynu

Európska komisia a slovenská vláda sa líšia v údajoch o dopadoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, no spoločne hľadajú riešenia na zmiernenie situácie. Uviedol to eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen, ktorý potvrdil opakované stretnutia so zástupcami Slovenska, vrátane premiéra Roberta Fica a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej.

Pracovná skupina EK, Slovenska a Ukrajiny mala štyri zasadnutia, pričom cieľom je zmierniť negatívne dopady na Slovensko. Jorgensen rokoval aj s Azerbajdžanom o možných dodávkach plynu cez ukrajinské plynovody.

Komisár potvrdil, že EK a slovenská vláda pracujú na zosúladení údajov o dopadoch ukončenia tranzitu plynu. Fico tvrdí, že EÚ stráca miliardy eur, EK však analyzuje vlastné údaje.

"Naše čísla, ku ktorým sa dopracovala EK, nie sú zhodné, jedna k jednej, s tými, čo uvádza slovenská vláda. My tieto čísla analyzujeme aj v rámci našej pracovnej skupiny, aby sme mali istotu, že máme rovnaký pohľad na vec a rovnakú východiskovú pozíciu," vysvetlil komisár.

Jorgensen zdôraznil, že všetky strany chcú dospieť k riešeniu.

(tasr, red)

  |  

Rusko a Ukrajina sa obviňujú z nočných útokov po dohode o prímerí

Len niekoľko hodín po dohode o obmedzenom prímerí podnikli Rusko aj Ukrajina vzdušné útoky. Ruské drony zasiahli nemocnice v Sumách a domy pri Kyjeve. Ukrajinská armáda zostrelila 72 zo 145 ruských dronov, zvyšné presmerovala prostriedkami elektronického boja.

Moskva tvrdí, že zničila 57 ukrajinských dronov, pričom jeden spôsobil požiar v ropnom sklade v Krasnodarskom kraji. Prímerie, na ktorom sa v utorok telefonicky dohodli prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a Donald Trump – a ktoré vyplýva zo spoločného americko-ukrajinského návrhu, malo zastaviť útoky na energetickú infraštruktúru.

(reuters, sab)

  |  

Súd zablokoval zákaz transgenderových osôb v americkej armáde

Americká sudkyňa Ana Reyesová dočasne zablokovala zákaz transgenderových osôb slúžiacich v armáde, ktorý zaviedla administratíva Donalda Trumpa. Podľa nej ide o „stigmatizujúcu“ politiku, ktorá „nemá oporu v realite“.

Minister obrany Pete Hegseth predtým nariadil zastavenie procesu zmeny pohlavia v armáde a vylúčenie transgenderových vojakov bez výnimky.

Podľa odhadov aktivistov v ozbrojených silách USA slúži až 15-tisíc transgenderových ľudí. Pentagón odhaduje, že ich počet sa pohybuje na úrovni „pár tisícov“.

Trump počas svojej inaugurácie podpísal výkonné nariadenie, podľa ktorého v USA existujú len dve pohlavia, a tie sú nemenné. Washingtonská sudkyňa v tejto súvislosti vyhlásila, že mnohí riskovali život, aby bránili rovnaké práva, ktoré im teraz chcú odoprieť.

Reyesovú nominoval bývalý prezident Joe Biden.

(afp, reuters, cnn, tasr, sab)