Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britská vláda potvrdila prvý prípad vtáčej chrípky u oviec

Vtáčiu chrípku potvrdili veterinári v Anglicku v pondelok po rutinnom testovaní na farme v Yorkshire.
Vysoko patogénny vírus H5N1 potvrdili aj u vtákov chovaných v zajatí na rovnakom mieste.

Ide o prvý prípad infekcie oviec v krajine, v zahraničí sa však H5N1 u dobytka už vyskytol. Podľa úradov zatiaľ nejestvujú dôkazy o zvýšenom riziku pre ostatné hospodárske zvieratá.

Vírus vtáčej chrípky sa v ojedinelých prípadoch preniesol aj na cicavce vrátane líšok, medveďov a hovädzieho dobytka. V roku 2023 sa H5N1 potvrdil u hovädzieho dobytka v Spojených štátoch, čo vyvolalo obavy z jeho adaptácie.

Hoci je prenos na človeka zriedkavý, H5N1 môže mať vážny priebeh so smrtnosťou vyše 50 percent. Podľa WHO od roku 2003 evidujú viac ako 800 prípadov nákazy H5N1 u ľudí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bloomberg: Spojené štáty v apríli plánujú vylúčiť sektorové clá

Prezident USA Donald Trump vo februári navrhol clá až do výšky 25 percent na dovážané autá, polovodiče a lieky. Neskôr súhlasil s výnimkami pre automobilky po tlaku troch najväčších amerických výrobcov.

Administratíva amerického prezidenta však podľa zdrojov Bloomberg a Wall Street Journal pravdepodobne 2. apríla vylúči súbor sektorovo špecifických ciel pri uplatňovaní recipročných odvodov.

Zdroj dodal, že Biely dom stále plánuje začiatkom apríla predstaviť recipročné colné opatrenia, a to aj napriek predchádzajúcim vyjadreniam ministra financií Scotta Bessenta, ktoré naznačovali možný odklad.

Donald Trump počas svojho prezidentovania často využíva clá ako nástroj obchodného nátlaku. Najnovšie opatrenia americkej administratívy sa týkajú aj Európskej únie, voči ktorej zaviedol Trump clá na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov na úrovni 25 percent.

Únia avizovala protipatrenia od 1. apríla, napokon sa rozhodla odložiť odvetné dovozné clá o pár dní. Chce tak získať viac času na rokovania s cieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kybernetický útok na ukrajinské železnice, obnova systémov pokračuje

Ukrajinská štátna železničná spoločnosť Ukrzaliznyca oznámila, že sa stala terčom rozsiahleho kybernetického útoku, ktorý zasiahol jej online systémy. Napriek tomu vlaková doprava pokračuje bez omeškaní, informovala spoločnosť v pondelok na Telegrame.

Výpadok IT systémov bol zaznamenaný už v nedeľu. Ukrzaliznyca označila útok za „systematický, netriviálny a viacúrovňový“ a uviedla, že pracuje na obnove systémov. Kým sa zálohy neobnovia, predaj lístkov prebieha offline.

Po ruskej invázii v roku 2022 a uzavretí vzdušného priestoru sa železnice stali hlavným spôsobom dopravy v krajine.

Minulý rok prepravili približne 20 miliónov cestujúcich a 148 miliónov ton nákladu, uviedol v decembri ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba.

(reuters, red)

Minúta  |  

Maďari zaznamenali zemetrasenie kúsok od slovenských hraníc

Menšie zemetrasenie v nedeľu večer postihlo ľudí v okolí severomaďarského mesta Salgótarján, ktoré leží deväť kilometrov od slovenských hraníc.

Podľa servera hvg.hu Seizmologické observatórium Radóa Kövesligethyho uviedlo, že otrasy zeme s magnitúdou 2,1 zaznamenali desať minút po ôsmej hodine večer.

Škody neboli hlásené. Epicentrum zemetrasenia zaznamenali zhruba štyri kilometre od Salgótarjánu v Novohradskej župe.

Riaditeľstvo úradu civilnej ochrany (OKF) priblížilo, že zemetrasenie hlásili obyvatelia viacerých miest, najviac hlásení prišlo zo Salgótarjánu a z obce Lucina (maďarsky Lucfalva).

Severné Maďarsko je mierne seizmicky aktívne územie, kde sa slabšie otrasy zeme sporadicky vyskytujú. V oblasti Novohradskej stolice v posledných desiatich rokoch evidovali niekoľko slabých zemetrasení, väčšinou bez škôd.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA a Rusko rokujú o prímerí, prioritou je dohoda o Čiernom mori

Spojené štáty a Rusko začali v pondelok rokovania v Saudskej Arábii s cieľom dosiahnuť širšie prímerie na Ukrajine, pričom Washington sa najskôr sústredí na námorné prímerie v Čiernom mori, aby umožnil voľný pohyb lodí.

Rokovania prichádzajú po nedeľných rozhovoroch USA s Ukrajinou a po tom, čo americký prezident Donald Trumpminulý týždeň hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Trump podľa zdrojov intenzifikuje svoje úsilie o ukončenie trojročného konfliktu a tlačí na dosiahnutie dohody.

Americkú delegáciu vedú Andrew Peek z Národnej bezpečnostnej rady a Michael Anton z ministerstva zahraničia. Za Rusko sa rokovaní zúčastňujú Grigory Karasin, predseda Výboru pre zahraničné veci Federácie, a Sergej Beseda, poradca riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby. Cieľom je dosiahnuť prvú dohodu v Čiernom mori pred širším urovnaním konfliktu.

(reuters, red)

Minúta  |  

iDNES: Koniec vojny na Ukrajine môže spustiť masívne pašovanie zbraní

Reportér iDNES.cz odhalil fungovanie siete obchodníkov s nelegálnymi zbraňami, pričom tajné služby varujú, že koniec vojny na Ukrajine môže viesť k ich masívnemu presunu na čierny trh v Európe.

Predajcovia operujú anonymne, používajú šifrované správy a po zaplatení poskytujú súradnice miest, kde sú zbrane ukryté. Podľa iDNES.cz sú ceny nízke – napríklad samopal MP5 sa predáva za 490 dolárov, granát za 130.

Európske tajné služby varujú, že po skončení vojny na Ukrajine môže dôjsť k rozsiahlemu pašovaniu zbraní na Západ.

Česká BIS upozorňuje, že hrozba môže byť väčšia než po konfliktoch na Balkáne. iDNES.cz zistil, že jeden z predajcov bol už vyšetrovaný ukrajinskou políciou po tom, čo jeho pištoľ bola použitá pri streľbe v Kyjeve. Tajné služby vyzývajú na posilnenie spolupráce pri monitorovaní čierneho trhu so zbraňami.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.