Preskočiť na obsah
  |  

Maďari zaznamenali zemetrasenie kúsok od slovenských hraníc

Menšie zemetrasenie v nedeľu večer postihlo ľudí v okolí severomaďarského mesta Salgótarján, ktoré leží deväť kilometrov od slovenských hraníc.

Podľa servera hvg.hu Seizmologické observatórium Radóa Kövesligethyho uviedlo, že otrasy zeme s magnitúdou 2,1 zaznamenali desať minút po ôsmej hodine večer.

Škody neboli hlásené. Epicentrum zemetrasenia zaznamenali zhruba štyri kilometre od Salgótarjánu v Novohradskej župe.

Riaditeľstvo úradu civilnej ochrany (OKF) priblížilo, že zemetrasenie hlásili obyvatelia viacerých miest, najviac hlásení prišlo zo Salgótarjánu a z obce Lucina (maďarsky Lucfalva).

Severné Maďarsko je mierne seizmicky aktívne územie, kde sa slabšie otrasy zeme sporadicky vyskytujú. V oblasti Novohradskej stolice v posledných desiatich rokoch evidovali niekoľko slabých zemetrasení, väčšinou bez škôd.

(tasr, max)

  |  

USA a Rusko rokujú o prímerí, prioritou je dohoda o Čiernom mori

Spojené štáty a Rusko začali v pondelok rokovania v Saudskej Arábii s cieľom dosiahnuť širšie prímerie na Ukrajine, pričom Washington sa najskôr sústredí na námorné prímerie v Čiernom mori, aby umožnil voľný pohyb lodí.

Rokovania prichádzajú po nedeľných rozhovoroch USA s Ukrajinou a po tom, čo americký prezident Donald Trumpminulý týždeň hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Trump podľa zdrojov intenzifikuje svoje úsilie o ukončenie trojročného konfliktu a tlačí na dosiahnutie dohody.

Americkú delegáciu vedú Andrew Peek z Národnej bezpečnostnej rady a Michael Anton z ministerstva zahraničia. Za Rusko sa rokovaní zúčastňujú Grigory Karasin, predseda Výboru pre zahraničné veci Federácie, a Sergej Beseda, poradca riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby. Cieľom je dosiahnuť prvú dohodu v Čiernom mori pred širším urovnaním konfliktu.

(reuters, red)

  |  

iDNES: Koniec vojny na Ukrajine môže spustiť masívne pašovanie zbraní

Reportér iDNES.cz odhalil fungovanie siete obchodníkov s nelegálnymi zbraňami, pričom tajné služby varujú, že koniec vojny na Ukrajine môže viesť k ich masívnemu presunu na čierny trh v Európe.

Predajcovia operujú anonymne, používajú šifrované správy a po zaplatení poskytujú súradnice miest, kde sú zbrane ukryté. Podľa iDNES.cz sú ceny nízke – napríklad samopal MP5 sa predáva za 490 dolárov, granát za 130.

Európske tajné služby varujú, že po skončení vojny na Ukrajine môže dôjsť k rozsiahlemu pašovaniu zbraní na Západ.

Česká BIS upozorňuje, že hrozba môže byť väčšia než po konfliktoch na Balkáne. iDNES.cz zistil, že jeden z predajcov bol už vyšetrovaný ukrajinskou políciou po tom, čo jeho pištoľ bola použitá pri streľbe v Kyjeve. Tajné služby vyzývajú na posilnenie spolupráce pri monitorovaní čierneho trhu so zbraňami.

(red)

  |  

Odpočúvaná chata v Čifároch: pytliactvo je priestupok, Juhás pred súdom

Vyšetrovanie pytliactva v Čifároch sa skončilo ako priestupok, pričom pred súd sa postaví len policajt Martin Juhás, ktorý čelí obžalobe za zneužitie právomoci verejného činiteľa, informujú Aktuality.sk.

Pôvodne bolo pytliactvo vyšetrované na základe anonymného podnetu o nezákonne ulovených danieliciach. Prokurátor tvrdí, že Juhás bez dôkazov rozšíril podozrenie aj na legalizáciu príjmov, čím dosiahol nasadenie kamier priamo do chaty. Záznamy zachytávali stretnutia politikov, advokátov a oligarchov.

Podľa Aktualít bolo trestné stíhanie pytliactva zastavené a prípad postúpený na priestupkové konanie. Medzi pôvodne obvinenými boli aj Marek Mečár a Patrik Jahnátek, ktorí sa však pred súd nepostavia. Juhás tvrdí, že jeho stíhanie je účelové a má zastrašiť policajtov, ktorí si poctivo vykonávajú svoju prácu.

(red)

  |  

Turecká vláda zasahuje proti opozícii, X odmieta blokovanie účtov

Turecké úrady vyzvali na zablokovanie viac než 700 účtov na platforme X, vrátane novinárov, spravodajských organizácií, politikov a študentov, v čase masových protestov po zatknutí starostu Istanbulu Ekrema Imamogla.

Spoločnosť X označila rozhodnutie vlády za nezákonné a obmedzujúce slobodu prejavu. Vo vyhlásení uviedla, že poskytovanie platformy pre slobodný politický diskurz je pre ňu prvoradé.

„Domnievame sa, že toto rozhodnutie tureckej vlády je nielen nezákonné, ale bráni miliónom tureckých používateľov v spravodajstve a politickom diskurze v ich krajine. S potešením budeme brániť tieto princípy prostredníctvom právneho systému,“ uviedla spoločnosť X.

Protesty v Turecku pokračujú už piaty deň po tom, čo bol Imamoglu zadržaný pre obvinenia z korupcie a terorizmu, ktoré odmieta. Tvrdí, že ho vláda chce odstrániť ako konkurenta prezidenta Erdogana. Opozičná strana CHP ho v straníckych primárkach nominovala za kandidáta na prezidentské voľby v roku 2028.

(tasr, red)

  |  

Poľsko zdvojnásobilo deportácie cudzincov a chce obmedziť príspevky na deti

Počet deportovaných cudzincov z Poľska sa za prvé dva mesiace roka zdvojnásobil. Podľa údajov pohraničnej stráže vyhostili vyše 1300 osôb, čo predstavuje nárast o 85 percent oproti vlaňajšku. Medzi najčastejšie deportovanými sú Gruzínci (260), Bielorusi (220) a Moldavci (150).

Väčšinu vyhostili za ohrozenie bezpečnosti a verejného poriadku, najmä recidivistov odsúdených za násilné trestné činy či vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu. Cudzinci tvoria 5 percent podozrivých zo spáchania trestných činov. Pohraničná stráž uplatňuje nulovú toleranciu voči cudzincom, ktorí porušujú zákony.

Sprísnenie deportácií prišlo po tlaku verejnosti a médií. V polovici februára polícia zadržala takmer 1 500 osôb, vrátane prevádzačov pašujúcich migrantov balkánskou trasou a členov organizovaného zločinu. Na operácii sa zúčastnilo 26-tisíc policajtov a tisíc pohraničníkov, ktorí preverili 32 000 adries.

Poľská vláda tiež pripravuje návrh zákona, ktorý by mal obmedziť vyplácanie príspevku na dieťa nazvaného 800 Plus cudzincom, a dotkne sa najmä Ukrajincov. Návrh má zaviesť podmienku, že na poberanie príspevku budú mať nárok iba tí cudzinci, ktorých rodičia žijú, pracujú a platia dane v Poľsku.

(tasr, red)